Žilinskí klasici sú v extrémnom metalovom svete zapísaní hlavne kvôli gore zafarbenému brutálnemu death metalu amerického štýlu, ktorý nájdete na čomkoľvek, čo vydali po debutovom albume z roku 1999. Ten ich BDM tiež potreboval istý čas, kým nabral na kvalite a pomerne svojskom vyznení, a predchádzali mu tri demáče a album, na ktorých SANATORIUM pestovali trochu iné podanie deathmetalového žánru.

Za príklad toho, ako Žilinčania zneli v dávnych časoch, vyberám v poradí druhú nahrávku v diskografii, päťskladbové demo, ktoré v roku 1996 vyšlo ako kazetové EP a zároveň prvá nahrávka v 2. polovici 90. rokov mimoriadne aktívnych Erebos Productions, časom transformovaných na Forensick Music.

Túto tvorbu SANATORIUM charakterizujú termíny ako divokosť, živelnosť, istá psycho a zároveň prírodná atmosféra. Hrá sa tu skôr na drsnosť a surovosť, spojenú s pomerne výraznou melodikou, žánrová čistota ide tak trochu bokom, preto sa popri častých deathmetalových klepačkách a technických, disharmonických úsekoch vyskytnú melodické pasáže a sóla, ktoré by si bolo možné predstaviť aj v heavy metale. Na viacerých miestach sú zase party, v ktorých SANATORIUM s atmosférickou melodikou vyznievajú ako besnejšia či chaotickejšia verzia DEPRESY, a to aj vďaka hlbokým Belovým growlom. Vo všeobecnosti je nahrávka vokálne variabilná – prím hrá ťažká deathmetalová poloha, vyskytujú sa však aj skôr blackmetalové škreky či ten typ stredového revu, ktorý v spojení s niekoľkými linkami pripomína starý KRABATHOR, kde bol tiež použitý ako sprievodný spev. Okrem toho nejaký ten smiech, hovorené slovo... na nedostatok pestrosti táto „miniatúra“ skrátka netrpí.

Dôjde aj na  klávesy, zvlášť v úvode suverénne najväčšieho hitu „Unreal“ s mimoriadne chytľavou rýchlou pasážou a voľnou, „severskou“ pochmúrnou atmosférickou plochou. V závere nahrávky je potom aj vtip s úsekom z dychovky a opileckým vyspevovaním, takéto čosi SANATORIUM neskôr ešte párkrát spravili a treba si skrátka zvyknúť na to, že oni všetko zas až tak smrteľne vážne nebrali nikdy. Zvyknúť si treba taktiež na dosť „neučesaný“ zvuk. Celkovo môžem povedať, že aj po toľkých rokoch ma táto kazeta baví až prekvapujúco. Možno sú za tým spomienky na staré metalové časy a možno je to naozaj dobré aj dnes.