Tak nejako ku koncu roku 1995 vyšiel klenot európskej extrémne metalovej scény a pre mňa osobne aj jeden z príspevkov do zlatého fondu svetového brutálneho death metalu – „Man’s True Nature“ od dánskych INFERNAL TORMENT. Kvinteto zo Silkeborgu debutovalo kolekciou, na ktorej uchopilo zaoceánske vzory (SUFFOCATION, CANNIBAL CORPSE) s nebývalou surovosťou a zároveň poriadne chytľavo. Oplzlá textová zložka pobúrila „slušných a mravných“ kade – tade, až sa jeden čudoval, že „počestní občania“ mali čas lustrovať malé obskúrne kapely, ku ktorým sa podľa zákonov mainstreamovej kultúry ani nemali ako dostať. Čerešničkou na torte boli vyhrážky fyzickou likvidáciou od nejakých kresťansko-fundamentalistických organizácií v USA, jeden z tých cirkusov si tuším hovoril „Ozbrojené kresťanstvo“ či tak nejako.

O tri roky nato nasledoval druhý album „Birthrate Zero“, kde boli INFERNAL TORMENT textovo snáď ešte hodnejší prcičkovského „proč seš tak zkurveně necitlivej!?“, po hudobnej stránke ubrali na tempe, stále to však bol chytľavý death metal, možno jednoduchší a „tanečnejší“, ale so svojím špecifickým zvukom a hlavne „ten hlas, ten hlas!“ Scott Jensen a jeho kanály, to proste bolo čosi unikátneho. Po tomto albume sa IT vytratili zo scény a bola to fakt strata. V odporúčaniach pri iných skupinách sa v nasledujúcich rokoch objavilo veľa zmienok typu „death metal v štýle INFERNAL TORMENT“, nanešťastie v 99 % to nebola pravda, naposledy sa očakávania nepotvrdili v prípade aktuálneho albumu talianskych ANTROPOFAGUS. Jediným materiálom, ktorý sa naopak štýlovo k prvotine Dánov blíži veľmi príjemne, je „Inperdition“, druhé demo poľských DAMNABLE z roku 1996, zhodou okolností aj ich vôbec najlepšia nahrávka.

Pred necelými šiestimi rokmi som však zachytil prvé zmienky o novej dánskej kapele, v ktorej na poste vokalistu nie je nikto menší než Scott Jensen. Tá iskra nádeje, že duch pekelných múk by mohol ožiť v podobe DAWN OF DEMISE, sa nedala ignorovať. Debutový album „Hate Takes Its Form“ spred piatich rokov samozrejme nebol reinkarnáciou ani revivalom IT, ale bol to poriadny death metal dánskeho štýlu, prikláňajúci sa skôr k brutálnemu podaniu a okrem toho tam boli zásadné veci, ktoré ma na IT bavili najviac – Jensenove vokály, zvuk a surová živosť. EP „Lacerated“ prinieslo dve novinky, naznačujúce posun k ešte väčšej brutalite, a tri poklony klasikám – SUFFOCATION, AT THE GATES a OBITUARY, kde nevyšla akurát jedna vec – ide proste o to, že pokiaľ coverujem „Blinded By Fear“, mám si zvoliť Lindbergov tón, ak chcem, aby to bolo naozaj dobré.

Vyše dva roky stará dvojka „A Force Unstoppable“ je dosť o tom, že DAWN OF DEMISE prízraku INFERNAL TORMENT nakoniec až tak ďaleko neutiekli. Pre nich typické príbehy o zabíjaní a nenávisti boli zabalené do brutálneho death metalu pozostávajúceho z odkazov na „Man’s True Nature“ a nadupaného európsky vyznievajúceho kovu smrti, stále aj s nejakými tými melodickejšími pasážami a so zvukom, ktorý „moderný“ byť nepotrebuje, pretože bol dobrý už vtedy, keď ho v Dánsku v prvej polovici 90. rokov zmajstrovali. Prípadné kecy o „old school“ neberiem, BDM je skrátka u mňa napríklad práve toto.

A takisto to, čo sa po úvodnej vete „Prečo proste kurva nezdochneš?“ necelú trištvrtehodinu deje v dvanástich skladbách na aktuálnom treťom albume „Rejoice In Vengeance“. DAWN OF DEMISE tu definitívne sú kapelou hudobníkov dostatočne skúsených a vyhraných na to, aby pracovali s vlastnými koreňmi. Nepotrebujú sa priblížiť novým „tak strašne technickým“ skupinám, ktoré sú v súčasnosti servírované ako brutálny death metal a takmer všetky hrajú plus – mínus rovnako, podľa možnosti na umelom zvuku. Česť výnimkám, ku ktorým sa našťastie dá stále prehrabať, pokiaľ teda máte na to čas. A v prvom rade – toto nie je Amerika. Dnes už nie. Vplyvy spoza oceánu pretvorili ešte INFERNAL TORMENT tak, že DAWN OF DEMISE vlastne od začiatku hrajú vlastný štýl v duchu európskej tradície. Bez technických onanií servírujú kompozične pestré a zároveň úderné riffy, chladnú strojovosť nahrádzajú živočíšnou agresivitou a ich surové deathmetalové katovanie má šťavu, zhodou okolností tú červenú, unikaním ktorej môže uniknúť život. Klepačky, drvivé stredné tempá, valivé spomalenia, občasné záseky a do toho melodické sóla. Prevažne rýchlo, priamočiaro, chytľavo a s hrozivou atmosférou. A do toho Scott Jensen a jeho registre v rozsahu brutálne – brutálnejšie – výlevka a občas umiernenejší rev. Toto je podstata brutálneho death metalu, aký dnes na tejto úrovni hrá málokto. To, že po novom DAWN OF DEMISE definitívne znejú prevažne ako novodobá zmes Man’s True Nature“ a Birthrate Zero“, mňa osobne teší. Po mnohých vypočutiach nakoniec „Rejoice In Vengeance“ narástol až prekvapivo. Vy, ktorí ste nezažili INFERNAL TORMENT, si bodov uberte koľko chcete.