Tej ponuke sa nedalo odolať. Zažiť najväčší metalový festival na svete z pohľadu kapely? Bez ohľadu na to, aký som skeptický ohľadom súťaží amatérskych hudobných zoskupení a najmä akýchkoľvek hodnotení v podaní „odbornej“ poroty, Wacken sa jednoducho patrí vidieť. Na takmer týždeň sa zo mňa stal šofér a bedňák v jednej osobe. Bol to nezabudnuteľný zážitok.

Charizmatické hudobné teleso RUST2DUST z Bratislavy malo tú česť ako víťaz národných kôl súťaže Wacken Metal Battle cestovať na ďaleký sever Nemecka až k Atlantiku, takmer k dánskym hraniciam. Vo finále v Banskej Bystrici zostali na jeho gitarách skrvavené ostatky takých bojovníkov ako LUNATIC GODS, INFER, MÄSO či HATE CONTROL. Gitaristi Semish a Ondrík, bubeník Marek, basgitarista Richie a spevák Tomáš vystupovali na Wackene ako vôbec prvá slovenská kapela v histórii. S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote môžeme tiež skonštatovať, že na vypredanom festivale s kapacitou viac ako 80-tisíc divákov tiež ešte žiadna kapela z našich končín nehrala.

O polnoci z pondelka na utorok som ukončil skvelé dve hodiny vysielania v obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu so Shindym a Fredom o blížiacom sa festivalovom sviatku Brutal Assault. Nasledovalo rýchle balenie a presun do skúšobne RUST2DUST v Ružinove. Chlapci sú známi detailisti a pedanti, hoci im teoreticky stačilo zobrať gitary a paličky, chceli hrať na vlastných škatuľkách a bedničkách. Nakladanie však bolo rýchle, už pred treťou sme vyzdvihli gitaristu Ondríka pred jeho bytom v Dúbravke a vzápätí opustili nočné hlavné mesto. Na najhoršej diaľnici na svete sa sotva dá zažmúriť oko, 90 kilometrov pred Prahou preberám volant štýlovej čiernej dodávky od Richieho a natešený ťahám pekných pár stovák kilometrov takmer až pred Hamburg. Nemecké cesty sú jednoducho nádherné, radosť po nich jazdiť. Na chvíľu ma za volantom vystrieda Maťko Koleják, na Wackene poverený najmä úlohou dokumentaristu, no pred malebnými prímorskými dedinkami už opäť s veľkou chuťou vediem výpravu do cieľa. Míňame množstvo zaujímavých obcí so štýlovými domami, okolo ktorých nie sú žiadne ploty. Domáci si zrejme vedia bezpečnosť a pokoj zaistiť iným spôsobom – pár kilometrov pred Wackenom nás ako zahraničné vozidlo odstavujú colníci. Až neskôr sme ocenili vzácnu zhodu náhod a kombináciu nemecky hovoriacich, okuliarnatých a zdanlivo nevinne pôsobiacich jedincov na predných sedadlách. S Ondríkom sme to jednoducho ukecali so šarmom nám vlastným. Iné autá nemali to šťastie a nevyhli sa dôkladnej kontrole a vykladaniu batožinových priestorov.

Dedinka známa z viacerých dokumentov, fotografií, no najmä zo skvelého filmu Sama Dunna „Metal: A Headbanger´s Journey“ je presne taká, ako som si ju predstavoval. Domáci v absolútnom súzvuku s metalovými hosťami, dokonalá vidiecka pohoda, kravičky na pastvinách, úrodná čierna pôda, najzelenšia zelená tráva, všade čisto, pokoj, všetci vedia, čo majú robiť. Riadnu chvíľu blúdime, keďže hľadáme podľa inštrukcií na prehľadných tabuliach nápis „Artists/VIP“ a nenapadne nám, že najskôr treba ísť na „Check In“. Našťastie prichádzame v utorok poobede, už o deň neskôr by to bol zrejme väčší problém. Až tretí zriadenec so žltou vestou nás naviguje do správnej odbočky, kde nás v stane pre prihlasujúcich sa umelcov s úsmevom víta ďalší, tentoraz skrz-naskrz kompetentný pánko. Tak trochu pateticky hovorí o „Holy Wacken Land“, ale čo je podstatné, má pre nás dôležité informácie, pásky na ruky, krásne kartičky na krk a detailné brožúrky nielen s programom festivalu. Ukáže nám cestu do stanového mestečka pre novinárov a chudobných hudobníkov z celého sveta a Wacken Open Air 2012 sa pre slovenskú výpravu môže začať.

Na Wackene je všetko nadrozmerné. Celý Wacken je obrovský. Spomínané stanové VIP mestečko je veľké ako celý Žákovic Open Air, priestory pre stany bežných návštevníkov sa rozliehali na ploche zodpovedajúcej minimálne polovici Petržalky. A možno aj celej. Po tom, čo sme rozložili základný tábor RUST2DUST, nasledovali prvé prechádzky a skúmanie terénu. Zaujalo nás najmä ďalšie kúzelné stanové mestečko, ktoré bolo vyhradené pre hlavné kapely účinkujúce na dvoch najväčších pódiách. Obrovské stany na catering, v šatniach vyhradené priestory pre masérov, absolútny festivalový luxus.

Po tom, čo chlapci zistili, že najlepšie bude odniesť si nástrojovku do priestorov Artist Shuttle ešte v prvý večer, ponaťahujeme si trochu svaly a prenesieme všetko potrebné zatiaľ prázdnym stanovým mestečkom. Svoje nástroje už majú na mieste páni z kapiel ako MINISTRY alebo GWAR, celý jeden regál zaplnia slovenské mašinky. Väčšina priestorov je v utorok večer ešte uzavretá, aj tak sa nám so Semishom podarí dostať takmer k hlavným pódiám. Zaujala ma dizajnová identita festivalu – ešte aj stánky s občerstvením mali jednotné logá. Dbá sa tu na zdanlivo nepodstatné detaily, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú dokonalý a perfektne fungujúci celok. Slnečnice v stánkoch s informáciami pre hudobníkov, zrkadlá pre návštevníkov pred hlavnými vchodmi, všadeprítomné logá festivalu, každá maličkosť má svoj význam.

Kapela si pripíja na úspešný príchod na festival, preberajú sa posledné detaily zajtrajšieho koncertného setu. Som rád, že nemusím spať v stane, rozkladám sa vo vnútri dodávky a premýšľam o veľkom dni, ktorý už o pár hodín nastane pre celý slovenský metal.

Fotografie: www.wacken.com, Martin Koleják, mystic7.sk