OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Organizácii Rock The Nation sa zase raz podarilo pozliepať zvučné kapely na spoločné turné. Silná kombinácia dávala tušiť, že sa na akcii zíde veľa metalových hláv, či už mladších alebo starších: veď prvá skupina sa radí medzi legendy thrash metalu, druhá je legendou v death metale a tretia si v extrémnej hudbe vytvorila vlastnú tvár, a to s mimoriadnym úspechom.
Celú túto show rozbehla kapela FUELED BY FIRE, ktorú sme z úvodu vynechali zámerne, keďže kvalitatívne je až príliš ďaleko od zvyšných troch spolkov tohto turné. Jej úlohou bolo hlavne rozpumpovať krv v žilách prítomných ľudí tak, aby boli pripravení na to čo sa bude diať počas celého zvyšku koncertu.
Thrash metal v podaní FUELED BY FIRE pripomínal miernejší EXODUS a nijako neurážal, ale žiaľ ani nepridával hodnotu navyše. 25-minútové vystúpenie veľa ľudí nevidelo. Viacerí si totiž pred koncertom neskontrolovali začiatok akcie, ktorý sa len 2-3 dni pred akciou presúval na skorší čas. Mohlo to mrzieť hlavne tých, čo prepásli aj nasledujúcu kapelu.
Poďme ďalej. Bicia súprava nachystaná na pódiu naznačuje, že sa vyberieme s hudbou do extrémnejších vôd, a to priamo k rieke Níl. Presunuli sme sa nielen v priestore, ale aj v čase. Američania NILE nás totiž vzali na exkurziu do starovekého Egypta. A veru priamo od podlahy, keď nás začali valcovať rovno hitovkou „Sacrifice Unto Sebek”.
Vo svojom polhodinovom sete si našli čas odohrať aj tri skladby z ich aktuálneho albumu „At The Gates Of Sethu“. Kapela si to na pódiu užívala a nás tešilo, že sa neopakovala zvuková tragédia z posledného ročníka Brutal Assaultu.
Karl Sanders rozhadzoval úsmevy na každú stranu, vážny výraz v tvári mal len pri vokáloch. Tie si s ním delili jeho dlhoročný kolega v kapele Dallas Toler-Wade, ako aj nová akvizícia za basovým inštrumentom - Todd Ellis. K týmto trom vokálom sa pri záverečnej skladbe „Black Seeds Of Vengeance” pridalo aj publikum.
Sánku dole pri týchto pánoch mali aj tí, čo extrémnejšiu odnož metalu nemusia, no aj tak uznanlivo sledovali aspoň to, čo predvádzal za bicími George Kollias. Svojou technickou hrou len potvrdil, že právom patrí medzi top bubeníkov dnešnej doby. Po odchode kapely z pódia a následnej výmene bicej zostavy sme sa ale mohli tešiť na hru ďalšieho skvelého bicmena.
Playlist: Sacrifice Unto Sebek, Defiling the Gates of Ishtar, Kafir!, Hittite Dung Incantation, Enduring the Eternal Molestation of Flame, Sarcophagus, The Inevitable Degradation of Flesh, Black Seeds of Vengeance
Na rad prichádza prvý headliner večera – MORBID ANGEL. Kapela, ktorá je napevno zarytá v srdciach každého deathmetalistu. Pri týchto pánoch žiaľ vždy zamrzí skutočnosť, že sa pri nich na koncertoch nedočkáte žiadneho prekvapenia, lebo vždy viete, čo presne budú hrať. Svoj setlist posledných pár rokov nemenia.
Tak sme dostali na podnose to isté, čo pred rokom na tom istom mieste, len okresané o pár pesničiek kvôli menšiemu hraciemu času. Aj to malo zrejme za následok chladnejšie reakcie publika pri prvých skladbách.
Čo ale potešilo oproti minuloročnému vystúpeniu, je fakt, že MORBID ANGEL si mohli užiť tú lepšiu tvár slovenských koncertov. Rok dozadu na nich bolo totiž len okolo 120 platiacich ľudí, tentokrát sa to prehuplo cez číslo 600.
Neviem, ako to páni okolo sira Vincenta robia, ale nakoniec vás aj tak vždy bavia, aj keď ich vidíte piaty raz s rovnakými skladbami. Charizma Davida Vincenta za mikrofónom je neodškriepiteľná, rovnako ako geniálna hra oboch gitaristov. Hlavne sledovať sóla Traya Azagthotha je zážitok. Korunu tomu všetkému samozrejme dával Tim Yeung s jeho hrou na bicích.
Playlist: Immortal Rites, Fall From Grace, Rapture, Maze of Torment, Existo Vulgoré, Nevermore, Lord of All Fevers and Plague, Chapel of Ghouls, Dawn of the Angry, Where the Slime Live, Bil Ur-Sag, God of Emptiness, World of Shit (The Promised Land)
Pred posledným účinkujúcim večera je pódium skryté za natiahnutou bielou plachtou. Tá nakoniec slúži ako filmové plátno, na ktoré sa spolu s tónmi depešáckej skladby „Personal Jesus” v podaní Johnyho Casha premieta film, v ktorom si pripomíname 30 rokov nemeckej legendy na scéne.
Začíname od úplných začiatkov a smerujeme až do súčasnosti. Obaly každého albumu striedajú obrázky z daného obdobia či sekvencie z videoklipov. Napätie graduje za zvukov intra „Mars Mantra“, po ktorom padá opona ako Berlínsky múr. V tom momente to do nás naplno pália nemeckí thrasheri KREATOR so skladbou „Phantom Antichrist”.
Na pódiu vyzdobenom podľa grafiky ich aktuálneho albumu sú ako doma. V publiku to vrie už od začiatku a je vidieť, kvôli ktorej kapele sem v tento večer meralo cestu najviac ľudí.
Mille Petrozza a jeho horda nenechávajú nič na náhodu a hrajú jeden hit za druhým. Na turné prezentujú hlavne ich posledný štúdiový počin „Phantom Antichrist”, z ktorého odznelo hneď päť skladieb, no nechýbali ani povinné veci zo začiatkov KREATOR.
Nebol by to ten správny koncert, keby neprišlo na klasické precvičovanie hlasiviek od Milleho pred uvádzaním skladieb „Extreme Aggression” či “Flag Of Hate”. Je príjemné vidieť kapelu, ktorá vie aj po tridsiatich rokoch svojej existencie podať výkon ako za mladých čias.
Playlist: Mars Mantra (Intro), Phantom Antichrist, From Flood Into Fire, Enemy of God, Phobia, Hordes of Chaos (A Necrologue for the Elite), Civilization Collapse, Voices of the Dead, Extreme Aggression, People of the Lie, Death to the World, Coma of Souls / Endless Pain, Pleasure to Kill, The Patriarch, Violent Revolution, United in Hate, Betrayer, Flag of Hate, Tormentor
Záver roka priniesol famózny koncert troch velikánov, na ktorom podal každý z nich skvelý hudobný výkon. Človek by si myslel, že takto pospolu ich uvidí snáď len na nejakom lepšom, väčšom festivale. No vidieť ich v klube malo naozaj väčšiu šťavu, koncert bol viac bezprostredný a energický.
Zostáva už len konštatovať, že v tento večer nemohol nik zo zúčastnených odchádzať domov sklamaný. Kiežby bolo aj v roku 2013 veľa takýchto koncertov.
Fotografie sú iba ilustračné.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.