Extrémna hudba sa zďaleka neodohráva len v priestore severoamerického kontinentu a Európy, to myslím už došlo snáď aj blahoslaveným chudobným duchom.Japonsko, Latinská Amerika, Turecko, Izrael, to už dnes žiadna veľká exotika nie je. Austrália ňou nikdy ani nebola. V zbierke by som našiel nejaké veci z Indie, všakovaký metal aj core v posledných rokoch objavili kapely v Číne.

Momentálne sú najtajomnejšími scénami možno Irán alebo Saudská Arábia, kde má tvrdá hudba príchuť až priveľmi zakázaného ovocia, a kde na hranie islamom opovrhujúceho black metalu – aj taký existuje a v zásade berie vec zo správneho uhla, rúhať sa tam kresťanstvu by bolo veľmi lacné – treba o dosť väčšiu odvahu než na vychádzku so zápalkami do „Stavekirke“. Málo prebádané sú Afrika a Madagaskar, ale aj tam nájde, kto hľadá. Tak snáď Tichomorie, odtiaľ toho zatiaľ veľa nepočuť.

Materiál na tento článok dodalo pátranie po tom, čo nového v juhovýchodnej Ázii, ktorá sa za exotiku dala považovať tak pred desiatimi rokmi a skôr, a to už vtedy tam dobrých kapiel bolo dosť. Od tej doby sa zvlášť v death metale a grind core dostalo do všeobecnejšieho povedomia viacero bánd hlavne z Indonézie a popri nich spolky z Malajzie a Singapuru.

Rozvinula sa scéna v Thajsku, slušný brutálny death metal som nedávno objavil v Laose a aj inde niečo bude. Tentokrát je reč o dvoch spolkoch z už tradičných scén a k tomu jedna predsa len exotickejšia záležitosť.

SEKARAT – Made Flesh Creep
(No Label Records, 2012)

Pôvodne som chcel písať recenziu na návratový album newyorských DEHUMANIZED. „Controlled Elite“ ma ale zas až tak neuchvátil, takže možno inokedy a inde. Z podobného štýlu ma viac zaujali SEKARAT z Malangu (východná Jáva), tak akosi mi ich brutálny death metal pripadá šťavnatejší a viac od podlahy, taký živelnejší a po zvukovej stránke zdravo páchnuci podzemím. SEKARAT nie sú žiadni začiatočníci, fungujú od roku 1997 (myslím, že nejaké ich staršie nahrávky by som v kolekcii indonézsko-malajského UG našiel), „Made Flesh Creep“ je však ich prvý dlhohrajúci album.

Z väčšej časti ho tvoria znovunahrané skladby z predošlých EP. Tridsaťtriminútový materiál prináša (vrátane intra a záverečnej inštrumentálky) kvalitný hutný a priamočiary brutálny death metal amerického strihu, ovplyvnený tvorbou spolkov ako už spomínaní DEHUMANIZED, PYREXIA, DYING FETUS a hlavne DEEDS OF FLESH na prvých troch albumoch. Skrátka klasika rokov 1996 – 2000, hraná nekompromisne a s temným odérom džungle.

Milovníci pochmúrnych klepačiek, hlbokých, avšak zrozumiteľných vokálov s podtónom zákerného škreku a tiež poriadneho tlaku môžu ísť na istotu. Špecialitou indonézskych bánd je to, že často v textoch dávajú priestor aj rodnej reči, niektoré úplne. U SEKARAT sú v jazyku bahasa štyri skladby – „Dari Hati Yang Jahanam“, „Masih Biadab“, „Kronologi Terkutuk“, „DipanggilTuhan Yang Maha Esa „ – zvyšok sú klasické ukrutnosti v angličtine. Samotný názov kapely je domácim termínom pre agóniu. Radšej končím a obodujem, lebo ten album rastie s každým ďalším vypočutím,a že už ich teda pár bolo.

8/10
www.myspace.com/sekaratdeathmetal

CARDIAC NECROPSY – Shayateen
(Vrykoblast Productions, 2012)

V Singapure majú nejaké tie dobré veci – napríklad sa vám sotva stane, že si niekde kecnete do žuvačky, s ktorou nejaký chruňo netrafil k smetiaku, a ak sa naozaj neviete spratať do kože, riť vám rozsekajú tak, že miesto polovíc máte šachovnicu a to je niečo, čo by kope tunajšej chamrade vylepšilo životné postoje. Niektoré veci majú horšie – aspoň donedávna tam napr. pre mužskú časť obyvateľstva platilo nariadenie o dĺžke pánskych účesov. Ale keď sa tak pozerám na fotky tamojších CARDIAC NECROPSY, buď to už pár rokov neplatí, alebo to tam policajti majú viac–menej na klobáse.

Vznik CARDIAC NECROPSY je datovaný už do roku 1991, ale po troch rokoch si dali pauzu a činnosť obnovili v roku 2001. Nejaké staršie veci som počul na jednom 5 way CD, kde boli pacienti z juhovýchodnej Ázie plus deathmetaloví Švédi INSISION. V tých časoch, a až do albumu z roku 2011, to bol gore/grind s patrične hlúpymi názvami skladieb.

Aktuálny druhý dlhohrajúci album z konca októbra tohto roku, to je zmena priam neuveriteľná. CARDIAC NECROPSY sa tu počas jedenástich skladieb za pol hodiny prezentujú ako hudobnícky i skladateľsky vyspelá deathmetalová kapela, mixujúca prvky technického, brutálneho i atmosférického death metalu. Základom je tu rýchlosť, intenzita a agresívnosť a pokiaľ ide o atmosféru a vokálne podanie, Singapurčania mi pripomínajú napríklad BEHEMOTH alebo ABORTED.

Výborným okorenením je aj úvod „Invoke Blasphemy“ s rúhačskou old school blackmetalovou gitarovou melódiou, či pár orientálne znejúcich motívov. Tu si však netreba predstaviť nejaké orgie exotiky ako u ich krajanov RUDRA,CARDIAC NECROPSY sú v prvom rade o poriadne ostrom death metale.

Textová stránka sa zdá byť orientovaná pekelníckym smerom a iste neobchádza ani v súčasnosti populárne veselé historky o konci sveta, iluminátoch a podobných atrakciách, prinajmenšom to sa dá vydedukovať napríklad aj z obalu. Je to po anglicky, s výskytom zvučných arabských termínov z oblasti púštnych démonov. Kvalita po každej stránke, vrátane zvuku, Singapur rozhodne nie je nejaká ospalá diera tretieho sveta.

8,5/10
www.myspace.com/cardiacnecropsy

BRUTORE – To Worship The Endless Insanity
(Sevared Records, 2012)

Na bordel, rachot, divočinu, chaos či neporiadok sa občas zvykne povedať aj „to je ale saigon“. Saigon je vo Vietname a počas pár desiatok rokov vojny tam bolo „veselo“, takže pôvod tohto prívlastku sa vystopovať dá. A práve tu sídli aj brutal deathmetalový chliev s názvom BRUTORE.

Oproti predošlým dvom scénam je tá vietnamská stále zatiaľ takmer neprebádaným teritóriám, ani neviem, či som odtiaľ predtým niečo počul. Album „To Worship The Endless Insanity“, debut BRUTORE, vyšiel u Sevared Records, čo bolo istým signálom, že strata času s nejakými pokusmi/omylmi zo skúšobne by hroziť nemala. Dvanásť skladieb za necelých 33 minút je síce poriadny underground, ale presne takto surovo a špinavo sa mi to páči.

Barbarský rachot a bezohľadné drvenie bez nejakého štúdiového lakovania, bohapustý brutálny death metal, krv, hniloba, muky a bolesť, to celé s prehľadom zahrané a zložené v jednej osobe, ktorá si hovorí Loki (no, pokiaľ niekto vo Vietname čerpá zo severskej mytológie, je to fakt pozoruhodné).

Ide teda o vietnamského nasledovníka takých učiteľov ako Shawn Whitaker (INSIDIOUS DECREPANCY, VIRAL LOAD a mnoho iného chlievu) alebo Shaun LaCanne (PUTRID PILE). Produkcia BRUTORE sa pohybuje zhruba v teritóriách blízkych PUTRID PILE – počuť ovplyvnenie americkým BDM z 90. rokov,  a DEVOURMENT- ale slam tu hrá druhé husle.

Kvalitné gitarové linky, solídne vyhrávky, vrátane basových, a kanálový, viac – menej v jednej rovine idúci vokál, surovosť bez akýchkoľvek kompromisov, teda, nezdajú sa niektorí tí Vietnamci. Milovníci moderných sterilných zvukov, vôbec to neskúšajte. Zábavný je obal, ako keby som tam videl citáciu z „Man’s True Nature“ od INFERNALTORMENT.

7/10