Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keďže postapokalyptickú atmosféru mám veľmi rád, siahnuť po tejto knihe bolo z mojej strany viac než logickým aktom. Nakoľko sa ale moje očakávania naplnia, to bolo dosť otázne, pretože som sa stretol s dosť rozpornými reakciami a recenziami, hoci väčšina z nich knihu Dana Wellsa chválila. Rozporne sa vyjadrovali práve k miere, s akou tento príbeh možno považovať za postapokalyptický.
Príbeh Kiri Walkerovej, mladej začínajúcej lekárky, sa začína na ostrove, ktorý je spojený s pevninou len dobre stráženými mostami. Kira žije v malej komunite, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou posledným zbytkom ľudstva z celej planéty. Ľudí vyhubila nielen vojna s potomkami a občianska vojna, ale tiež vírus RM, ktorý spôsobuje skorú smrť všetkých novorodencov. Kira spolu s priateľmi vymyslí riskantný plán, ako vyriešiť problém s vírusom, no ich snaženie prináša len šokujúce odhalenia, ktoré hlavných hrdinov postavia pred otázky o zmysle svojho konania a zmysle existencie samotného ľudstva i jeho potomkov.
Nepripomína vám zápletka ohľadom neplodnosti ľudstva film Potomkovia ľudí? Inšpiroval sa autor priamo týmto filmom alebo poviedkou z pera P. D. Jamesovej? Neviem. Nedá sa však označiť za plagiátorstvo, pretože v tomto príbehu nehrá najhlavnejšiu rolu.
Dan Wells je dobrý rozprávač, ktorý sa nesnaží len sucho popisovať svet, v ktorom žije Kira, ale jeho bezútešnosť odhaľuje skôr cez dialógy a konanie jednotlivých hrdinov. Miestami pre nás nelogické správanie sa postav možno pochopiť, ak sa čitateľ pokúsi akceptovať, že svet stvorený Danom Wellsom, zasadený do roku 2067, je celkom iný ako ten náš a ľudia vychádzajú z iných skúseností, zážitkov a priorít, ako by asi vychádzala väčšina z nás.
Aby som len nechválil, odchovaný na knihách takých majstrov, ako sú Stephen King, Peter Straub a Cormac McCarthy, som predsa len mierne sklamaný. Kniha Potomkovia nie je takým kompaktným celkom a neodsýpa takým spádom, ako by som si predstavoval. Dan Wells je iný, skôr mladšej generácií pristupnejší rozprávač, ktorý ma ale nakoniec predsa len prinútil prečítať jeho knihu so záujmom až do konca.
Aj napriek nie stopercentnej spokojnosti by som nad týmto príbehom palicu ešte nalámal. Hlavne z toho dôvodu, že Potomkovia sú len prvou časťou z trilógie a množstvo otvorených otázok má veľký potenciál, na ktorého základe je možné očakávať ešte veľký postapokalyptický príbeh, ktorému mal tak trochu ťažkopádnejší prvý diel vydláždiť cestu.
Či tomu bude naozaj tak sa dozvieme snáď už čoskoro. Začiatkom budúceho roka vychádza druhý diel trilógie v angličtine a snáď v lete sa dočkáme aj prekladu.
Trochu ťarbavejší, no predsa zaujímavý prvý diel postapokapyptickej trilógie, ktorej ústrednú myšlienku zhrnul autor do vety "jedinou nádejou ľudí je nebyť ľuďmi".
7 / 10
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2012 Vydavatel: Ikar a.s.
Originálny názov: Partials Počet strán: 352 strán Väzba: pevná väzba Rozmer: 125×200 mm Hmotnosť: 300 g Jazyk: slovenský jazyk ISBN: 9788055129549
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.
Byli u rozmachu švédského melodického deathu a nahráli dvě alba. To druhé však nevydali, mezitím se rozutekli do jiných skupin. Po třiceti letech se dali znovu do kupy, a kromě nového materiálu vydávají i ono druhé album. Pěkná exkurze do devadesátých let
V rámci žánru celkem unikátní deska s výraznou basou, která k sobě váže epileptické rozervané screamo, epické post-hardcorové pasáže a syntezátorové linky. Italům z Ligurie se povedlo navázat na dřevní klasiku a přidat něco svého.
Přes veškerou maskovanou a krvavou image předvádí obrození MUSHROOMHEAD především tradičnější hardrock/metalovou klasiku. Občas se v riffech, řevu a osobité melodice objeví připomenutí, že skupina měla kdysi své specifické kouzlo, ale to už je dnes pryč.
Hudba téhle party z Manchesteru je ukázkou klasické stoner doom školy a jako posluchač balancuji na vážkách, zda už je to příliš klišé, nebo stále ještě dostatečně zajímavé. Ale odkazy na sabbatovské vlivy celkem fungují, takže snad dobrý.
Jak dí kolega Noisy. Velmi slušná deska, zdařile zlámaná skládanka ULCERATE a GORGUTS postavená však na tučnějších a brutálnějších základech. Těžký poslech, je to jako když chcete vylézt osmičkovou cestu a máte k dispozici tak třetinu použitelných chytů.