PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Pre našinca bolo vždy ťažké priznať, že pupkom pivnej zemegule nemusí byť domovina. Bez načínania najmenších debát spochybňujúcich medzinárodný dopad plzeňského piva na chmeľový svet treba uznať, že keď sa po revolúcii otvoril pohľad trebárs na Belgicko, bol to šok.
Aj dnes, keď minipivovary u nás rastú ako huby po daždi, sa ťažko priznáva, že kolísku tohto hnutia treba hľadať v USA, pivármi rokmi vysmievaných kvôli „falošnému Budvaru“. No je to tak, a práve import tzv. „craft beer“ (s dôrazom na remeslo – „craft“ či dokonca „boutique“, a nie na predponu „mini-“) z Ameriky do Austrálie odštartoval minipivovarový boom v krajine, vo svete známej značkou Foster’s. Teda pivom, ktoré sa na najmenšom kontinente vôbec nepredáva.
Trochu nevyhnutnej omáčky
História piva v Austrálii siaha do dôb „prvej flotily“. Prvým zaznamenaniahodným pionierom je odsúdený zlodej James Squire, prvý pestovateľ chmeľu, ktorému založenie pivovaru v roku 1798 vynieslo pardon. Jeho meno na pivných etiketách nájdete aj dnes. 150 rokov po Jamesovi pivná scéna vinou regulácií a „spriemyselnenia“ chradla, až prišiel zásadný rok 1984.
Orwellovský letopočet má totiž v rodnom liste vpísaná Matilda Bay Brewing Company. Prvý pivovar založený v Austrálii od druhej svetovej vojny je zároveň prvým zástupcom „craft“ hnutia – a aj keď dnes je dávno vlastnený skupinou Foster’s, o jeho dopade ešte bude reč.
Pivo v krajine „tam dolu“ nesie pečať britskej tradície. Jedna z napopulárnejších značiek – Victoria Bitter – naznačí, že ležiaky budú v menšine. Pale ale, bitter, ľahký „letný“ summer ale amerického strihu či jablčné cidery dominujú. Dobrý „pilsner“, akokoľvek sa oň majstri pokúšajú (za pomoci importovaného českého chmeľu, hrdo priznávaného na etiketách), prakticky neexistuje.
Dvadsaťtrimiliónový národ majú rozparcelovaný Foster’s Group (vlastnený SAB Miller) a Lion Nathan (v područí japonského Kirinu) – obaja giganti s desiatkami značiek v portfóliu.
I tak sa remeselníkom darí, poďme na nich.
Prvá liga
V tomto stopercentne subjektívnom článku sa do prvej ligy dostala trojica: západoaustrálski Little Creatures už názvom potešia priaznivcov TALKING HEADS, 4 Pines Brewing Company víťazia v kategórii „môj domáci pivovar“ a tasmánska značka Moo Brew reprezentuje luxus a umenie.
Little Creatures s anjelikom v logu odkazujú na Matilda Bay: túto položku v životopise malo zopár z nadšencov, ktorí sa v roku 2000 zhliadli v americkej scéne a v západoaustrálskom Freemantle nakopli pivovar, ktorý minulý rok za slušných 380 miliónov dolárov odkúpil Lion Nathan. Puristi si teda Little Creatures asi zo zoznamu škrtnú – no bez ohľadu na prevzatie sú Little Creatures v mnohom zásadní.
V prvom rade, ich Bright Ale a Pale Ale sú vynikajúce. V druhom rade, predávajú fľašky s objemom pinty: v národe, ktorý inak konzumuje tretinkové sixpacky, je to požehnanie. V treťom rade, imidž značky a robota, ktorú na tomto fronte Little Creatures odviedli, je prvotriedna.
Okrem pivovaru prevádzkujú „potvorky“ tzv. dining halls – tá melbournská je v nahrubo omietnutom sklade a čašníci s imidžom chlapcov z MASTODON v nej okrem piva servírujú čerstvé jedlo z miestnych surovín.
4 Pines Brewing Company so sídlom v surferskom raji Manly sú hrdým dôkazom toho, že aj nezávisle sa dá dostať na špicu ligy. Pivovar, ktorého názov je odkazom na štyri borovice, ktoré museli byť na manlyskom pobreží vyrúbané, aby počas druhej svetovej vojny ustúpili obranným guľometom, stvrdzuje lokálne puto.
Pridajte k tomu reštauráciu, ktorá patrí k najlepším v okolí, šesticu štandardných pív (kolsch, pale ale, extra special bitter, stout, hefeweizen a cider), z ktorých stout sa dostal ako prvé pivo do vesmíru a ktoré niekoľkokrát do roka doplňujú sezónne špeciály, čapovanie do džbánov a skvelú atmosféru a dostanete pivný ideál.
4 Pines v tejto dobe otvárajú nový pivovar a rozširujú distribúciu na celú Austráliu – ďalší dôkaz, že na úspech stačí kvalita a premyslená stratégia.
Moo Brew z Hobartu je absolútnym extrémom: pivovar je pridružený k hypermodernej galérii súčasného umenia (ktorej dominuje smradľavý funkčný model tráviaceho traktu od Wima Delvoye), „michelinskej“ reštaurácii a viniciam v kompexe Moorilla.
Jeho vlastníkom je „besný ateista“ David Walsh, ktorý zarobil milióny vývojom softvéru a stávkového systému pre konské dostihy. Kam peniaze investoval, si môžete prečítať o odstavec vyššie.
Pre potreby tohto článku je nutné zdôrazniť, že pivá z radu Moo Brew – každé s unikátnou etiketou od maliara Johna Kellyho a atypickým dizajnom fľaše – sú ozaj výborné a demonštrujú ďalší, dnes už nie až tak netypický prístup k vareniu piva ako jednej zo súčiastok stroja poskytujúceho komplexný zážitok.
(Sub)kultúra piva
V Európe, kde je (aj v kontexte minipivovarov) pivovarský kumšt stále často predávaný s akcentom na tradíciu a staromódnosť sa akoby pivovary vymedzovali do role strážcov tradícií. Americká (a austrálska) škola je opakom: „craft beer“ je zábavou pre dobre situovaných mladých ľudí, ktorí hľadajú odlišné zážitky, než aké ponúkajú uniformné puby s hracími automatmi, krčmovým jedlom a bežným pivom.
Nezanedbateľným aspektom je ekologické hľadisko spojené so silným patriotizmom: miestne suroviny, kvalitné jedlo a vôbec lokálny či komunitný imidž celej firmy sú tým, čo ťahá – i za ceny, ktoré prevyšujú priemer.
4 Pines v Manly organizuje akcie, kde pivá „navrhli“ osobnosti sydneyskej reštauračnej scény. Poriada špeciálne večery na národné sviatky – od dňa Sv. Patrika pre Írov, dňa Sv. Andreja pre Škótov, ale aj mini Oktoberfest – to všetko so špeciálnym pivom v ponuke a vždy plným domom.
Minipivovary dnes dokonca fungujú ako „kapely“: predaj piva dopĺňa predaj tričiek (v prípade Murray’s Brewery, Little Creatures a 4 Pines veľmi vydarených) a doplnkov, internetový predaj, vernostné karty a budovanie značky v rozsahu, ktorý nezachytili ani veľkí hráči.
(Napríklad: v sieti reštaurácii Grill’d ponúkajúcej „zdravé burgery“ a podporujúcej miestnu charitu dostanete ku každému hamburgeru žetón – ktorým je korunkový uzáver Little Creatures – jeho vhodením do pripravenej nádoby môžete podporiť jednu z troch neziskových organizácií.)
Pivo a víno a jedlo a …
Okrem kombinácií jedlo-pivo či pivo-turistika sa fenoménom stáva akési zrovnoprávnenie piva a vína. Okrem Moo Brew na vinárskom statku Moorilla je podobným prípadom aj Iron House na východe Tasmánie. Rozľahlý kamenný komplex skrýva presvetlenú, nablýskanú reštauráciu, luxusné ubytovanie, vinicu a – solídny pivovar.
To isté platí o Murray’s Craft Brewing Co., ktorá na svojom pozemku v Port Stephens dve hodiny od Sydney ponúka komplexný zážitok – či už máte chuť na pivo, víno, jedlo alebo všetko dokopy. Doplnené dávkou vtipu - medzi pivami nájdete Angry Man či Whale Ale, ale aj Dark Knight alebo 11,3-percentný Seasons In The Abyss.
Austrálska pivná scéna je dejiskom súboja vitálnych a rôznorodých podnikateľských vízií. V štáte, ktorého počet obyvateľov len o štvrtinu prevyšuje Československo, to žije ideami, ktorých jediným cieľom je spokojnejší zákazník-pivár.
Platí to nielen o „pivných remeselníkoch“, ale aj o strednom prúde: Victoria Bitter nedávno a s ospravedlnením ohlásili návrat k starej receptúre a baleniu. V dobe, keď sa z tradície stáva móda, sa občas oplatí pozrieť aj mimo bežného zorného uhla.
Takže: pri všetkej úcte k starým majstrom z Európy – tovariši z Nového sveta už dávno zložili svoje skúšky.
Čestné zmienky
Pivovary
Lord Nelson Brewery Hotel – jeden z najstarších minipivovarov (1987) v tradičnej budove a s tradičným sortimentom. Vo fľaške si ho môžete vychutnať v Quay, v minulom roku 29. najlepšej reštaurácii na svete.
Redoak – snobský pivovar, ktorý sa hrdí sa titulom „najoceňovanejší“, má v centre Sydney kaviareň ponúkajúcu lekcie v kombinovaní piva a jedla a iné kulinársko-pivné zážitky.
Stone & Wood – ďalší absolventi školy Matilda Bay, tentokrát usídlení na severe Nového južného Walesu. Čoraz lepší a čoraz dostupnejší; ich ľahko ovocný Pacific Ale je dokonalý. Donedávna spoluvlastnení materskou spoločnosťou Little Creatures. Po jej prevzatí koncernom Lion Nathan majitelia Stone & Wood tento podiel odkúpili a ostávajú 100% nezávislí.
Harts Pub / Rock Brewing – priestranná krčma na sydneyských The Rocks okrem vlastných značiek s „kriminálnymi“ názvami ponúka rotujúce menu austrálskych minipivovarov
Wig & Pen – canberrská krčmička s mimoriadne silným portfóliom vrátane špecialít typu „údené pivo“.
Cascade Brewery – legendárny tasmánsky pivovar dnes patrí Foster’s, no i tak náleží k silným hráčom s vlastným imidžom – nielen kvôli nádhernej budove, v ktorej už vyše sto rokov sídli. „Organický“ Cascade Pure je fajn.
Two Metre Tall – jediný pivovar na svete, u ktorého všetky štyri zložky piva pochádzajú z vlastného pozemku. Okrem toho sa venuje chovaniu dobytku. Tasmánia.
Matso´s – Západoaustrálčania zaujmú skvelým dizajnom a názvami pív: medzi Monsoonal Blonde a Smokey Bishop čnie prozaicky a presne nazvané Mango Beer, ktorým minipivovar z Broome prerazil do širšieho povedomia.
Coopers Brewery – jediný z veľkých hráčov, ktorý zostáva v rodinnom vlastníctve, najväčší svetový producent výbavy na domáce varenie piva a jediný mne známy austrálsky výrobca nealko piva (v dobre známej licencii Birell). Adelaidský pivovar nedávno oslávil 150 rokov; výročné špeciálne edície patria k tomu chutnejšiemu, čo sa na trhu objavilo. V roku 2005 Coopers odmietol prevzatie konglomerátom Lion Nathan.
Puby
Weldborough Hotel – tasmánsky pub uprostred ničoho ponúka snáď kompletnú tasmánsku produkciu. „Ak som chcel prežiť, musel som sa odlíšiť,“ hovorí vlastník a barman v kmeťskom veku. Povinná zastávka na ceste okolo „Tassie“.
Local Taphouse – pobočka v Melbourne a v Sydney a dvadsať rotujúcich čapovaných pív, vrátane Budvaru. Melbournská pobočka je mimoriadne príjemné miesto na posedenie a obed; sydneyská je zas blízko kultového Sydney Cricket Ground.
Bavarian Beer Cafe – franchise, ponúkajúca „pure bier“, alebo priemerné nemecké a rakúske lagery za prémiové ceny. Ideálne, keď sa dostaví absťák z nedostatku ležiaku alebo ak máte chuť obzerať čašníčky – nezriedka Aziatky – v oktoberfestových kostýmoch.
Archive Beer Boutique / Next Door – Brisbane: treba navštíviť. Miestne i svetové pivá na čape, o nič menší výber vo fľaši a pivne-pozitívna klientela aj obsluha.
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.