Podľa názvu by sa možno dalo čakať nejakú na 80. roky prisahajúcu a alkoholom poháňanú black/thrashmetalovú bandu odniekiaľ z Južnej Ameriky, ale zdanie klame. Mali ste radi (podľa môjho názoru skôr nedocenenú) švédsku black/deathmetalovú beštiu LORD BELIAL? Môžete začať oslavovať, viac – menej sa vrátila, akurát že pod iným menom. To pôvodné totiž leží v zálohe, bubeník LORD BELIAL mal zdravotné problémy (tinnitus) a ostatní členovia jeho nahradenie niekým iným za riešenie nepokladali.

Hodilo by sa uviesť, že DEATH TYRANT nie sú revivalom vyššie spomenutého pekelného démona, hoci je tu polovica zostavy – basák Bloodlord a gitarista/vokalista Dark, v časoch LORD BELIAL frontman. (Keď sme pri histórii, koncert v Prešove pred niekoľkými rokmi bol jeden z najlepších, aké som v rámci najpekelnejších žánrov videl, bez akéhokoľvek teátra, farbičiek a rekvizít to štyri metly rozsekali na kašu.)

Na to, kto asi bude u DEATH TYRANT hlavným autorom hudby, prídete zhruba po jednom vypočutí. Ani osem albumov LORD BELIAL nestačilo na to, aby dvojici Bloodlord a Dark vyschla studnica nápadov. Hudobne skrátka pokračujú presne v tomto štýle, a bez ohľadu na to, že aktuálna zostava i klip ako piateho do partie prezentuje mladíka menom Nárgraðr Agartha na poste frontmana, nečudoval by som sa, ak by celý album naspieval Bloodlord, ten vokál proste „belialovský“ je. Alebo si DEATH TYRANT našli niekoho s takýmto prejavom.

Deväť skladieb na „Opus De Tyranis“, to je elitný melodický, ale tvrdý a prepracovaný black/death metal, nabitý atmosférou a dramatickosťou. Sú tu poriadne naklepané pasáže, majestátne, kopákmi a melodickými sólami podfarbené marše v strednom tempe a nejedna zádumčivá, pomalá plocha, vyšperkovaná akustickou vyhrávkou. Vlastne všetko je tak, ako to bolo v časoch LORD BELIAL, až na to, že píšťala ani ženský vokál, dve veci, ktorými belialovci - samozrejme len občas - spestrovali svoju hudbu, sa tu nekonajú. Bohato vrstvené gitarové linky sú takisto dedičstvom bývalého pôsobiska.

S klasickou nástrojovou výbavou sa koná mohutný, náladový, malebný a zároveň energický, agresívny a nekompromisný black/death metal, aký stopercentne dokážu zahrať asi fakt len vo Švédsku. Žiadna snaha znieť „moderne“, jediné, o čo tu ide, je znieť metalovo a úprimne sám k sebe. DEATH TYRANT o to možno ani nešlo, ale ich debutový album má na to, aby „vyučoval“.

A palec hore aj za image kapely, mne je jedno ktorý je rok, ale ak niečo chce byť „metal“, tak po vizuálnej stránke je plus – mínus toto to pravé. Bodovanie bude vysoké, o tom, že bývalí členovia LORD BELIAL niečo kutia, som ani netušil, a postarali sa o riadne príjemné prekvapenie v žánri, ktorý sa inak zdá byť dosť vyhorený, resp. „modernými odbočkami“ zavedený kdesi do popíku. Ak by tu boli ešte dve – tri skladby až na úrovni „Ixion...“, DEATH TYRANT by u mňa možno atakovali absolutórium.