OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Je všeobecne známy fakt, že Nitra a celý ten región na juh od nej chrlí v rámci domáceho pop rocku/punku/teenage bigbítu či ako to nazvať skutočne monumentálne zhovädilosti. Tam od začiatku doteraz - a odhadujem, že aj do budúcnosti - za niečo stáli HORKÝŽE SLÍŽE, aj to ešte v časoch, keď ich miesto plnenia plánu zaujímalo hranie hudby a bavenie sa ňou.
Smutný pohľad jest na túto situáciu, ale našťastie nie na popík je človek odkázaný. Paradoxne práve z tohto „semeniska hudobného zla“ sa priam nečakane v roku 2011 vynorila metalová banda, ktorú ak by situácie neznalý návštevník festivalu Brutal Assault začul z pódia v „najlukratívnejšom“ večernom hracom čase, tipoval by rozhodne výrazne väčšie meno, než akým sú zatiaľ nitrianski EMPYRION.
Toto sexteto sa dalo dokopy potom, čo ukončili činnosť atmosférickí miešači extrémnych žánrov CORRUPTED MELODY. Zostavu doplnili bubeník a vokalista z tiež už nefunkčných DEHONEST a keď som tento spolok videl a počul tak zhruba pred rokom naživo, začal som mať pocit, že je zarobené na veľmi solídnu atmosférickú death/blackmetalovú záležitosť, ktorá, ak veci vezme za správny koniec, môže o žánrový trón súperiť s DEPRESY (nikto ďalší hodný spomenutia tu niečo také nehrá) a tým pádom sa uchytiť na scéne.
Po koketovaní s akýmsi americkým vydavateľstvom po novej šťuke v stojatom rybníku siahli Gothoom Productions, momentálne tuším jediné domáce metalové vydavateľstvo, s ktorým sa kapele oplatí spolupracovať, a 14. decembra 2012 svetlo sveta uzrel debutový album „Mindshifter“ čiže „Posun mysle“. Vzhľadom na to, že booklet obsahuje len úryvky textov, hodí sa možno priblížiť myšlienkový koncept celého materiálu.
„Texty sa zaoberajú neduhmi ľudstva, neschopnosťou poučiť sa z vlastných chýb z minulosti, neschopnosťou vystúpiť na vyšší stupeň existencie tým, že sa viaže na dogmy, nechá sa ľahko ovplyvniť myslením más, ktoré sú manipulované z pozadia. Utvára si rýchle názory, koná na základe predsudkov. Sebectvo jednotlivcov prináša utrpenie mnohých, človek sa vyvyšuje nad prírodu a vlastnou rukou si pripravuje zánik. Vývoj ľudstva sa pohol dopredu len minimálne, ľudia odovzdávajú všetko zlé svojim deťom a formujú tak ďalšie generácie, ktoré nie sú schopné žiadnej zmeny. Človek je obeťou zdeformovaného podvedomia, ktoré ho núti robiť stále rovnaké chyby. Ľudia sú nepoučiteľná rasa, ktorá nie je schopná myslieť na následky svojho konania...“
Hudobne v týchto skladbách ide o atmosférický, vďaka výraznej klávesovej zložke až symfonický death/black metal, hraný väčšinou vo vysokých otáčkach, dramatický a s atmosférou, v ktorej sa mieša majestátnosť a znepokojivosť. Skladby stvorili hudobníci s dlhoročnými skúsenosťami, preto nejaké chyby ako kompozičné nedostatky či nevyváženosť, prípadne aranžérske zakopnutia nenachádzam. Skrátka plnokrvná žánrová záležitosť s kvalitnými melódiami, ťahom a muzikantskými výkonmi. Korunou sú veľmi dobré vokály, predstavované deathmetalovými hĺbkovými a revanými registrami, oživenými občasnými trochu blackmetalovejšími polohami.
Zvuk je na úrovni presahujúcej klasické undergroundové znenie, natáčalo sa u Grapowa a zúčastnení si dali záležať, aby sa vyrovnali so znením svojich vzorov. Práve tie sú možno jediným kameňom úrazu tejto hudobne i zvukovo v zásade dokonalej nahrávky. Po takrečeno remeselnej stránke je materiál aj vrátane skôr striedmeho grafického prevedenia za 10/10. Horšie je to ale s jeho pôvodnosťou. Aspoň ja tam príliš počujem to, že EMPYRION majú do detailu napočúvaný DIMMU BORGIR, nie sú im ľahostajní ani SEPTIC FLESH a pravdepodobne ich baví tiež druhý album talianskych FLESHGOD APOCALYPSE. Aj s poľahčujúcou okolnosťou, že čo do hráčskych i skladateľských schopností sa EMPYRION svojím vzorom rozhodne nepozerajú na chrbát, môžem túto stránku „Mindshifter“ hodnotiť maximálne 6/10. Ak to ale spočítam a vydelím, fakt beda tomu, kto bude s hodnotením nespokojný.
Ako odpoveď na dianie v hviezdnych kruhoch svetového atmosférického či symfonického extrémneho metalu je to na jednotku. Ak sa do budúcnosti EMPYRION bude chcieť zapracovať ešte na originalite, bude to na jednotku celkovo.
8 / 10
Edo Farman
- basgitara
Miro Raučina
- bicie
Rado Glovňa
- gitary
Juro Glovňa
- gitary
Maťo Janeček
- klávesy
Jano Kozár
- vokály
1. Empty Vessels
2. Delimitation
3. Fragments
4. Void Beyond The Horizon
5. Infested
6. The Tower
7. Soundless Realm
Mindshifter (2012)
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.