Ak má skutočne pravdu známy svätojurský mysliteľ Pišta Vandal a fenomén Bystrého Zla naozaj existuje, Švédi GHOST k nemu hrajú ten najdokonalejší zo všetkých soundtrackov. Kostolným kadidlom navoňaná, diabolsky prefíkaná a naskutku príjemná, opojná rocková hudba dosiahla na novinke „Infestissumam“ úplne nové, často naozaj nečakané dimenzie.

Od precízneho marketingu stále utajenej zostavy, cez výber producenta nového albumu až po aranžmány nových skladieb, zvuk a zaujímavé nápady – GHOST robia v roku 2013 všetko dobre.

Keď som ich v roku 2011 videl naživo na rakúskom festivale Nova Rock, nič nenapovedalo tomu, že z toho bude onedlho až takýto výrazný fenomén. Na veľkom pódiu sa chystalo vystúpenie IRON MAIDEN, v malom stane sme na GHOST čakali snáď tridsiati, medzi nami aj Anders Fridén z IN FLAMES. Napriek tomu skvelý koncert, krásne spomienky.

V nasledujúcich mesiacoch prišla pomerne šokujúca mediálna masáž vo všetkých veľkých metalových časopisoch, Dave Grohl, Phil Anselmo a James Hetfield ako noví verní fanúšikovia a celosvetová sláva, ktorej výsledkom bol podpis zmluvy s veľkým vydavateľstvom a príprava očakávaného druhého albumu.

Áno, rok 2013, to bolo vtedy, keď sme si všetci spievali „gulé, gulé“. Takto nejako sa bude spomínať na tieto týždne a mesiace vďaka neuveriteľnej skladbe „Ghuleh/Zombie Queen“. V nej ten šokujúci rozpor medzi striktne blackmetalovým imidžom kapely a chytľavou rockovou muzikou dostáva rozmery veľmi kvalitného komixu.

Nick Raskulinecz s detailnosťou sebe vlastnou vydoloval z GHOST to najlepšie. Zvuk kapely posunul ešte výraznejšie do sedemdesiatych rokov, na novinke tak absentuje prehnaný odkaz na ranú tvorbu MERCYFUL FATE. Víťazia hammondy a miestami riadne košaté, progresívne aranžmány.

Hudobný výraz GHOST sa posúva z jemného metalu prvej polovice osemdesiatych rokov do viac rockových, ešte prístupnejších polôh – veď taká „Jigolo Har Megiddo“ alebo „Year Zero“, to sú priam rádiové hitovky, aj keď si v nich kapela neodpustí vkusné gitarové sóličko.

K ďalším vrcholom albumu patria bez debaty singlovka „Secular Haze“, chytľavá „Depth Of Satan´s Eyes“, monumentálne satanistické intro „Infestissumam“, nasledované latinskou parádou „Per Aspera Ad Inferi“, a o zasnenom, melancholickom letnom hite „Body And Blood“ ani nehovoriac. Ak máte pocit, že som v pozitívnom duchu vymenoval už takmer všetky skladby na albume, nemýlite sa.

V januári 2011 som o GHOST napísal, že sú veľmi zábavná špička zaujímavého okultno-metalového pnutia. Po dvoch rokoch musím skonštatovať, že GHOST celú okultnú scénu s kapelami ako THE DEVIL, BLOOD CEREMONY, CHRISTIAN MISTRESS, THE DEVIL´S BLOOD alebo HEXVESSEL s veľkým prehľadom zjedli. Na raňajky ako jednohubky zo švédskych stolov.

Diabol je babrák. Prečo strácal na začiatku deväťdesiatych rokov čas s okovanými nórskymi strašidlami a ich hrmotom?