Pre väčšinu česko-slovenskej metalovej verejnosti je severná Morava 90. rokov zapísaná v prvom rade ako sídlo mimoriadne prekvitajúcej doom- či doom/deathmetalovej scény, ktorá dala život viacerým veľmi kvalitným, dnes občas až kultovým telesám. Tento fenomén sa v takejto sile nikde inde neobjavil a ani sa už nezopakoval.

Sever Moravy, Ostravsko a okolie zvlášť, však bol – a to ešte pár rokov pred doommetalovým Veľkým treskom – aj miestom, kde sa k životu prebral grind core, tak v jeho extrémnej patologickej forme, reprezentovanej v prvom rade snáď dodnes neprekonanými PATHOLOGIST, ako aj v jeho klasickejšej, prípadne s death metalom „paktujúcej“ podobe – DISFIGURED CORPSE, CAROUSEL OF TEARS a pár ďalších kedysi vychytených, dnes skôr polozabudnutých spolkov.

Aj tu však boli prvou lastovičkou, výrazne vyčnievajúcou z improvizovaných bordelov, kedysi vydávaných za grind, frýdecko-místeckí DOBYTČÍ MOR. Pamätám si, že potom, čo sme si zohnali ich prvé demo „Putrid Survival“ – kapelu a túto nahrávku spomenuli medzi horúcimi novinkami v Rock & Pope – boli sme vcelku ohromení. V prvom rade tým, že na domácej pôde niekto na veľmi slušnej úrovni stvoril a nahral to, čo sme obdivovali na prvých dvoch albumoch CARCASS. Skrátka patologický gore grind, obdivovaný vzor tam bol jasne identifikovateľný, ale to sme vtedy neriešili.

DOBYTČÍ MOR sa slušne uchytili, po druhom demosnímku im hodili lano M.A.B. (Music Agency Bona) a v roku 1993 vyšiel tejto trojici debutový album „The Famine“. Pod poangličteným názvom MURRAIN, zrejme kvôli tomu, aby sa „dobytkári“ dali čo najlepšie predať na západe, kde by ich český názov nikto nedokázal vysloviť.

Napriek dobrej nahrávke sa akurát zlaté časy extrémnej hudby končili, nastupoval grunge (ktorého dotyk nesie aj titulná skladba debutu) a prišli tiež ďalšie dôvody, kvôli ktorým sa kariéra MURRAIN uzavrela. Zdalo sa, že navždy, demo z roku 2001 bolo snáď len pokusom oživiť staré chúťky.

To sa však naplno podarilo až po niekoľkých rokoch. Prvou ochutnávkou bola EP z roku 2009, ktorá ukázala, že Daniel „Kanec“ Kanálik a jeho kumpáni sú stále pri chuti. Niesla sa však aj v znamení miernej zmeny v rámci žánru, ktorá sa naplno prejavila na návratovom albume „Syndrom“, v Pařáte vydanom pred dvoma rokmi. „Starocarcassovské“ postupy zmizli, nastúpil čistokrvný agresívny grind core, tu ešte skôr s textovými témami blízkymi starej ére. Hudobne však vychádzal hlavne z osvedčených klasík ako NAPALM DEATH, NASUM a podobne. Menej podladenia a extrémnych vokálov, viac priamočiarosti a chytľavosti.

V tomto štýle DOBYTČÍ MOR pokračujú na aktuálnom albume „Plague“, ktorý vyšiel vo februári tohto roku. Deväťskladbová nahrávka prefrčí za čosi vyše osemnásť minút, mám však pocit, že nuda by sa nedostavila ani v prípade dvojnásobného rozsahu. S týmto novým materiálom si to navrátilci nasmerovali rovno na vrchol českej grindovej špičky, k bandám ako INGROWING, UPRISE a ďalším, bavíme sa o grinde, nie o nejakých málo vtipných príbehoch zo záchodov a podobných ústavov.

Priamočiary klepačkovo-tanečný grind core britsko-severského štýlu, obohatený častými melodickejšími gitarovými figúrami, s dvoma vokálmi, stredovým revom a o niečo hlbším pokrikom, údernosť, agresivita a cit pre čistokrvný grind core, presne o tom je DOBYTČÍ MOR vzor 2013. K tomu žánrovo presný a zároveň súčasný zvuk, zaujímavý, tak trochu apokalyptický obal, korešpondujúci s textami plnými neradostných vízií a ponorov do myšlienok. Bonusom, či prekvapením pre tých, ktorí staré časy nezažili, je záverečná vec „Merkaba“. Zdá sa, že grunge chlapov stále nepustil, je to totiž viac než slušná náladovka a ako keby pocta ALICE IN CHAINS.