V novembri 2010 doslova ušiel hrobárovi z lopaty. Pri operácii srdca to s ním vyzeralo veľmi zle. Dnes sa KING DIAMOND vracia v plnej sile na koncertné pódiá, poteší svojich fanúšikov aj v Bratislave a Plzni. Dovolal som sa mu do hotela v Kodani. Pán Petersen býval na izbe číslo 601 a prekypoval dobrou náladou a optimizmom.

Tvoje turné v Európe sa práve začalo. Aké je to byť opäť na cestách a hrať koncerty?

Celé sme to odštartovali na Rock Hard Festivale minulú nedeľu 19. mája. Bolo to skvelé. My sme mali dobrý pocit z celej show a fanúšikovia reagovali úplne úžasne, veľmi sa im to páčilo. Samotní organizátori mi povedali, že za celú historiu ich festivalu bolo práve toto najgrandióznejšie vystúpenie – po produkčnej i emocionálnej stránke. No a samozrejme kapela znela úplne zabijácky. Bolo to naozaj veľmi, veľmi fajn.

Keď už spomínaš kapelu, aká je v nej aktuálne nálada? Ako by si opísal chémiu medzi vami v roku 2013?

Je to lepšie ako kedykoľvek predtým! Hráme spolu od albumu „Abigail II“. Tá istá zostava – Hal Patino na basu, Andy LaRocque gitara, Mike Wead druhá gitara, Matt Thompson bicie – dvanásť alebo trinásť rokov, čo je úplne skvelé.

Na Slovensku budeš mať špeciálnu akciu „Meet & Greet“. Čo pre teba znamená stretávať osobne svojich fanúšikov?

Znamená to naozaj veľa. Chceli sme to robievať už dávnejšie, ale nie vždy je to možné. Na predchádzajúcich šnúrach to často nebolo realizovateľné ani z logistického hľadiska.

Teraz sme si dali viac záležať, chceme to robiť – veľmi rád sa stretávam s mojimi fanúšikmi. Okrem toho, je to veľmi dobrý spôsob propagácie koncertu, ak sa celá súťaž spojí s rádiami a sociálnymi sieťami, ktoré o nej informujú. Myslím si, že pre tých, ktorí vyhrajú stretnutie v Bratislave, to bude naozaj nevšedný zážitok. Len tak skoro naň nezabudnú.

King, priprav sa na skutočných maniakov na tvojom slovenskom koncerte. Videl som niektoré fotografie súťažiacich, kompletné diskografie na CD či vinyloch, veľké plachty z koncertov, tetovania, maľovania na tvári. Šialené.

Presne tak. Je to jednoducho úžasné. Niektoré z nich som videl tiež. Ten chlapík s tetovaním na chrbte a jeho dve deti s namaľovanými tvárami, to je niečo neuveriteľné! Mám naozaj veľmi oddaných fanúšikov, to je úplne zrejmé.

Ako sa cítiš na pódiu po všetkých tých rokoch? Aké sú tvoje pocity a emócie? Dá sa to porovnávať s tým, čo si zažíval s MERCYFUL FATE či počiatkami tvojej sólovej kariéry v osemdesiatych rokoch?

Moja životná filozofia zostáva nezmenená. Možno si len viac uvedomujem, čo sa deje okolo mňa. To všetko kvôli tomu, čo sa mi stalo – veď som doslova utiekol hrobárovi z lopaty.

Cítim sa, ako by som predtým žil v dome s dvadsiatimi oknami. Teraz mám tých okien štyridsať. Ako keby som videl viac, keď sa pozerám okolo seba. Sústredím sa oveľa intenzívnejšie na rôzne detaily.

A už teraz môžem napríklad povedať, že môj ďalší album bude absolútne parádny KING DIAMOND, koncept pokračujúci v tých najlepších tradíciách mojej tvorby. Do jeho prípravy sa pustíme hneď po návrate z tohto turné.

Tak na to sa skutočne veľmi teším. Keď sme už spomínali MERCYFUL FATE, to bola vlastne zatiaľ jediná príležitosť, keď som ťa videl naživo – v roku 1999 v Budapešti spolu s MONSTER MAGNET. METALLICA boli headliner celého turné. Máš na túto koncertnú šnúru nejaké špeciálne spomienky?

Samozrejme, že mám. Presne vtedy sa totiž zrodil nápad na môj album „The Puppet Master“. Mali sme vtedy voľný deň, bola to buď sobota alebo nedeľa – všetky obchody boli zatvorené. Bol večer a my sme vydali na prechádzku do starého parku. Bol tam veľmi zvláštny obchod s bábkami. Zatvorený, ale cez okná sa do neho dalo pozerať. Taká tá zvláštna, strašidelná kombinácia zapadajúceho slnka vonku a tmy vo vnútri obchodu. Všade tiene a musel som naozaj ostriť zrak, aby som videl, čo je vo vnútri.

Potom sme prešli za roh budovy cez bránu a tam zrazu stálo bábkové divadlo. Vyzeralo to veľmi zvláštne, priam neuveriteľne. S bábkovým divadlom si väčšinou spájam presnosný stan niekde na trhu, ale toto vyzeralo skutočne ako stály divadelný priestor.

Veľmi ma to zaujalo a ešte v ten istý večer som na hoteli spísal všetky nápady, otázky, dejové kľučky, vymyslel som polovicu postáv. Ešte dnes mám doma poznámkový blok z toho budapeštianskeho hotela. Kostra albumu „The Puppet Master“ teda pochádza práve z tejto maďarskej zastávky na koncertnej šnúre v roku 1999.

Pár rokov si ten príbeh počkal na správnu chvíľu, ale potom to naozaj stálo za to. Takže áno, naozaj si veľmi dobre pamätám na tie časy a všetky okolnosti spojené s budapeštianskym koncertom.

Tak to je naozaj zaujímavý príbeh!

A čo je ešte zaujímavé, moja manželka pochádza z Maďarska. Po pár rokoch som sa jej pýtal, ako ďaleko bol príbeh na „The Puppet Master“ vzdialený od reality. A ona mi na to povedala, že ani netuším, ako blízko k skutočnosti som bol.

Nerobia síce bábky z ľudských bytostí, ale inak som bol vraj veľmi, veľmi blízko! Divadlo s bábkami takmer ľudskej veľkosti vo vlastnom divadelnom priestore. Veľmi zaujímavé.

To teda je. King, čo presne môžeme očakávať od tvojho slovenského koncertu v piatok 31. mája?

Môžem ti povedať, že to bude jednoducho úžasné. To je jasné už v tejto chvíli. Nikdy ste nevideli koncert Kinga Diamonda takýchto rozmerov. Všetci v kapele hrajú lepšie ako kedykoľvek v minulosti, je to skutočne veľmi výnimočné.

Ako som ti už spomínal, nemeckí organizátori Rock Hard Festivalu povedali, že to bolo jednoznačne najlepšie vystúpenie za celých 11 rokov existencie ich podujatia. Je to veľmi, veľmi pútavo a zaujímavo vystavané. Od pódiovej konštrukcie cez skladby, podarilo sa nám ešte vylepšiť to, čo mohli ľudia vidieť na jediných dvoch koncertoch v priebehu minulého roka, ktoré boli takým testom, od ktorého sme sa odrazili ďalej.

Veľa sa zmenilo v našom tíme. Máme nový fanklub, nové vydavateľstvo a nahrávaciu zmluvu, nových právníkov, internetový obchod a veľa iného. Urobili sme toho veľa, aby sme sa vrátili, keďže sme boli jednoducho mimo scénu a mimo celého diania a trvalo to dlho.

Pódium pripomína vnútro kostola, veľa vecí sme vylepšili – Stará mama vyzerá lepšie ako kedykoľvek predtým. Skutočne, už dávno mala vyzerať práve takto. Celé je to neuveriteľne vyšperkované a pôsobí to veľmi dobrým, špeciálnym dojmom. Čaká vás zaujímavý večer s prierezom tvorby Kinga Diamonda a MERCYFUL FATE!

Na začiatku osemdesiatych rokov si v mnohých ohľadoch posúval hranice. Ako si aj sám hovoril vo svojom slávnom výroku, kým BLACK SABBATH okultné praktiky iba pozorovali, ty si bol priamo uprostred toho všetkého. Čo si myslíš o súčasnej móde takýchto kapiel a o tvorbe napríklad takých GHOST?

Novú muziku v podstate nepočúvam. Nemám na to vôbec čas. Ono je to tak, že všetkému sa venujeme naplno úplne sami. Tak je to od začiatku a platí to až do týchto dní. Náš manažér, ja a Andy LaRocque v podstate riešime úplne všetko, aj rokovania s vydavateľstvami, zmluvy a ďalšie záležitosti. Samozrejme, pomáhajú nám v tom právnici, ktorých si najmeme, ale manažovanie toho všetkého je iba na nás. Veľa času na počúvanie novej hudby mi teda nezostane.

Okrem toho, mám obrovskú zbierku platní zo sedemdesiatych rokov, keď som vyrastal. Rovnako tak moja zbierka cédéčok je skutočne veľká, takže si už v podstate nekupujem nové veci. Výnimkami sú iba situácie, keď niekto z mojich priateľov vydáva so svojou kapelou nový album, vtedy si ho vždy zoženiem.

Ono je to vlastne aj dobré, že nepočúvam nič nové. Neviem nič o scéne, nič ma nemôže ovplyvniť. Keď dávame dokopy nový materiál, zachádza to tak ďaleko, že nepočúvam vôbec nič okrem hudby, ktorú tvoríme.

Samozrejme, počul som o GHOST, ale nepočúval som ich albumy natoľko, aby som o nich mohol čokoľvek povedať. Viem o nich. Viem, ako vyzerajú a ako sa maľujú, ale to je asi tak všetko.

King, aké sú tvoje hlavné ciele a plány do budúcnosti?

Vieš, v priebehu tej operácie srdca som bol v podstate niekoľko hodín mŕtvy. Teraz som však tu, vychutnávam si to a beriem si z toho všetko, čo sa dá. Nič v živote už neberiem na ľahkú váhu.

Nuž, a do budúcnosti si jednoducho budem užívať všetko, čo sa bude okolo mňa diať. Každú chvíľu so svojou ženou v našom dome, stretnutia s priateľmi, samozrejme hudbu a každý moment s kapelou.

Všetky maličkosti, ktoré s tým súvisia – presne to, čo si spomínal aj ty s tou akciou „Meet & Greet“, takých vecí chceme robiť stále viac. Nič okrem času nás to nestojí a je to krásna pridaná hodnota pre našich fanúšikov.

Okrem toho, inšpiráciu pre moje nové duchárske príbehy nemusím nijako špeciálne vyhľadávať, stále chodí ku mne úplne sama. Ako napríklad ten strašidelný a čudný obrázok z minuloročného Sweden Rock Festivalu.

Je to fotka našej pódiovej herečky Jodie počas skladby „Shapes Of Black“. Je na nej vidieť iba jedna jej noha, ako stojí za mnou počas tohto songu. Nie je tam ani jej tvár, celé je to čierne. Bolo to v závere skladby a ten záber je jednoducho veľmi, veľmi čudný, príliš veľa vecí je na ňom zvláštnych a zlých.

Zašli sme až tak ďaleko, že sme si ten záber nechali analyzovať na internete, venovali sa tomu dokonca odborníci na fotografie v Spojených štátoch a všetci sa zhodli na tom, že na obrázku nie je nič dorábané, je to jednoducho pôvodný záber.

Keď sa to moja žena snažila zavesiť na stránku spolu s ostatnými novými fotkami, prišla za mnou do jednej z miestností v našom dome s vystrašeným pohľadom, že na toto sa musím pozrieť a že nevie, čo si má o tom myslieť. Namiesto názvu, ktorý dala tomu súboru vo svojom počítači, tam stálo iba DAMN U.

Povedal som jej, aby si zbytočne nerobila starosti a hodila to za hlavu. Aspoň sme takto opäť o trochu viac otvorili ľuďom oči vo vzťahu k zvláštnym veciam, ktoré sa okolo nás niekedy dejú. Ako prvé sme samozrejme varovali Jodie, aby si dávala pozor na prípadné úrazy. Celé to vyzerá ako z filmu „Omen“, skutočne strašidelná záležitosť.