Vlastne skôr náhodou som sa dostal k novému a prinajmenšom nádejnému spolku z nášho metalovo nie priam mamutieho Slovenska. Na Bandzone sa prehrabujem fakt ojedinele, na hľadanie serióznejších vecí v celom tom „bandzone metale“ čas nemám, aj keby bol, dá sa tráviť hodnotnejšie. Takže systém „kamoš má takú nejakú kapelu, že APRIL WEEPS, majú aj cédečko, nedalo by sa niečo napísať?“ Domáca kapela sa dá napísať, keď 1. ma vec zaujme 2. existuje fyzický nosič a spolok má záujem o svoje zviditeľnenie. Ešte chvíľu trvalo, kým som si na ten BZ čas našiel a po vypočutí vzoriek skonštatoval – ale ale, toto vôbec nie je nejaká beznádejná hovadina.

Poštou prišiel na vlastné náklady vydaný debut, dokonca digipack. To už sa dá brať ako signál, že niekomu na niečom fakt záleží aj v tejto mrchavej dobe sťahovania z netu a ultralacného fanúšikovstva na sociálnych sieťach. Grafické poňatie - skôr decentné, náladové, umelecké, v tmavších farbách, hra so svitom hviezd, súmračnými témami, tieňmi, postavami strácajúcimi sa v mohutných priestoroch - hudbe APRIL WEEPS určite pristane.

Tak poďme k nej. Na Bandzone jeden z ohlasov hovorí o „fajn Swedish music“. Švédsko, myslím, ani omylom, sever celkovo možno okrajovo. Už pri prvých tónoch som zachytil veľmi „grécke“ znenie, náladu hudby i vokálne podanie. Na um mi zišli v prvom rade NIGHTFALL a ELYSIAN FIELDS, a popri tom pojmy ako ROTTING CHRIST v období, kedy tak trochu koketovali s gotickejším podaním svojho temného metalu, a SEPTICFLESH v ich skôr „symfo“ momentoch.

APRIL WEEPS hrajú atmosférický, ale tvrdý metal, vychádzajúci z melodickejšieho, zato energického a mohutného death metalu európskeho strihu, a doom/death metalu, akým sa voľakedy prezentovali napríklad holandskí CELESTIAL SEASON. V podstate v novom miléniu nadväzujú na to, čo na európskej scéne prekvitalo tak od polovice 90. rokov do prelomu tisícročí. Syntéza týchto tvrdých vplyvov vo výsledku pôsobí už spomínaným „gréckym“ dojmom, melódie, riffy, majestátna a zároveň naliehavá, emocionálne podfarbená atmosféra v sebe má tento „južanský“ temperament.

Popri týchto hlavných zložkách je tu viacero prvkov z iných žánrov, napríklad uvoľnené rockové momenty, trochu heavymetalovej odviazanosti a veľa klávesových liniek, občas ako z filmovej hudby a prevažne melancholických, prípadne ľahkých, vzdušných a uvoľňujúcich niekedy až zdrvujúcu metalovú ťažobu. Hojne sa pracuje s klavírnymi vyhrávkami, kedy sa vám stačí rozhodnúť, či vám viac pripomenú starých THEATRE OF TRAGEDY, alebo síce o dosť podzemnejšiu, ale v našich končinách kedysi obľúbenú záležitosť BIZARRE OF BRUTALITY z Humenného.

A takýmto premostením sa dostávame k tomu, že APRIL WEEPS popri „gréckom“ vyznení neskrývajú svoje slovenské korene, aj keď to možno robia neuvedomelo, ide myslím skôr o mladších hudobníkov, ktorí si slovenské 90. roky ani nemusia pamätať. Darí sa im to hlavne častým využívaním ženského vokálu, post speváčky je tu viac – menej plnohodnotný, žiadne „křoví“. Spieva jej to dosť variabilne, osobne mi jej prejav pripomína hlavne skupiny ako CANVASSER, DAYBREAK, THALARION, GALADRIEL a našlo by sa ich aj viac. Doba, kedy ma duety „krások a zvierat“ bavili, je tak nejako za mnou, poslednou takou kapelou, ktorú som preháňal zvukovodmi často, boli švédski MORTUM, a to sú už tiež roky rokúce.

V každom prípade možno uznať, že skupina i speváčka si na týchto partoch dali záležať, pár vyslovene výškových sopránov ma síce veľmi neberie, ale poslucháči, ktorí na tomto mixe death/doomových revov a ženských éterickostí ulietavajú, budú myslím „celkem spokojení parchanti“. Ak mám zhrnúť celok, tak „Outer Calm, Pain Within“ znie ako starostlivo pripravený debut v žánri, ktorý už možno to hlavné povedal, ale počúva sa príjemne. Pokiaľ ide o zvuk, na tento štýl je ako stvorený a vydarený. Ak APRIL WEEPS vydrží nadšenie robiť veci od srdca a poriadne a dočkajú sa aj podpory naozajstných fanúšikov, nemusí ich budúcnosť vôbec byť pochmúrna. Toto stvorili po troch rokoch existencie.