Festival Wlesefest patrí skôr do kategórie menších a nenápadnejších festivalov konaných na Slovensku. Aj napriek tomu si za roky svojej existencie získal dostatok fanúšikov. Tento ročník bol výnimočný, no žial v negatívnych súvislostiach. Na moje otázky o neistej budúcnosti festivalu odpovedal organizátor Michal Karkuš.

Zachytil som nejaké šumy o problémoch s ochrankou. Čo sa vlastne udialo?

Išlo doslova o šikanu zo strany šéfa ochranky. Viaceré fyzické útoky, polámané stany, zničený majetok ľudí, neustále urážanie návštevníkov, nevhodne správanie sa voči ženám/dievčatám, bezdôvodné strhávanie pások ľuďom z rúk, neprimerane používanie prostriedkov - obušok, paralyzér.

Nevedeli ste to vyriešiť na mieste?

O týchto veciach sme počas festivalu nemali žiadne informácie, respektíve nikto z nás a ani z nášho tímu si nič podobné nevšimol. Preto boli pre nás pondelkové reakcie ľudí na internete obrovským šokom.

Myslíš, že ak by vás niekto informoval, tak by ste to dokázali vyriešiť už počas konania festivalu?

Ťažká otázka. Polemizovať môžeme, ako dlho budeme chcieť, ale to situáciu nevyrieši. Každopádne, ak by sme o tom vedeli, spravili by sme kroky k vyriešeniu situácie.

Bol problém len s jedným človekom z ochranky?

Áno, problém bol s jedným členom. Keďže išlo o vedúceho, miestami to vyzeralo tak, že aj ostatní v tom majú prsty.

Bol to len vedúci zmeny či nejaký majiteľ agentúry?

Pochybujem, že daná agentúra je oficiálne registrovaná.

Na vašom profile na Facebooku som si prečítal niečo v tom zmysle, že ten agresívny esbeeskár bol vraj na mieste viac ako 70 hodín bez spánku.

Asi vypil veľa Monsteru.

A ako sa k tomu vyjadrili predstavitelia ochranky?

Nepýtali sme sa na ich stanovisko. S ľuďmi podobného razenia nemáme záujem ďalej komunikovať. Veci boli poskytnuté ďalej a sú v riešení polície. Pokiaľ vieme, boli podané dve trestné oznámenia.

Kto podal trestné oznámenia? Napadnutí návštevníci? Ste s nimi v kontakte?

Išlo o návštevníkov. Zistili sme od nich, čo sa vlastne stalo, a ďalej sme to nechali v rukách kompetentných.

Kontaktovala vás, ako organizátorov, už polícia?

Nie, zatiaľ nás nik nekontaktoval.

SBS ste vyberali vy?

Službu si zabezpečuje majiteľ areálu, takže sme nemali možnosť výberu.

Ako sa k tomu postavil majiteľ martinského kúpaliska?

On bol spokojný. Jemu bolo osobne jedno, čo sa deje, chcel mať vypratané kúpalisko ráno do 8:00, aby mohol pokračovať v chode kúpaliska - zisk je zisk. Tým však porušil všetky dohody, ktoré sme mali. Kúpalisko sme si prenajali ako celý objekt od soboty 12:00 do pondelka 12:00 - regulárne dva dni. Za tieto dni sme mali zaplatiť plnú sumu prenájmu.

Ako si viacerí ľudia mohli všimnúť, pán majiteľ, vedomý si dobrých predpovedi počasia, sa rozhodol tieto dohody nerešpektovať a kúpalisko rozdelil na dve časti. Prvá bola pre účastníkov festivalu, druhá pre návštevníkov kúpaliska. To, aký organizačný chaos spôsobil, keďže nás o tom ani len neinformoval, nepotrebuje komentár. Po našom príchode v sobotu o 9:00 sa na kúpalisku nachádzalo asi 300 kúpajucích sa.

Majiteľ s nami odmietal diskutovať o akýchkoľvek ústupkoch. Jediné, čo prisľúbil, bolo, že pošle svojich ľudí, aby vypratali kúpalisko o 16:00. To, akým spôsobom sa to konalo, si viete asi veľmi dobre predstaviť. Rodiny s deťmi, mladi ľudia, dôchodcovia, všetci boli vyhodení z kúpaliska. Na ďalší deň sa opakovalo to isté.

Aj ste nejako riešili to nedodržanie dohôd z jeho strany? Napríklad nevyplatením celého prenájmu?

Áno, riešili sme to.

Podľa vašich vyjadrení dokonca uvažujete o ukončení Wlesefestu.

Vzhľadom na dané udalosti nie sme schopní ďalej spolupracovať s majiteľom kúpaliska. Preto nebudeme pokračovať, kým nenájdeme adekvátnu náhradu. O zničení mena festivalu a našej šesťročnej práce ani nehovoríme.

Keď už sme pri tom, ako váš festival začínal?

V roku 2008 to ešte bola lokálna akcia pre pár spriaznených mladých kapiel. Išlo o to zahrať si koncert a spoločne sa zabaviť. Objekt sa nachádzal v lese, bolo to malé lokálne pohostenie (preto Wlesefest). Akcia prekvapila všetkých, keďže sa na nej zúčastnilo také množstvo ľudí, ako na žiadnom inom koncerte v blízkom okolí za posledne roky. To nás prinútilo premýšľať o ďalšom ročníku.

Z kapacitných dôvodov sme museli nájsť nový objekt. Vtedy nás oslovil majiteľ martinského kúpaliska, či by sme nemali záujem. Počet ľudí na druhom ročníku sa dvojnásobne zvýšil, čo prekvapilo aj nás, a v podstate sme kúpalisku zachránili krk počas viacerých letných období, keď počasie moc neprialo.

Akcia sa vždy konala na amatérskej úrovni, ale jej čaro si získavalo ľudí nielen z Martina, ale aj z blízkeho okolia. Každým rokom sme sa snažili vydvihnúť úroveň nielen, čo sa organizácie týka, ale aj kapiel. Vďaka nášmu tímu mali možnosť ľudia vidieť v týchto lokalitách kapely, o ktorých dovtedy mohli len snívať.

Tento rok sme usporiadali šiesty ročník festivalu.

Predpokladám, že s organizáciou koncertov ste mali skúsenosti už pred Wlesefestom.

Len minimálne, aj to iba na amatérskej úrovni. Preto ďakujeme chalanom z Tvoja Matka Booking za pomoc a možnosť sa pri nich veľa naučiť. Bez nich by sme sa nikdy nedostali cez úroveň lokálneho festivalu.

Na základe čoho ste tvorili program festivalu? Spriaznené kapely, obľúbené kapely, nejaké štýlové hranice, alebo vidina zisku?

Festival sme zostavovali tými kapelami, ktoré v tom čase boli v Európe k dispozícii. Našou jedinou snahou bolo, aby kapela zapadla do „tvaré festivalu“ a aby sa páčila ľuďom. Štýlové hranice síce nemáme, ale isto na našom festivale nenájdete všetko. A k vidine obrovského zisku - je škoda sa vyjadrovať. Bez podpory Monster Energy by náš festival nebol uskutočniteľný. Všetci ľudia, čo sa na ňom podieľajú, pracujú zadarmo.

Ktorá kapela v doterajšej histórii Wlesefestu bola pre teba najväčším prekvapením a ktorá najväčším sklamaním?

Ak mam povedať za seba, ako organizátor nemám nikdy čas si pozrieť kapely. Tento rok som si vyhradil dvadsať minúť, aby som si mohol pozrieť aspoň časť setu Davovej psychózy.

Čo sa ľudí týka, tak najväčší zážitok boli SUICIDE SILENCE, čo ale nebolo žiadnym prekvapením. Prekvapením bola ich priateľskosť. Videá zo šialenej afterpárty, ktorej sa zúčastnili, doteraz kolujú na YouTube. Vtedy sa ich tour manager na sociálnej sieti vyjadril, že jazdí s nimi už x rokov, ale to, čo zažil u nás, ešte nikdy nevidel. Za to vďačíme návštevníkom. Táto skvelá priateľská atmosféra festivalu bola vždy hlavným symbolom festivalu. Až do tohto ročníka.

Najväčším sklamaním boli väčšinou slovenské kapely. Menovať nebudem, to je dnes zbytočné. Ich požiadavky sú v absolútnom nepomere s tým, čo sú schopne poskytnúť. Vyžadujú profesionálny prístup, vysoké honoráre, najlepšie hracie časy. Bohužiaľ ich výkony sú vo väčšine prípadov na veľmi slabej úrovni, technická vybavenosť (backline) je úbohá a schopnosť dodržovať hracie časy otrasná. To je jeden z dôvodov, prečo pozývame len par domácich kapiel.

Ďalším negatívom bolo správanie sa jednej americkej kapely, ktorá zvukárovi odcudzila vedome dva mikrofóny. To však ďalej komentovať nebudem, je to pod našu úroveň sa k takémuto správaniu viac vyjadrovať.

A čo návštevníci?

Kedysi sme boli lokálny festival, takže 90% návštevníkov boli Martinčania. Dnes je to opačne. Ľudia sem chodia z celého Slovenska a z Česka - najmä z okolia Ostravy, Olomouca, Prahy. Tento rok sme postrehli par ľudí z Poľska, minulý rok bolo niekoľko aut z Rakúska a Maďarska. Ľudia sú priateľskí, bavia sa spoločne a je im jedno, kto je odkiaľ.

Preskakovanie plotov, drankanie pri vstupe, falošné lístky a podobné veci vás obišli?

Tieto veci vás na Slovensku nikdy neobídu. U nás hlavne preskakovanie plotov. Iné veci sme zatiaľ nepostrehli. To sa, myslím, nikdy nezmení.