Florida bola v deväťdesiatych rokoch minulého storočia obrovskou metalovou liahňou. Veď si len spomeňme na také pojmy ako DEATH, CYNIC, OBITUARY, ASSȔCK, MASSACRE... A z tohto semenišťa metalových modiel,  konkrétne z mesta Sarasota, povstali aj ATHEIST. Spočiatku hrali zmes thrash metalu a death metalu, no postupom času čím ďalej, tým viac boli ovplyvnení výrazne nemetalovými štýlmi.

Tretí album ATHEIST s názvom „Elements“ vyšiel doslova nasilu, keďže bol gitarista spevák a kapelník Kelly Shaefer pritlačený k múru vydavateľom, s ktorým mal podpísanú „nevypovedateľnú“ zmluvu. A tak radšej narýchlo pozháňal spoluhráčov a za štyridsať dni zložili a nahrali materiál, ktorý sa následne stal modlou pre mnohých fanúšikov i nasledovníkov tejto legendy.

Keďže gitarista Rand Burkey mal iné povinnosti a Kelly Shaefer vážne problémy pre syndróm karpalného tunela, bolo potrebné zohnať gitaristu schopného nahrať tie party, čo Shaefer nezvládal. Stal sa ním Frank Emmi. Následne sa ale podarilo uvoľniť aj Randovi, a tak sa ATHEIST rozhodli pokračovať v gitarovej trojici. Na post basgitaristu sa vrátil z CYNICU odídený stratený syn Tony Choy a za bicie zasadol dovtedy len málo známy Josh Greenbaum, ktorý v procese skladania materiálu nahradil iného bubeníka nespĺňajúceho požiadavky.

V posledne dobe nerád používam pri kapelách slovičko „progresívita“, no v tomto prípade sedí presne. ATHEIST posunuli hranice metalovej hudby do doslova netušených smerov a oblastí. Na „Elements“ je možné okrem klasického death metalu počuť nádherne integrovaný jazz, fusion, flamenco či sambu a pritom ide o naozaj kompaktnú muziku, ktorá dokáže uspokojiť tak fanúšikov hobľovačiek, ako aj zložitých postupov.

Žiaľ, nebolo tomu tak vždy, v dobe vydania  „Elements“ sa ATHEIST nedočkali valných úspechov. Neuspeli ani u metalových, ani u jazzových elitárov, hoci priam dokonalo skĺbili to najlepšie z oboch hudobných svetov. Na dlhých sedemnásť rokov to bol ich posledný výkrik - až do roku 2010, keď vydali reunionový album „Jupiter“. Zaujímavosťou, ktorá potvrdila fakt o neprajnosti doby, je, že v roku 1993, keď ATHEIST skončili, sa rozpadli aj ďalšie rovnako ladené kapely: PESTILENCE, CYNIC a NOCTURNUS.

Počul som dokonca teóriu, že pri tom šialenom tempe a strese z nahrávania urobili ATHEIST pri práci v štúdiu viacero chýb a aby ich zakryli, tak do svojej muziky zamiešali jazzové a latinskoamerické harmónie. Či je to pravda, alebo ide o plánovaný či prirodzený vývoj už dnes asi nerozsekne nikto okrem samotných protagonistov. A tí, ak je pravdou prvá verzia, tento fakt určite nepotvrdia... Ale osobne budem rád veriť druhej možnosti.

Rodený Havančan Tony Choy (o.i. PESTILENCE, C-187) sa so svojim interesantným basgitarovým umením postaral o naozaj perfektné znenie nahrávky a podarilo sa mu spolu s bubeníkom položiť rytmické základy, na ktorých vyššie spomínaná trojica gitaristov vystavala progresívno-metalový chrám. (Mimochodom, viete o tom, že Tony Choy momentálne hrá v latino-popovej kapele AREA 305?)

Trojica gitaristov odviedla v štúdiu skvelú prácu, s gráciou vtlačila ľubozvučné melódie do deathmetalových hobľovačiek, krásne skĺbila jemné vybrnkávačky s na hlavu postavenými rytmami a ich nečakanými zmenami. Na nahrávke sa objavili aj zvuky piana z rúk hosťujúceho Davida Smadbecka v krátkej a nádhernej inštrumentálke „Samba Briza“.

Kelly Shaefer sa okrem gitár postaral aj o agresívny vokál, ten síce ťažko označiť za klasický deathmetalový, no vďaka len akýmsi náznakom melodického spevu sa mu ani veľmi nevzdialil...

ATHEIST okrem hudobného experimentovania a časového stresu zariskovali aj zmenou štúdia. Nahrávanie sa neuskutočnilo u vtedy populárneho a osvedčeného Scotta Burnsa v jeho Morrisounde, ale chlapi siahli po osobe menom Mike Pinske. Ten predtým napríklad spolupracoval na šiestich albumoch Franka Zappu a po v metalovom svete úplne neznámom digitálnom štúdiu Pro Media Studios v Gainesville na Floride.

Tento risk sa im naozaj vyplatil, pretože sa skupine podarilo nahrať dielo s originálnym zvukovým hávom a tým pádom aj vyhnúť tomu unifikovanému morrisoundovskému. Nič proti Morrisoundu, pretože odtiaľ vyšlo množstvo skvelých nahrávok, no jeden čas tá spomínaná unifikácia zašla až tak ďaleko, že už po pár sekundách akejkoľvek nahrávky bolo jasné, či pochádza z Morrisoundu alebo nie.

ATHEIST týmto albumom zanechali nezmazateľný míľnik metalovej histórii. Dodnes patrí medzi niekoľko najväčších progresívnych klenotov. Stále je to nadčasová nahrávka.

P.S.: V roku 2005 došlo k znovuvydaniu „Elements“ a okrem klasických dvanástich zásekov sa na ňom objavilo ďalších šesť bonusov z Live BBC Radio Broadcast (1992).