Vo Francúzsku nedávno skočil z balkóna do davu fanúšikov so slovami „teraz tu zomriem“. Koncertný šialenec, inšpiratívny spevák a umelec z legendárnej kapely. Greg Puciato z THE DILLINGER ESCAPE PLAN v rozhovore pre českých a slovenských fanúšikov pri príležitosti blížiacich sa koncertov v Prahe a Bratislave.

Greg, aké sú zatiaľ reakcie na vašu novú dosku „One Of Us Is The Killer“? Čo na ňu z tvojho pohľadu hovoria novinári a fanúšikovia?

Vieš, snažím sa príliš nezaoberať tým, čo si ľudia myslia a aký majú na nás názor. S tým už proste nič nenarobíš. Snažíš sa vydať niečo, čo si myslel úprimne, si na to hrdý a nepremýšľaš nad tým, ako to prijmú iní ľudia.

Tak či onak, zdá sa mi, že toto je najlepšie prijatý album zo strany fanúšikov za naozaj veľmi dlhú dobu. Nové skladby sa im jednoducho na koncertoch veľmi páčia. My samotní sme neboli takto spokojní tuším od čias „Miss Machine“, a to už je veru pekných pár rokov.

A čo sa týka recenzií, zatiaľ som ich veľa nečítal. Snažím sa tomu vyhýbať. Tu a tam mi niekto ukáže niečo pekné, čo sa o nás píše, ale mňa to naozaj veľmi nezaujíma. Vždy sa snažíme myslieť dopredu. Už vo chvíli, keď vydáme album, myslíme na ďalší.

S akým cieľom ste pristupovali k nahrávaniu albumu „One Of Us Is The Killer“? Čo ste chceli dosiahnuť z hľadiska zvuku a celkovej progresivity vašej kapely?

V prvom rade sa snažíme neopakovať, nehrať stále to isté, v tom istom štýle. Do nahrávania sa nepúšťame skôr, než sme všetci presvedčení o úprimnosti a emocionálnej autenticite novej nahrávky. Nič na nej nemôže byť prekombinované a robené čisto s racionálnym prístupom. To by bolo veľmi jednoduché. Veľmi ľahko sa dá opakovať úspešná formula z minulosti. Si na turné, vidíš, na čo ľudia na koncertoch najlepšie reagujú a zariadiš sa podľa toho.

V prípade novinky sme chceli objavovať nové, neprebádané oblasti. Zastavili sme sa teda vždy, keď sa nám zdalo, že sa začíname opakovať a používame naše typické, zaužívané finty a triky.
Pohrali sme sa s aranžmánmi. Používali sme netradičné ladenia, netypické formy spevu. Niektoré skladby sme začali bicími, iné iba basou, snažili sme sa, aby to bolo čo najpestrejšie. Išlo nám o to, aby v každej jednej skladbe bolo niečo nečakané, zaujímavé a pre nás úplne nové.

Váš koncert v bratislavskom Randale v októbri 2010 spolu s CANCER BATS, A STORM OF LIGHT a THE OCEAN bol snáď najlepším a najšialenejším, aký som na tom mieste kedy videl. Kde sa vo vás berie všetka tá energia?

Vtip je v tom, že všetky naše skladby sa snažíme tvoriť a nahrávať vtedy, keď sme v tej správnej nálade. Na pódiu sa k nej potom veľmi ľahko dokážeš vrátiť a výsledkom sú naše energické koncerty.

Aj keď nás veľa ľudí považuje za metalovú kapelu, myslím si, že naša energia na koncertoch vychádza skôr z punku a je skrz-naskrz punková. Rovnaké je to s textami. Sú veľmi úprimné a autentické, nefalšované. Keď píšem o vojne na Strednom Východe či veciach, ktoré sa dejú okolo mňa, je to všetko veľmi emociálne. Keď to potom spojíš s gitarovými riffmi, ktoré vznikajú za rovnako emočne vyhrotených okolností, dostaneš energiu, ktorá sa na koncertoch veľmi ľahko v našich hlavách vracia späť.

No a čo je najdôležitejšie, ešte stále nás veľmi baví spolu hrať. Môžeme byť hocako unavení, v momente, keď sme na pódiu, všetko ide bokom a hráme ako o život. V tomto sme dobrí, v koncertovaní a živom hraní. Viac než v čomkoľvek inom.

Keď som vás sledoval pred dvomi rokmi na festivale Brutal Assault, stál som za pódiom. Keď si z neho schádzal, v tvári si mal stále neuveriteľnú zlobu a agresivitu. Aké emócie ti idú hlavou, keď si na pódiu?

Je naozaj zábavné sledovať, že skutočný priebeh našich najlepších koncertov si vôbec nepamätám. Vtedy mávam absolútny výpadok, totálny blackout. Tak sa ponorím do koncertu, že dosiahnem až zdroj toho, odkiaľ vychádzajú všetky tie emócie a všetko, z čoho je vytvorená naša muzika. Strácam sa v tom. Nevnímam, čo sa deje okolo mňa na pódiu. Veľmi ťažko sa potom dostávam do normálneho stavu, ťažko sa to celé vypína a je to problematické aj v reálnom živote, keď absolvujem napríklad celú koncertnú šnúru.

Pozri, všetci máme nejaké starosti a problémy. Umelci ako kreatívni ľudia to majú v tomto smere ešte náročnejšie. A to je presne to, čo robí našu muziku takú šialenú a energickú, snažíme sa zo seba dostať všetko zlé, čo zažívame vo svojich životoch.

Veľa ľudí sa čuduje, kde sa vo mne berie tá energia a zloba na pódiu. Pre mňa nie je problém zapnúť sa do tohto módu na koncerte, problém je vypnúť sa po koncerte a v bežnom živote.

Čo môžeme očakávať od nového koncertného programu THE DILLINGER ESCAPE PLAN v Prahe a Bratislave?

Najvýraznejšou zmenou je náš staronový gitarista James Love, ktorý je s nami opäť na turné. Pred tromi rokmi u vás nebol. Hral s nami naposledy na šnúre k „Miss Machine“ v rokoch 2004 až 2006, od minulého roku je opäť v kapele.

Na koncertoch teraz hráme veľa vecí z nového albumu, ale ako to dopadne v konečnom dôsledku a čo môžeš čakať na konkrétnom mieste, to nevieme až do momentu, kým nevybehneme na pódiu. A to je na tom to najkrajšie, stať sa môže čokoľvek.

Čo sa ti najviac páči na hraní v Európe? Ako by si popísal hlavné rozdiely medzi ňou a Amerikou?

Byť v Európe nie je skvelé nielen z toho pohľadu, že tu hráme. Európa je pre mňa veľmi zaujíma a vizuálne stimulujúca. Architektúra, kultúrne rozdiely a všetko okolo toho. Vieš, nie je veľký rozdiel, keď prejdeš z Kansasu do Arkansasu. Iné je to však, keď ideš z Talianska do Francúzska, z Francúzska do Dánska a z Dánska dajme tomu do Českej republiky. To sú obrovské zmeny a pre mňa osobne a pre moju kreativitu je veľmi osviežujúce zažívať takéto zmeny v okolí každý deň. Niekedy je jednoduchšie byť sedem týždňov na európskom turné, než zažívať polovicu času v Štátoch.
Čo sa týka samotných koncertov, ľudia v Európe sú z môjho pohľadu oveľa vnímavejší a výrazne lepšie chápu naše umelecké zmeny v priebehu rokov.

Greg, akú hudbu teraz počúvaš najčastejšie?

Mám rád veľa elektronickej hudby. Veľmi sa mi páči CHELSEA WOLFE, mám rád VATICAN SHADOW. Čo sa týka tvrdej muziky, na prvom mieste sú u mňa NAILS. Ich posledný album je jednou z najťažších a najbrutálnejších nahrávok, aké som kedy počul. DEAFHEAVEN vydali tiež výborný nový album. A vôbec, vychádza veľa dobrej novej hudby. Ľudia hovoria, že sa nič nedeje. Myslím, že sa len zle pozerajú okolo seba.

Čo vás čaká po návrate z európskeho turné?

Pár mesiacov budeme oddychovať, starať sa trochu o naše osobné životy. Keď sa vrátiš z turné, vždy je čo doháňať a o čo sa starať. Je možné, že budeme skladať materiál na nový album. Na začiatku budúceho roka nás čaká Austrália, Japonsko a potom ďalšie turné v USA. No a potom na začiatku leta sa zrejme vrátime do Európy. Čaká nás veľa práce, na ktorú sa teším.