Absolútna sústredenosť. Niečo podobné som zažil snáď iba s Henrym Rollinsom minulý rok na Wackene. James LaBrie je partnerom na telefonický rozhovor, akého si v duchu želá každý novinár a fanúšik. Inteligentný, milý, úprimný a ani náhodou skúpy na slovo. Nový album DREAM THEATER sa podaril, v kapele vládne fantastická atmosféra – James LaBrie je jedným z jej nositeľov.

James, s akými plánmi a cieľmi ste išli do štúdia pred nahrávaním materiálu pre „Dream Theater“? Zvlášť ma zaujíma porovnanie s prvým albumom, na ktorom hral na bicie Mike Mangini pred dvoma rokmi.

Nuž, zistili sme, že za posledné tri-štyri roky sme si prešli naozaj všeličím. S doskou „A Dramatic Turn Of Events“ sme sa snažili dokázať svetu, že sme stále tá istá kapela. Celé to bolo o nás a o hudbe, ktorá nás v tom momente najlepšie reprezentovala. Myslím, že na turné, ktoré nasledovalo, sme dokázali presvedčiť našich fanúšikov, že ten duch a tá správna energia tam stále sú. Nič sa nestratilo.

Keď sa to teda podarilo práve zavŕšením celého cyklu okolo „A Dramatic Turn Of Events“, vedeli sme pred nahrávaním ďalšieho materiálu, že teraz je ten správny čas na náš rovnomenný album. Jednoducho nám bolo jasné, že to bude nový začiatok. Cítili sme, že sme v tom správnom vnútornom rozpoložení. V kapele je skvelá atmosféra, skutočné priateľstvo. Celé je to jednoducho o pocite, keď si na začiatku niečoho nového a vieš, že je pred tebou skutočne dlhá jazda.

Tento nový album teda predstavuje jednak nový začiatok, rovnako tak všetko to, čím sme v tejto chvíli my ako kapela po hudobnej stránke. Je to pekne počuť už v úvodnej, takmer filmovej skladbe „False Awakening Suite“. Tá nás výborne vystihuje. Uprostred albumu sa nachádza inštrumentálka „Enigma Machine“, niečo podobné sme neurobili už takmer desať rokov. Nuž, a na konci dosky máš 22-minútový opus „Illumination Theory“.

Toto všetko hovorí jasnou rečou: nestratili sme nič z toho, čo z nás robilo DREAM THEATER. Mám pocit, že sa nachádzame vo výnimočnom bode našej kariéry. Ako keby sme prechádzali cez nové dvere k niečomu, čo nás nanovo definuje. Aj preto sme vydali album s názvom „Dream Theater“.

Je takmer nemožné príchádzať neustále s niečím novým a stále rovnako zaujímavým. Vám sa to podarilo aj na vašom dvanástom albume. Ako vlastne v súčasnosti vzniká nová hudba od DREAM THEATER?

Veľa vecí zostáva nezmenených, v mnohých ohľadoch fungujeme rovnako ako na našich predchádzajúcich albumoch. Naša tvorba sa skladá z troch hlavných segmentov. Ten prvý je zber nápadov pri našich zvukových skúškach na turné. Tie máme v podstate každý deň a často sa stane, že niekto prinesie zaujímavý nápad, ktorý potom improvizáciou rozvíjame ďalej. Veľa kúskov na albume „Dream Theater“ sa zrodilo práve v týchto momentoch.

Každý z nás tiež prináša svoje vlastné nápady, z ktorých sa neskôr vyvinú celé skladby. Slohy a ich postupnosť a výstavba, refrény, riffy, melódie vokálov, čokoľvek. Všetko toto vždy starostlivo zdokumentujeme a robíme predbežné, pracovné verzie budúcich kompozícií.

Nuž, a tretím, veľmi dôležitým zdrojom našej inšpirácie je samotný moment, keď my piati sedíme v jednej miestnosti a spoločne na niečom pracujeme. To sú veľmi spontánne a kreatívne situácie. Práve z toho sa potom vyvíja naša hudba a to, ako v konečnom dôsledku znie.

Vieš čo? Naozaj to nehovorím len preto, že si tú skladbu práve spomenul. Pokojne si to môžeš pozrieť aj v ďalších rozhovoroch, v ktorých som to povedal. „The Bigger Picture“ je aj moja najobľúbenejšia na novom albume. Som rád, že si zdôraznil práve ten spev. To je veľmi dôležitý faktor – na celom albume som mal obrovskú spevácku slobodu a voľnosť. V tejto skladbe to obzvlášť počuť.

Mám tam širokú rozličnosť vokálnych štýlov – od veľmi agresívnych polôh až po celkom jemné a ľahučké. Je to veľmi unikátny DREAM THEATER song, má v sebe veľmi veľa štýlov, ktoré hudobne reprezentujeme a všetky ich dokonalým spôsobom spája. V tomto s tebou môžem naozaj iba súhlasiť.

Mal som šancu vidieť vás naživo vo Viedni vo februári 2012. Súčasťou koncertu bolo aj veľkolepé privítanie vášho nového bubeníka do rodiny DREAM THEATER. Veľmi emotívny moment pre každého fanúšika. Ako je to s atmosférou v kapele v súčasnosti? Spomínal si pozitívne vibrácie a priateľstvo...

Áno, presne tak. Nachádzame sa naozaj vo výnimočnom vnútornom rozpoložení. Sme prepojení ako nikdy predtým, navzájom si kryjeme chrbát, môžeme sa na seba spoľahnúť. V kapele je výnimočná jednota a sila. Jednoducho platí to povestné „jeden za všetkých, všetci za jedného“. Môže to znieť ako klišé, ale presne tak to je.

Všetci sme veľmi hrdí na to, čo v súčasnosti robíme v hudobnom smere. A po osobnej stránke, ako kapela a každý z nás individuálne, máme pocit istého a pokojného miesta, na ktorom sa aktuálne nachádzame.

Z toho to všetko vychádza, presne v tomto to celé je. Veľa osobného a umeleckého komfortu, pokoja a mieru. Ako keby sme znovu objavili vieru v to, čo reprezentujeme ako kapela a čo znamenáme jeden pre druhého.

Takže áno, to naše priateľstvo je v súčasnosti naozaj veľmi silné. Ukázalo sa to najmä v štúdiu pri nahrávaní, skutočne sme si celý proces tvorby nesmierne užívali. Rovnaké to bude aj keď nás fanúšikovia uvidia na pódiu. Bude im jasné, že medzi sebou komunikujeme, že spolu radi hráme a užívame si to a že nás toto vzájomné kamarátstvo ako kapelu nesmierne zoceľuje.

U mňa je to ako u každého iného v našej kapele. Jednoducho od momentu prebudenia v ten-ktorý deň musíš dospieť do situácie, keď ti je jasné, že zo seba vydáš maximum a odohráš najlepšie možné vystúpenie.

Fanúšikom musíš proste predviesť presne to, na čo sa prišli pozrieť. Niečo, čo v nich bude skutočne rezonovať, niečo, na čo len tak ľahko nezabudnú. Každý jeden z nich. Po vizuálnej, rovnako tak hudobnej stránke.

James, čo je pre teba najkrajšie na fakte, že si spevákom DREAM THEATER? Čo si užívaš najviac?

Užívam si už ten samotný fakt, že môžem stáť na pódiu, spievať a komunikovať s fanúšikmi. Každý z nás na koncerte reprezentuje DREAM THEATER, viac než 20 rokov hudby, veľmi extenzívny katalóg skladieb. Keď som teda na pódiu, a po vokálnej a hudobnej stránke predstavujem časť niečoho takto veľkého, je to skutočnosť, ktorá sa nedá brať na ľahkú váhu. Je to niečo, na čom som až extrémne hrdý. Niečo, v čom chcem byť tak dobrý, ako sa len dá. Všetko toto sa stretne zrazu v jednom okamihu. Som predovšetkým veľmi vďačný, že môžeme stále robiť to, čo máme tak radi.

V júli minulého roka bol váš album „Scenes From A Memory“ označený čitateľmi magazínu Rolling Stone za najlepší prog-rockový album všetkých čias. Porazil dokonca diela od veličín ako YES či RUSH. Ako si vtedy zareagoval na takúto zaujímavú situáciu?

To bolo naozaj úžasné. Keď sa k nám tá informácia dostala, boli sme doslova vo vytržení. Bolo to šokujúce a prekvapivé, veď sme boli v spoločnosti muzikantov a kapiel, ktoré majú za sebou neuveriteľné diela a doslova nadčasovú hudbu.

Takéto ocenenie nás naozaj milo prekvapilo a opäť raz ukázalo, akú popularitu sa nám podarilo získať a čo všetko sme pre tento žáner za celé tie roky urobili.

Nuž, ľudia majú právo na svoj názor. Tak to jednoducho je. Rovnako je pravda, že som mal problémy s hlasom. Moje hlasivky utrpeli vážne zranenie spojené s krvácaním. Takmer to ukončilo moju spevácku kariéru.

Áno, čiastočne som teda chápal výhrady k mojim speváckym schopnostiam. Samozrejme, že sa ma to výrazne dotklo, negatívne to vplývalo na moju psychiku, hnevalo ma to.

Na druhej strane mi však bolo jasné, že veľa ľudí pochopí vážnosť situácie a skutočnosť, že za to naozaj nemôžem, že je to fyzického pôvodu a nejaký čas potrvá, kým sa to zlepší. Tie zranenia boli hrozné, ale vďaka špecialistom som sa znovu dostal do formy.

Keď sa ti stane niečo podobné, je to pochopiteľne veľmi ťažké. Bolo by to náročné pre každého, zvlášť pre umelcov. Na druhej strane, v kútiku duše som si bol vedomý, že to zvládnem a že sa vrátim do pôvodnej formy. Dokážem byť opäť tým spevákom, na ktorého boli všetci zvyknutí.

Podarilo sa mi to. Dnes som už opäť spokojný so svojím spevom. Vieš, taký je život. Veľmi dynamický, zavedie ťa na miesta, kde jednoducho musíš byť silný, tvrdý, odolný. A predovšetkým, musíš veriť sebe samému, svojim schopnostiam. A presne tak to bolo aj v mojom prípade. Vedel som, že kdesi vo vnútri to mám a že je iba otázka času, kedy sa dostanem do pôvodnej formy.

Viem, že máš rád kapely ako MUSE alebo DEFTONES. A dokonca tiež mladé tvrdé spolky ako AUGUST BURNS RED, BRING ME THE HORIZON či SLEEPING WITH SIRENS. Čím si ťa takáto hudba dokáže získať?

Páči sa mi tá energia. Mám rád, čo stvárajú po hudobnej stránke, páčia sa mi melódie. Počúvam spev a hoci je to často scream či growling, snažím sa pochopiť, o čo im ide a ako to zakomponujú do svojho štýlu.

A presne to ma na tom fascinuje – ako to dokáže v konečnom dôsledku vo mne zarezonovať, trafiť na tú správnu notu, na to správne miesto. Ak sa im to podarí, majú ma, som ich fanúšik. Tieto kapely to v sebe majú. Sú jedineční, majú svoj vlastný zvuk, sú veľmi muzikálni. Cítiť z nich veľkú vášeň a zároveň snahu ísť si za svojou vlastnou hudobnou identitou.

Práve v tejto chvíli dizajnujeme, plánujeme, tvoríme a pripravujeme to, z čoho bude celé naše budúce turné. Je toho naozaj veľa. Práve sa učím všetky skladby, ktoré budeme mať v repertoári. Okrem toho sa každý deň pripravujem aj po speváckej stránke, pracujem na svojom hlase, na jeho sile a výraze.

No a samozrejme si užívam každý moment, ktorý môžem stráviť doma medzi svojimi blízkymi, rodinou a priateľmi. Celé to smeruje k tomu, aby som bol v momente štartu nášho turné čo najlepšie pripravený a plný energie a radosti zo živého hrania. Každý v kapele to má rovnako, pripravujeme sa na turné. Každý má svoje vlastné spôsoby, ako to dosiahnuť.

Môžem ti povedať, že to bude úžasné turné. Pripravujeme viaceré prekvapenia aj po vizuálnej stránke. Myslím, že to bude pre našich fanúšikov vždy veľmi vzrušujúci večer, každý jeden z našich koncertov.