Toto je myslím jasné už pri pohľade na obaly oboch nahrávok: takto čierno-bielo sa to robilo hlavne za veľmi starých deathmetalových čias, od polovice 80. do začiatku 90. rokov. Filipínski PATHOGEN sa k starej škole hrdo hlásia, poďme sa pozrieť, či im to ide aj po hudobnej stránke.

Forged In The Crucible Of Death (2012)
Lust Of Evil (2013)

Z Filipín som zvyknutý skôr na tu a tam obskúrny, inokedy solídnejší black metal, prípadne brutálny death metal, hodný zhruba podobných prívlastkov. Tamojšia scéna už v rámci juhovýchodnej Ázie predstavuje ten hlbší underground, a to napriek silným kultúrnym väzbám k Európe (Španielsko) i k USA.

Štyria týpci zo San Pablo (ťažko povedať, na ktorom z tých 7 či koľko tisíc ostrovov to je) určite nie sú nejakí nedoukovia z džunglí a ryžových polí, to by sa s tretím dlhohrajúcim albumom a kompilačnou EP, vydanými počas uplynulého roka, neuchytili u poľských Old Temple. Aj tam by totiž mali na výber z bližších kapiel, ak by PATHOGEN bola nejaká zúfalosť.

To nie je, naopak, ak vás baví hlavne death metal z dávnych, podzemných čias, páchnucich kadejakými plesnivými kobkami a priepasťami, filipínske kvarteto vás má čím osloviť. Po tých starých časoch idú fakt ortodoxne, od čierno-bielej grafiky obalu a typických echt old school deathmetalových kresbičiek cez morbídnu textovú tematiku až po hutný, dosť nahalovaný a rinčavý zvuk, inšpirovaný znením HELLHAMMER/CELTIC FROST a tiež starým Severom – ABHORRENCE, DEMIGOD a podobne.

Hudobne PATHOGEN vychádzajú v prvom rade z 80. rokov, takže v ich tvorbe nájdete množstvo odkazov na „Apocalyptic Raids“, „Morbid Tales“, „To Mega Therion“, skrátka plazivé, potuchnuté zlo pravekého death metalu, vykvitnuté do chorobností blízkych debutu DARKTHRONE alebo ASPHYX. Má to v zásade autentické staré znenie, ktoré je ale v kvalite, akú umožnila až súčasnosť.

Filipínci sú trochu živší COFFINS, prípadne menej infernálne víriaci SONNE ADAM, a majú tiež energiu a rýchlosť BENEDICTION. Podobne ako oni majú skúsenosť aj s crustom a podobnými agresívnymi záležitosťami na pomedzí punku a HC. Gitarista triko AMEBIX iste nenosieva len preto, že ho našiel niekde v sekáči.

Toto platí pre osemskladbovú kolekciu „Forged...“, nahranú v jeseni roku 2010. EP, vydané v tomto roku, obsahujúce dve štúdiové seansy (marec a október 2011) po tri skladby, ukazuje, že Nino Jerome Aranza (basgitara), Vic Jarlego (bicie), Erwin Javier (gitary) a Willie Desamero (vokály, gitary) sa hudobne o kus posunuli.

Vďaka živelnejšiemu, možno trochu chaotickému zvuku a pritlačeniu na pílu pokiaľ ide o rýchlosť a naklepanosť, vyznievajú extrémnejšie, miestami až ako INCANTATION, GOREAPHOBIA a podobní otcovia temných deathmetalových surovostí.

V prvej skladbe navyše dali text v rodnej reči („Sa Landas Ng Diablo“) a trojka „Rites Of The Tyrant“ je coverom z albumu „From The Exstacy“ malajzijskej death/thrashmetalovej svorky BRAIN DEAD, existujúcej od roku 1987, takže ide pravdepodobne o legendu v priestore juhovýchodnej Ázie.