1. septembra si to so šiestym dlhohrajúcim albumom prihasila ikona španielskeho a jedna zo zásadných kapiel európskeho death metalu.

Reč je pochopiteľne o AVULSED, ktorí sú medzi nami už úctyhodných 22 rokov, zosobňujú všetko, čo a o čom death metal kedysi bol a dodnes môžu vyučovať jeho estetickú stránku prinajmenšom v oblasti gore, pretože čo tam sa dokáže diať v súčasnosti, z toho by občas menej rozhľadený záujemca o vec chcel celý slávny death metal hodiť do koša.

S rokom vzniku 1991 sú AVULSED jasne „stará škola“, už len preto, že vyvíjali sa leda tak vybrusovaním vlastného štýlu a skvalitňovaním hráčskych i skladateľských zručností. Po nich nastúpivším trendom sa nikdy neprispôsobovali, nezačali hrať ani vyslovene melodicky potom, čo prepukol göteborský ošiaľ, minulo ich niekoľko vĺn brutálneho death metalu a odignorovali aj trend absurdnej pretechnizovanosti.

Na šiestom veľkom albume a po 22 rokoch sú to stále oni, a to neznamená málo, pretože v každom metalovom žánri a subžánri je vždy iba pár skupín s tak jasne rozoznateľnou hudobnou tvárou. AVULSED neupustili od ničoho, čo ich charakterizovalo, a tak počujeme, že Rottenov growling je v nepoškodenej forme – hlboký, majestátny a zároveň zrozumiteľný.

Textovo sa kapela odjakživa drží svojich béčkovo-hororových vízií smrti, gore a mrzačenia s nejakými tými vtrúseniami sexu a perverzností, čo mňa osobne fakt nerajcuje, ale v prípade takýchto „zaslúžilých inštitúcií“ nad tým radšej rezignovane hádžem rukou, sú to síce blbiny, ale ich realizáciu si sotva niekto z fanúšikov lajsne. Niekomu to holt ku „gore“ sedí ako sranie k prdeli, čo už.

Na novinke to aj tak viac – menej nie je, hlavnou témou sú zombie a hudba sa u AVULSED našťastie aj tentokrát dá brať bez výhrad, od takmer filmového úvodu „Dawn Of Apocalypse“ po záverečnú náladovku „Devoured And Forgotten“. To medzi tým je AVULSED stále vo forme.

Prevažne stredne rýchly až rýchly, tu a tam klepačkami hnaný klasický hutný a priamočiary drvivý death metal. Pár pasáží je vyslovene ťažkých, pomalých, valcujúcich, a charakteristickým znakom španielskych klasikov je hojné využívanie atmosférických harmónií a dramatických melódií, ktoré občas nadstavia aj klasickými „vybrnkávačkami“. V prvom rade si tu ale vychutnáte veľmi charakteristické Juancarove a Cabrove gitarové riffy, tak trochu odchované na Severe, v prvom rade švédskymi a fínskymi „starcami“ ako NIHILIST, DEMIGOD, ABHORRENCE a podobne.

Album je celkovo vo veľkej miere poctou klasickému death metalu a jeho titanom. Naznačí to už jeho názov, ako aj cover z debutu nesmrteľných DEATH. „Horrified By Repulsion“ by tiež nemala byť žiadna hádanka, a v „Carnivegan Corpse“ počuť akési povedomé riffy. Vrátane veľmi štýlového obalu a mocného zvuku s „ozajstne“ znejúcimi bicími je to pocta sebe i dávnym časom ako sa patrí.