PYREXIA vznikli v New Yorku už v roku 1990, patria teda k prvej generácii (brutálneho) newyorského death metalu a majú možno trochu smolu, že ich cca o rok predbehli SUFFOCATION, ktorí v rekordnom čase vyleteli nad BAPHOMET/BANISHED, GOREAPHOBIA, vlastne aj MORTICIAN, čím tieto bandy odsunuli do hlbšieho undergroundu a odsúdili ich na zotrvanie v „old schoole“.

Ktovie ako by sa v nejakom paralelnom vesmíre mohol odohrávať príbeh kapely, ktorá s debutovým albumom „Sermon Of Mockery“ z roku 1993 čo-to prehovorila aj do evolúcie slamming brutal death metalu so všetkým čo k nemu patrí – riffmi typickými pre starú gardu okolo SUFFOCATION a CANNIBAL CORPSE, ťažkými hojdavými partmi a v riadnych hĺbkach grúliacim vokálom. Táto klasická BDM éra však nevydržala ani po EP „Hatredangerandisgust“ z roku 1995, kde už growlera a textára Darryla Wagnera vystriedal Keith DeVito (áno, v rodine má slávneho herca) a hudba i texty sa z klasických DM teritórií posunuli trochu inde.

Naplno táto zmena vynikla na druhom albume „System Of The Animal“ z roku 1997. Necelých 24 minút trvajúca jazda sa niesla v duchu mimoriadne agresívnej a vášnivo rozzúrenej hudby, spájajúcej to najlepšie z rýchleho priamočiareho death metalu a zo s ničím sa nepárajúceho newyorského hard coru. V textoch dominujú spoločenské témy a pomerne silne tu napr. rezonuje aj opovrhnutie „rasizmom naopak“, reprezentovaným v tej dobe afro-moslimským „vodcom“ Louisom Farrakhanom.

PYREXIA, medzičasom len s jediným pôvod ným členom – Chris Basile, gitara –, sa v roku 2007 vcelku nenápadne, ale po hudobnej stránke dosť triumfálne vrátili s tretím albumom „Age Of The Wicked“. Predstavuje sa na ňom nový vokalista Eric Shute a skupina tu zdatne nadväzuje na to, s čím prišla desať rokov predtým. Nedávno sme ju mohli vidieť aj u nás a môžem povedať, že to bolo zmastené fakt od podlahy, tvrdo, agresívne, so srdcom a bez nejakých zbytočných póz. Skrátka spolok, držiaci sa oboma nohami na zemi bez ohľadu na to, že v určitých kruhoch je kultom a navyše ho dopredu ženie taká osobnosť za bicími, akou je Doug Bohn, onoho času namlátivší aj „Pierced From Within“ od SUFFOCATION.

Desaťskladbová novinka „Feast Of Iniquity“ vyšla 29. októbra tohto roku u Unique Leader Records. Bez nejakých sekúnd trvá pol hodiny a stvorila ju zostava Chris Basile - gitary, basgitara, Eric Shute – vokály a Doug Bohn – bicie. Nahrávalo sa v Pitch Black Studios (New York), záverečné práce prebehli v Planet Z v Massachussets. Zvukovo je nahrávka hutná, ťažká a agresívna, inšpirovaná aj znením drsného thrash metalu a útočného, divokého HC, len je to celé pochopiteľne podladené do väčšieho extrému. Na jednej strane zachováva prirodzenosť 90. rokov, na strane druhej zvuk vybrusuje podľa moderných zvukových možností. Ako celok je to monolit s ostrými, rešpekt vzbudzujúcimi hranami.

Hudobne asi takto – ak chcete vedieť, od koho sa spolky ako MISERY INDEX, CRIMINAL ELEMENT a ešte pred nimi sčasti aj INTERNAL BLEEDING učili hrať, tak napríklad aj od PYREXIE. Newyorská brúska si berie to najlepšie z priamočiareho, nasypaného, ale prepracovaného death metalu, takisto z drsného nekompromisného hácečka a z klasického amerického thrash metalu. Nemalo by vás prekvapiť, ak napr. v úvode začujete aj veľmi staroškolské smrtiace ťažké linky, aké by ste čakali skôr od BOLT THROWER, a nečudujte sa, ak na vás dýchne odkaz „Reign In Blood“, napríklad v piatej „Cryptic Summoning“.

Uctiť si jeden z albumov, ktorý pomohol stvoriť death metal, je viac ako prirodzené, a to nie len riffmi, ale tiež dosť typickým „slayerovským“ sólovaním. A ak vám pripadá, že v niektorých veľmi útočných partoch PYREXIA aj vďaka zafarbeniu niektorých vokálov vyznievajú ako deathmetalová verzia PANTERY, tak možno stojí za pripomenutie, že Dimebag, Phil a ostatní sa to naučili od veľmi divokých a veľmi thrashmetalových EXHORDER.

Aby toho nebolo málo a aby sa len nemilosrdne nerezalo, dožičia si PYREXIA občas aj dávku sofistikovanejšej a melodickejšej krutosti. Melódie vo „Wheel Of Impunity“ odkazujú na „Heartwork“ a sú vydarenejšia než hocičo, čo hrajú na svojom návratovom albume CARCASS. Dobre namiešané linky gitár a hutný podklad bicích držia pokope veľmi podarené brutálne rinčiace tóny basgitary, dielo korunuje kvalitný Ericov viacpolohový vokál, skrátka všetko je ako má byť.