Z bohatého roku 2013 určite stojí za to upozorniť aj na ďalšie dobré, dosiaľ u nás neopísané nahrávky, ktoré vychádzajú z black metalu a miešajú ho s inými, menej tradičnými žánrami. Niektoré z nich by pokojne mohli byť návodom, ako sa vysporiadať s ortodoxnými hudobnými postupmi.

ORIGINÁLNY BLACK METAL 2013

| PRVÝ DIEL | DRUHÝ DIEL | TRETÍ DIEL

HESSIAN (A.D.) - Mánégarmr (Southern Lord)

Členovia Church of Ra, zoskupenia hudobníkov, o ktorom sme si hovorili už pri recenzii vynikajúceho albumu "Eros|Anteros" od OATHBREAKER, sa od svojich kolegov až tak veľmi nelíšia. Avšak tam, kde OATHBREAKER stavili na sofistikovanosť, melodiku a zaujímavé harmónie, disponujú HESSIAN hrubou silou, tak typickou pre súčasné hnutie temného hardcoru.

Spojitostí so známymi menami je tu dostatok. V rýchlejších pasážach znejú HESSIAN ako klon svojich južných súkmeňovcov THE SECRET, s ktorými mimochodom zdieľajú aj spoločný label. Hneď ako z úvodnej blackovej víchrice vystúpi lámaný crustový riff, viete, na akom území sa nachádzate. HESSIAN sa s ničím príliš nebabrú a ide im len o jedno: ničiť všetko v dosahu. Kombinácia HC a black metalu sa na prvý pohľad nezdá najoriginálnejšia, no skupina je silná práve v tom, s akým entuziazmom mieša staré ingrediencie.

7,5/10

VHÖL - Vhöl (Profound Lore)

Album, na ktorý som čakal roky! Vo VHÖL sa zišli veteráni americkej metalovej scény, ktorí v podstate pomáhali formovať jej dnešnú podobu. Na mieste speváka sa objavil nedostižný Mike Scheidt z YOB, gitaru tríma skvelý John Cobbett, ktorého hru ste si mohli vychutnávať u "retro" metalistov HAMMERS OF MISFORTUNE(ale aj u netradičných blackerov LUDICRA), pričom na base hrá jeho plavá kolegyňa Sigrid Sheie (mimo iných aj AMBER ASYLUM). Zostavu dopĺňa jeden z najvyťaženejších bubeníkov amerického undergroundu Aesop Dekker (AGALLOCH, WORM OUROBOROS a mnoho ďalších).

VHÖL sa opisuje ťažko. Predstavte si najbláznivejšie heavymetalové retro (fistula, polka-rytmus a tony gitarových sól nesmú chýbať), pridajte k nemu agresívny old-school black metal a kusisko kvetinovo-psychedelickej atmosféry. Kapela má v zásobe hromadu smrteľne jedovatých riffov a jedného z najlepších doomových vokalistov súčasnosti. Na zožratie.

8,5/10

CELESTE - Animale(s) (Denovali)

"Animale(s) je o pochmúrnom príbehu chlapca a dievčaťa. Je to tak trochu love story s tragickým koncom. Je to príbeh o tom, aké tvrdé vie byť dospievanie, keď sa rodičia vzdajú svojich povinností..."

Celeste znamená nebeský, božský. Ani v najmenšom to nekorešponduje s hudbou štvorice mladíkov z francúzskeho Lyonu. Albumy CELESTE sú temné a negatívne, niekedy paradoxne až upokojujúco negatívne, možno katarzné. Ich zvuk je pustošivý, berie si to najlepšie zo sludgeu, black metalu a (post)-hardcoru. Za pomalého či stredného tempa znie zvuk gitár ako miešanina čistokrvného blacku s valivým post-metalom, je dostatočne skreslený a "bzučivý", ale aj poriadne hutný. Sprvoti by sa mohlo zdať, že na vlaňajšom dvojalbume "Animale(s)" ide len o bezduché neandertálske drvenie kosti o kameň, ale nie je to tak. Vo voľnejších pasážach znejú CELESTE ešte zaujímavejšie. Práve v ťahavých, miestami až droneovo pôsobiacich častiach skladieb sa dostavuje meditatívny a rozjímavý rozmer. Nenechajte sa však zmiasť, to sa len beštia pripravuje k ďalšiemu ničivému výpadu.

7,5/10

Ukážky z albumu "Animale(s)" si môžete vypočuť na tejto adrese.

HAAPOJA - Haapoja (Haapoja)

Podobný prípad ako THE PHANTOM CARRIAGE z minulej várky black metalu, a to vrátane odkazov na DEATHSPELL OMEGAa mathcore. Rozdielov by sa však našlo dosť. HAAPOJA sú omnoho viac o lineárnych mathcore kompozíciách a skôr ako k modernému poňatiu tohto štýlu majú blízko k jeho úplným zakladateľom. Blacková zložka je tu ukrytá len vo zvuku. Gitary svojim nazvučením pripomínajú staré ortodoxné nórske bandy, ale aj modernejšie frankofónne kapely.

HAAPOJA hrajú agresívne, ale zároveň neuveriteľne technicky. Nehumánnym a disonantným vyznením sa približujú novodobým deathmetalovým kapelám, ktoré sa k tomuto štýlu snažia pristupovať progresívne, ale na druhej strane zachovávajú jeho brutálny archetypálny zvuk. HAAPOJA znie ako mix priamočiareho punku, moderného death metalu à la FLOURISHING(a to vrátane blasbeatov a neprehľadných pasáží) so závanom oldschoolového mathcore, presne takého, akým sa prezentovali svojho času BOTCH, JESUIT alebo ranní THE DILLINGER ESCAPE PLAN.

8/10

SKAGOS - Anarchic (Eternal Warfare)

Zrejme najviac hraví a umiernení reprezentanti kaskádskeho black metalu. Kanadské duo SKAGOS sa v roku 2010 zviditeľnilo vynikajúcim splitkom so žánrovým kolegom Austinom Lunnom, známym skôr pod menom projektu PANOPTICON. (Mimochodom, SKAGOS s ním okrem záľuby v black metale zdieľajú aj ľavicové ideové podhubie.) Odvtedy však kapela prešla dlhú cestu.

V blackových klepačkách znejú SKAGOS ako klon ASH BORER a v meditatívnejších post-rockových pasážach sa snažia (zatiaľ však neúspešne) priblížiť staršej inkarnácii WOLVES IN THE THRONE ROOM (najmä albumu "Two Hunters"). Aj napriek paralelám s väčšími kapelami sú SKAGOS celkom originálna a svojbytná kapela. Niekomu by na "Anarchic" mohla vadiť prehnaná lo-fi produkcia (tu sa nehodí), akási infantilnosť, alebo celková, miestami priam násilne zasnená atmosféra. No poslucháč, ktorý má rád pokojnejšiu polohu atmosférického black metalu, by mohol byť spokojný. Veľkým plusom "Anarchic" je jeho variabilita a snaha o začlenenie prvkov "zvonka", či už sú to folkové pasáže, éterické shoegaze väzbenie, alebo čisté, celkom slušne zvládnuté vokály.

Našlo by sa aj zopár prešľapov (dlhočizný oduševnený prednes zhruba v strede albumu je zrejme len na výplň), ale celkovému dojmu z albumu neuškodia. Obrňte sa trpezlivosťou, nastavte sa na "trochu iný" black metal a dajte SKAGOS šancu.

6,5/10