Tretia najväčšia severoamerická krajina má od 80. rokov silnú metalovú scénu, tradícia je tam prinajmenšom taká ako v Brazílii. Obzvlášť to platí pre tamojší extrémny metalový underground, kde spolky ako MORTUARY, TRANSMETAL, neskôr THE CHASM, CENOTAPH, DISGORGE a mnohé ďalšie vychovali zástupy následníkov. Povrchnému pozorovateľovi sa môže zdať, že Mexiko chrlí hlavne tony kvalitatívne pochybných toaletných (porno) „gore“ spolkov – však sa tam z Európy podarilo koncertne presadiť viacerým žánrovo príbuzným bandám, napríklad aj českým. (Nejedno turné tam odohrali tiež poľskí grinderi EPITOME, ktorí sú výrazne vyššia liga.) Mexičania ale  vedia predviesť aj viac, či už v black metale a atmosférických žánroch, alebo v death metale. Na ten sa teraz pozrieme bližšie.

SEROCS – The Next (2013, Comatose Music, 31:46)

SEROCS možno označiť skôr za kapelu mexického pôvodu, keďže zakladateľ Antonio Freyre prvé dve nahrávky, EP „Homogenous Dissimilation“ (2009) a „So On And So Forth“ (2012) stvoril sám zrejme ešte v domovskej Guadalajare. Potom sa začal obzerať po spoluhráčoch či spolutvorcoch a v súčasnosti sú SEROCS medzinárodnou spoločnosťou. Na prvom dlhohrajúcom albume „Oneirology“ z roku 2012 prispeli popri Antoniovi (gitary, basgitara) aj Kanaďan Philippe „Pat“ Tougas (sólová gitara) a Američan Josh Smith (vokály).

Nasledujúca zostava, ktorá stvorila aktuálny druhý album „The Next“, je ešte zaujímavejšia, resp. obsahuje o dosť známejšie mená. Gitaristovi Antoniovi tu asistuje americký vokalista Jason Hohenstein, ktorý v rokoch 2001 – 2008 obsluhoval mikrofón v LECHEROUS NOCTURNE, na bicie hrá Fín Timo Häkkinen, člen salvadorsko-fínsko-brazílskych BDM oháv KATAPLEXIA a vojnou posadnutých old school DM Fínov SOTAJUMALA. Pokiaľ ide o basgitaru, Mike Poggione má svoje odohraté popri LECHEROUS NOCTURNE napríklad aj v MONSTROSITY.

Vzhľadom na zostavu je celkom pochopiteľné, že technický, brutálnejší death metal tejto štvorice neznie vyslovene moderne, „pretrilkovane“ a preprodukovane, v rámci inšpirácie sa obracia skôr k druhej polovici 90. rokov. Znie živo, veľmi energicky, výbušne a temperamentne. Hlavný skladateľ Antonio si potrpí na veľmi tesné hustenie rýchlo sa striedajúcich riffov a tónov, divoké technické gitarové paľby alternuje s voľnejšími náladovými vyhrávkami a vďaka tomu SEROCS občas vyznievajú ako extrémnejšia a novodobejšia verzia tých floridských deathmetalových spolkov, ktoré budovali na košatej hre – BRUTALITY, ale aj ATHEIST.

Vokálne je album takisto skôr v duchu „zlatého veku Floridy“, Jason sa tu nepredvádza ako nejaká extrémne výlevka či chrochtáč, používa väčšinou hlboké, ale zrozumiteľné, „ľudsky“ frázujúce registre a podľa nálady jednotlivých pasáží strieda viacero polôh. Subjektívne ako takú menšiu slabinu vnímam občas príliš zanikajúcu Poggioneho basgitaru, tá má rozhodne na viac než len znieť ako podmaz k Häkkinenovmu bubnovaniu, ktoré pracuje so staroškolskou priamočiarosťou i novodobým prešpekulovanejším hraním. Celkovo príjemný „umeleckejší“, ale zároveň veľmi intenzívny death metal.

7/10

Metal Archives
Facebook

REXUS – Withdrawal Of Thinking (2013, Get Pissed, Stay Pissed Records, 42:44)

REXUS pôsobia v Méride na Yucatáne (to je juhovýchod Mexika, slušné percento obyvateľstva tvoria Mayovia) od roku 2009 a po dvojskladbovom deme z roku 2013 vydali koncom septembra minulého roku debutový album. „Withdrawal Of Thinking“ vznikol v zostave Roberto Bataller – gitary, Jorge Inlan Bravo – bicie a Esteban Bargas – basgitara, vokály.

Album obsahuje osem nových skladieb a dva bonusy - celé dvojskladbové demo z roku 2012, na ktorom sú veci datované rokom vzniku 2011, resp. 2010. Už nahrávka z roku 2012 je na slušnej úrovni, žiadna kobka kdesi v pralese pod pyramídou, takže zvuk koncepciu albumu nenarúša a demo svedčí o tom, že REXUS sa nedali dokopy ako totálni amatéri, skôr ako pomerne zbehlí muzikanti.

„Withdrawal Of Thinking“ prináša brutálny death metal, vychádzajúci hlavne z klasickejšej americkej školy medzi BAPHOMET a CANNIBAL CORPSE až k neskorším záležitostiam okolo DYING FETUS. Charakteristickým znakom týchto Mexičanov je, že napriek úderným klepačkám nectia od začiatku do konca len zásadu o víťaziacej rýchlosti a užívajú si tiež energické stredné a sekané tempá.

Na viacerých miestach u nich tak v gitarových postupoch, ako aj v priamočiarych tempách preráža náklonnosť k thrash metalu, hlavne na sepulturovský spôsob, a občasné sekačky, sprevádzané dosť krutým, v hĺbke chrochtajúcim vokálom, vyvolávajú niekedy až „slam-efekt“. Hudobnícky nadaní hráči si doprajú veľa gitarových sól a technickejšie štruktúrovaných gitár, zvlášť v závere albumu a na deme, kde počuť, že z ortodoxnejšieho BDM sa REXUS vyvinuli k o niečo pestrejšiemu podaniu deathmetalového extrému.

Preto sa u nich stretneme tiež s dramatickejšími melodickými pasážami, vzdialene pripomínajúcimi snáď aj KATAKLYSM či FLESHGRIND, a BDM vokálne kanály sú spestrené o skôr thrashové a coreové polohy. Nie je to najhoršia cesta, ako sa vyvliecť z uniformity, rezervy sú však možno v skladaní a aranžovaní, miestami táto snaha hrať mimo mantinelov žánru vyznieva trochu kŕčovito alebo kostrbato. Bez ohľadu na to si myslím, že v pomyselnom súboji s nejednou bandou, ktorá si tu po Európe platí hranie na turné s „hviezdami“, REXUS bez väčšej námahy víťazia.

6,5/10

Metal-Archives
Facebook

HUMAN DEVASTATION – Condenación (2013, samovydanie, 23:36)

Toto kvinteto pochádza z hlavného mesta Ciudad de Mexico a z hlbín podzemia sa začalo driapať v roku 2004. Nejaké narýchlo dohľadateľné informácie sú dosť skromné, hovoria o dvoch demách s rokmi vzniku 2008 a 2009. O dosť zásadnejším prírastkom do diskografie je album „Condenación“, vydaný na vlastné náklady v októbri minulého roku.

Nachádza sa tu osem skladieb v celkovom časovom rozsahu necelých 24 minút. Nahrávka vznikla v zostave Carlos – basgitara, Omar – bicie, David a Enrique hrajú na gitary, posolstvá o šialenstve, deštrukcii, mizantropii a odpore k náboženstvu do mikrofónu hrnie Luis. CD má pomerne vydarený démonický námet na obale a po zvukovej stránke sa podarilo dosť profesionálne, nemilosrdné a drviace znenie, ktoré je pritom čisté a jasné, skôr klasicky deathmetalové.

HUMAN DEVASTATION hrajú brutálne, zároveň prevažne veľmi rýchlo a priamočiaro, pričom však majú zaujímavé, prepracované gitary, bohaté pochmúrne, majestátne harmónie, a typicky latinskoamericky sa gitaristi oddávajú sólovaniu. Nejeden melodický gitarový riff odkazuje napríklad aj na starú tvorbu KATAKLYSM, mnoho nekompromisných náklepových pasáží zas ukazuje na inšpiráciu juhoamerickou scénou, v prvom rade možno brazílskymi KRISIUN.

Dosť „pekelnícka“ nálada celého albumu mi pripomína aj americké podanie kovu smrti tak, ako ho poznáme od IMMOLATION, NILE a HATE ETERNAL, prípadne ich európskych žiakov, medzi ktorými na prvom mieste môžem spomenúť CONTEMPT. A tam, kde sa Luis z klasického, hlbokého deathmetalového growlu zdvihne do jedovatých, revaných, skoro blackmetalových fráz, sa pre znalcov scény môže niekoľkokrát vynoriť aj nejaká tá styčná plocha s INFER.

Po týchto prirovnaniach by sa mohlo zdať, že HD veľa originality nepobrali, a je to vskutku tak, lenže ich temný rýchly brutálny death metal kvalitou ďaleko presahuje bežný mexický DM debut. Počuť, že tvorcovia „Condenación“ majú čo-to odohratá a že svojím slávnejším žánrovým kolegom by mohli časom poslať nejakú tú vážnu výzvu.

7,5/10

Facebook