S momentálne už na odpočinok uloženým kvartetom mali tú česť aj ľudia, ktorí grind core a tvrdú hudbu ako takú ani nepočúvajú. Úryvky z ich skladby „Orphan“ totiž zazneli v seriáli Homeland, konkrétne v jednej scéne výsluchu.

GRIDLINK s „hlavným stanom“ v Hobokene, New Jersey, existovali desať rokov, od 2004, v pomerne zaujímavej zostave. Okrem toho, že gitarista bol Japonec a vokalista mal zas čínsky pôvod, za spomenutie stoja aj skúsenosti členov z hrania v nejednej uznávanej extrémnej bande. Vokalista Jon pôsobil v technickej grindovej šialenosti DISCORDANCE AXIS, bubeník Brian drví tiež u KILL THE CLIENT, NOISEAR či PHOBIA, basák hral s dobu predbehnuvšími DM technikmi a psychošmi HUMAN REMAINS a metal/core/grindovými BURNT BY THE SUN.

Pri takomto základe možno celkom oprávnene očakávať niečo netradičné a zaujímavé. Od GRIDLINK to aj dostanete. Celá ich trojalbumová diskografia má dokopy trištvrte hodiny, a to je záverečná časť „trilógie“ zďaleka najrozsiahlejšia, štrnásť skladieb sa „vlečie“ skoro dvadsaťdva minút. Za túto chvíľu zažijete jazdu po riadne divokej horskej dráhe, z riffov a nápadov na tomto jednom albume by bežná skupina poskladala dva, a stále by bolo čo počúvať.

Že grind core dokáže byť technicky veľmi sofistikovaný, to skupiny ako MARUTA, ANTIGAMA, CROWPATH, FUCK THE FACTS, DISCORDANCE AXIS alebo PSYCHOFAGIST dokázali až tak, že ich tvorba niekedy už ide skôr mimo mňa. A tí poslední sú grind s naozaj veľkým otáznikom, na druhej strane im treba uznať, že naživo ide o strhujúci zážitok z veľmi „iného“ prístupu k hraniu extrému.

GRIDLINK hrajú taktiež vyslovene technicky, ale povedzme že pre mňa stráviteľnejšie. „Longhena“ totiž riadne odsýpa a veľa robí tiež veľmi výbušné, frenetické, intenzívne vyznenie ich eskapád. Na mnohých miestach do popredia vystupuje atmosféra, ktorú by som nazval „slávnostnou nepríčetnosťou“. A ak kedysi „ortodoxní“ označovali švédskych SPLITTER za „nu-metal“ kvôli častému využívaniu melodických riffov, tak GRIDLINK pre nich môžu byť aj zhmotneným peklom.

LIBERTEER sú grindovým zjavom, ktorý sa melódiám, dokonca čerpaným z tradicionálov, otvoril naozaj pozoruhodne. GRIDLINK so svojimi trilkami a inými exhibíciami, občas pripomínajúcimi sólovanie počas celej skladby, a s gitarami, aké by sa nestratili v nejakom technickom melodickom metale, sú ešte ďalej. Vďaka škriekavému vokálu a klepačkám znejú na mnohých miestach ako nejaký disharmonický a zároveň melodický besný black metal, aby vzápätí prešli do voľnej, skoro postmetalovej pasáže. Alebo hrajú zbustrované džezoviny na rýchlom koberci, sekajú a „dovoľujú si“, pričom vo výsledku to grind core je.

Lenže nie ten bežný, staroškolský, v podstate „predpisový“. Tu sa kvarteto hudobníkov hrá so štýlom, ktorý je ich hlavným zázemím, snaží sa vytvoriť niečo nové, čerstvé, a výsledok dokáže chytiť, zaujať, pobaviť, pričom je to celkom trvalka. Dramatické, divoké, disharmonické, zároveň melodické a prepracované dielo, myslím si, že kapela bude ocenenie zbierať aj takto „in memoriam“.