...lebo brutálny death metal tam v roku 2013 dodal viac vecí, ktoré stoja za spomenutie.

SAVAGES TORMENT – Wake Up The Horror (2013, samovydanie, 30:33)

Tu nie veľmi známa banda z hlavného mesta Kolumbie existuje od roku 2003. Na konte má tri demá, nazvané „Eschatology I – III“ z rokov 2004, 2009 a 2010, po ktorých si v septembri minulého roku pripísala prvý dlhohrajúci zárez s názvom „Wake Up The Horror“. Autori hudobných vízií konca sveta si ho vydali sami, asi aj preto, že hľadanie vydavateľstva je v dnešnej dobe možno ešte väčšia štreka než kedysi.

ST pôsobia v zostave Andres Chaves vokály, Jeisson Rodriguez a Oscar Martinez gitary, Carlos Martinez basgitara a za bicími sedí asi najvyťaženejší kolumbijský bubeník Sander Bermudez, v súčasnosti aktívny v dvojcifernom počte projektov a s minulosťou v mnohých ďalších vrátane CARNIVORE DIPROSOPUS (recenzia zde.

Dlhohrajúci debut nádejných Kolumbijčanov obsahuje sedem skladieb, lemovaných introm a outrom. Je zaujímavé, že v novom zvukovom kabáte tu nájdete aj celú demo-tvorbu, ktorú predstavujú dokopy tri kusy. Zdá sa, že ešte donedávna to ST s tvorivou a inou aktivitou nepreháňali a radšej svoj štýl vybrusovali. Tri za sedem rokov, to je rekord, na ktorý sa nechytajú napríklad ani INTERVALLE BIZZARE, povestní tým, že príprava skladieb bola u nich záležitosťou skôr mesiacov než týždňov.

V každom prípade SAVAGES TORMENT, síce patrične brutálni a deathmetaloví, vykazujú pomerne slušnú dávku originality a znejú trochu inak než veľa ich krajanov. Kolumbia je, pokiaľ ide o BDM, známa mimoriadnou divokosťou, až takou pralesnou živelnosťou a krutosťou. Tento album je viac v duchu klasickejšej, organizovanejšej, zato veľmi údernej a presne zasahujúcej smrtiacej mašinérie.

ST sú impozantne náklepoví tam, kde si to situácia vyžaduje, nestavajú však len na rýchlostiach. Využívajú aj nekompromisné sekané party a zdrvujúce „marše“, podporené vysokou dávkou funkčnej techniky, s gitarami, trilkujúcimi občas ako u ORIGIN, inokedy hrajúcimi až atmosférické party, miestami podporené skôr v pozadí hrajúcou klávesovou linkou. Vokálne sa Andres pohybuje prevažne v hĺbke, od klasického deväťdesiatkového revu cez ťažký growling až po pár kanálov. Popritom používa aj výškový rev, čím hudba naberá na zbesilosti.

Dá sa povedať, že ako celok tu je zaujímavý, viacero sústredených vypočutí vyžadujúci death metal ťažšej tonáže s vyváženou dávkou techniky i brutality. Ide o zmes prevažne amerických vplyvov, ale pár momentov pripomenie aj Európu, napríklad NAPALM DEATH v časoch, kedy „modernizovali“. Kolumbijčania však určite neznejú ako nejaká „stará škola“, skôr ide o prienik klasiky a moderny, podporený domácou náklonnosťou k technickému podaniu deathmetalového extrému.

7,5/10

Metal Archives
ReverbNation
Facebook

MINDLY ROTTEN – Effacing The Origin (2013, Coyote Records, 28:05)

Mne donedávna neznáma trojica z mesta Armenia = objav ako hrom a študovanie predošlej diskografie. MINDLY ROTTEN totiž už stihli tri albumy, pričom ten, o ktorom bude reč, vyšiel koncom novembra u ruských Coyote Records. Konštatujem, že v tomto ústave pre brutálny death a pridružené gore záležitosti patria medzi najvyššiu kvalitu, keďže ani kojot sa nevyhol vydaniu nejedného skôr „spotrebného materiálu“.

MR existujú od roku 2003 a dosť sa čudujem, že zatiaľ o nich počuť len v tých najhlbších podzemných kruhoch. Carlo Maria Fisgativa (basgitara, sprievodný vokál), Juan Carlos Artehaga (bicie) a Andrés Mauricio Gallon (gitara, vokály) sú totiž presne tou čerstvou krvou, ktorú scéna technického brutálneho death metalu potrebuje ako soľ. Hrajú totiž presne k téme, poriadne extrémne, zároveň technicky vybrúsene a moderne bez ohľadu na to, že ide o BDM až na kosť.

Je to tu prevažne v dosť neľudských obrátkach, keďže kapela má spoľahlivý rytmický motor – bubeník má svoje odohraté aj v MENTAL APRAXIA. Ich zatiaľ jediný album z roku 2006 trpí jedine tým, že posledné cca tri skladby sú zvukovo proste chybné, počuť tam čosi ako vo vetre plieskajúcu mokrú plachtu. Veľká škoda, lebo MA na svojom debute besnili do istej miery v štýle BRODEQUIN.

MINDLY ROTTEN sú hudobne inde, brutálny death metal rozhodne hrajú, ale miesto priamočiareho zúrivého rezania a drvenia na to idú príjemne „umelecky“. Osemskladbová nahrávka nemá ako poprieť zvlášť dva inšpiračné zdroje. Tým prvým sú ORIGIN, a to hneď v úvode. Bicie, štruktúra riffov, vokálov, kompozícia, trilky, vyhrávky, kansaských veľmajstrov majú skrátka naštudovaných dobre.

Druhým veľkým vplyvom sa v prípade MR zdajú byť kanadskí CRYPTOPSY z obdobia „None So Vile“ až „...And Then You’ll Beg“. Technický, natlakovaný, živý a temperamentný brutal death. Po tomto by sa mohlo zdať, že máme dočinenia s nejakou neoriginálnou bandou vykrádačov. V tomto úsudku ale odporúčam pribrzdiť. Kolumbijčania skrátka zmiešaním dvoch dobrých vecí vyrobili tretiu, a to sa tiež nepodarí každému.

Body im pridáva aj to, že dbajú na oživenie svojich skladieb. Napríklad občasnými melodickými linkami, alebo vokálnymi frázami, niekedy mieriacimi skôr do hardcoreového teritória. Skrátka je to brutálne, technické, zaujímavé, štýlovo ozvučené a s netuctovým obalom. Vyspelá extrémna záležitosť, svojská aj tým, že povestnú kolumbijskú „džungľovú“ divokosť a zúrivosť vymenila za čistú, vybrúsenú produkciu a aranžovanie. A tento risk sa vyplatil.

8,5/10

Metal Archives
ReverbNation
Facebook

EXTREMELY ROTTEN FLESH – Last Breath (2013, Brutalized Records, 30:08)

Títo chasni názvom bank fakt nerozbili, jednak nejde o nič iné, len o výpožičku od GRAVE, ktorí rovnako otitulovanú skladbu mali už na deme „Anatomia Corporis Humani“ pred 25 rokmi a hitom sa stala v roku 1991 na ich debutovom albume „Into The Grave“, druhak by ste od takéhoto pomenovania očakávali skôr nejaký goregrindový maras odkiaľsi z Brazílie.

Netreba súdiť podľa názvu – ani sa nedalo, však je to z Kolumbie, tam sa oplatí strieľať naslepo – a prísť o riadny objav. Presne za toto EXTREMELY ROTTEN FLESH považujem. „Last Breath“ nebude stačiť ako MP3 promo, ktoré aj tak neexistuje, a počúvať to z ReverbNation tiež nie je celkom ono, bude treba CD. Fabian (basgitara), William (bicie), James (gitary, hrával aj v GORETRADE, viz.recenzia) a Jorge (vokály) sa mi do vkusu trafili mimoriadne.

Vážne hnilé mäso má v rodnom liste mestá Pereira (odkiaľ je kolumbijská jednotka INTERNAL SUFFERING) a Risaralda (odtiaľ sú napr. GORETRADE) a rozkladu sa oddáva už od roku 2002. Na debutový album „The End“ z roku 2007 prepracovali ERF výber z dvoch promonahrávok (2003, 2004) a nejaké veci z týchto najstarších čias sú aj na dvojke „Last Breath“, ktorá vyšla pred vyše rokom. Debut som zatiaľ nepočul, ale aj to bude treba, teraz stručne priblížim, ako sú na tom Kolumbijčania s „posledným dychom“.

Nuž, v deviatich skladbách za pol hodiny výborne oživujú takmer pochované umenie hyperblasting brutal death metalu, čím o.i. príjemne vypĺňajú čakanie na nový album INTERNAL SUFFERING, ktorý má konečne tohto roku vyliezť z nejakých ohavných dimenzií. „Last Breath“ z IS čerpá inšpiráciu pomerne neskrývane, je tu kopa extrémnych náklepov s temnou atmosférou. Popritom sa ERF ponárajú do hlbín zverskosti na úrovni PUSTULATED. A keď už sme pri kapelách, ktoré to obľubujú nielen extrémne surovo, ale tiež prepracovane, prídu mi na um aj talianski PUTRIDITY.

Po skoro postrockovom náladovom intre sa vyvalí absolútne inferno, sprevádzané viacerými vokálnymi kanálmi najhrubšieho zrna, dokonca aj ten typ, ktorý inde dosť nešťastne znie ako zabíjané prasa, tu pripomína skôr nepríčetného dinosaura. Nahrávka je skrátka celá za hranicou ľudskosti, v štýle „LAST DAYS OF HUMANITY úspešne skúšajú hrať svoj goregrind v BDM duchu“.

Nadstavbou, aká sa počíta, sú tu melodickejšie vyhrávky a atmosféra, ktorá spolu s divokosťou pripomína aj KATAKLYSM na „Sorcery“, prípadne debutový (a jediný) album APPALLING SPAWN. Záverečná skladba je ľahkým úletom v elektro-industriálno-deathmetalovom duchu, nie je to síce pohľad do budúcnosti extrémnej hudby, ale nemá ako uraziť, subjektívne mi to znie menej upachtene než to, čo naposledy postvárali MORBID ANGEL.

9/10

Metal Archives
ReverbNation
Facebook