OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Na bratislavský koncert MAYHEM sme s potešením akreditovali nášho dlhoročného čitateľa Rola. Napísal svoju prvú reportáž.
V pondelok 26. mája nastala koncertná udalosť, ktorá prinútila navštíviť našu metropolu aj zarytých koncertných absentérov, tzv. izbových vyznávačov metalu. Dorotka Nvotová by si rada vypočula a pozrela v Randale Robbieho Williamsa, tentoraz tu však vystúpila nórska blackmetalová legenda MAYHEM.
Napriek podivnej (ne)propagácii a rozličným informáciám o počte predkapiel (nakoniec boli tri, čo bolo podľa môjho názoru veľa) si našlo cestu na koncert slušný počet ľudí. Prvé dve predkapely sa mi bohužiaľ nepodarilo vidieť, čo ma však nemrzí, aj keď NEVALOTH držím palce, ich druhý a aktuálny album The Antagonist neznie zle.
Maďarský SVOID ma nezaujímal vôbec. Tretia predkapela, to však bola iná záležitosť - francúzsky MERRIMACK, naň som bol relatívne zvedavý. Predviedla dobrý výkon, aj keď chvíľku mi trvalo, kým som sa do hudby dostal. Hlavnou výhodou bolo, že Francúzi nehrali prehnane dlho. Stretol som sa aj s názorom, že údajne zahrali lepšie ako samotný MAYHEM.
Na MAYHEM sa nečakalo dlho a tí to spustili a od začiatku do konca išli ako píly. Aj keď na najnovších promofotkách vyzerajú skôr ako schudobnená METALLICA, naživo to predsa len vyzeralo ako black metal.
Boli tam všetci – od Telocha v kapucni (inak gitarista výborných NIDINGR, ktorých vrelo odporúčam), cez koncertnú výpomoc v podobe Charlesa Hedgera až po Necrobutchera, Hellhammera, ktorého som síce za obrovskou súpravou bicích nevidel, zato ho však počuť bolo dobre. Najmä tam však bol legendárny Attila Csihár, ktorý je známy svojimi prevlekmi a rôznymi rekvizitami, naňho som sa osobne tešil najviac. A rozhodne nesklamal, len rekvizity boli tentokrát poslabšie a Attila si vystačil len s lebkou, prapodivným zväzkom kostí a šibeničným lanom. Na warpainte si dal Maďar fakt záležať, bol plný rôznych tajomných symbolov a znakov, ktoré aj určite niečo dôležité znamenajú. Najdôležitejšia vec však bol jeho charakteristický vokál, ktorý ani v živom prevedení nesklamal.
Zvuk bol podľa môjho názoru dosť dobrý, čitateľný, všetky nástroje boli zreteľne počuť, najviac som si vychutnal Hellhammerove bicie, ktorý diktoval naozaj obdivuhodným spôsobom. Odznelo približne pätnásť skladieb, čo bolo tak akurát. Od obligátneho intra Silvester Anfang hrali kompletný prierez tvorbou od najstarších časov ako napr. Deathcrush, Chainsaw Gutsfuck, Pure Fucking Armageddon, skladby z legendárneho albumu De Mysteriis Dom Sathanas - Pagan Fears, Buried by Time and Dust a majestátnu skladbu Freezing Moon, pre mňa jednoznačne najlepšiu skladbu večera.
Dobre naživo vyznela aj najnovšia tvorba, či už to bola Psywar z aktuálneho albumu Esoteric Warfare, ale hlavne Illuminate Eliminate, ktorá pre mňa po Freezing Moon znamenala druhý vrchol koncertu. Jedna skladba zaznela aj z EP Wolf´s Lair Abyss, konkrétne Symbols Of Bloodswords, bavila aj šlapavá rocková To Daimonion z Grand Declaration Of War. Mňa veľmi potešili aj skladby z Chimery My Death, ale hlavne Whore, ktorá bola v živom prevedení proste výborná.
Celkovo som rád, že som MAYHEM pri príležitosti ich 30. výročia videl. Boli dobrí, miestami výborní, ale pravdepodobne aj mojimi prehnanými očakávaniami sa nedostavil pocit nadšenia. Čo bolo pre mňa prekvapivé zistenie, v piatok 23. mája sa v Tirishi v Banskej Bystrici uskutočnila akcia, na ktorej vystúpili AEON WINDS, BLUTMOND, DORDEDUH a VULTURE INDUSTRIES, no a každá z posledných troch menovaných kapiel ma bavila viac ako slovutný MAYHEM.
rolo
MAYHEM, MERRIMACK, SVOID, NEVALOTH
Bratislava, Randal
26. mája 2014
Atavistic Black Disorder / Kommando (EP) (2021)
Daemon (2019)
Esoteric Warfare (2014)
Ordo Ad Chao (2007)
Chimera (2004)
U.S. Legions (2001)
European Legions (2001)
Grand Declaration of War (2000)
Mediolanum Capta Est (1999)
Wolf´s Lair Abyss (1997)
De Mysteriis Dom Sathanas (1993)
Live In Lepzig (1993)
Deathcrush (1987)
Pure Fucking Armageddon (1986)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.