V posledných rokoch čoraz známejší a obľúbenejší MAJSTER KAT fungujú už od roku 2001, ich tvorba však až donedávna išla viac - menej mimo mňa. Thrash už dlhé roky nie je v strede môjho metalového záujmu, až na výnimky ostávam ctiteľom starých klasík, aj to väčšinou zahraničných. Od bratislavských thrasherov som kedysi počul nejaké skladby, ktoré mi zneli ako istá nostalgia za slovenskými metalovými časmi 80. rokov. Z retrospektívneho pohľadu tie časy za nič nestáli, akurát nadšenie pre tvrdú hudbu bolo celkom iné ako dnes.

Za týmto hodnotením bol aj spev v slovenčine, lebo priekopnícke domáce kapely boli často textovo naivné a kostrbaté už vo svojej dobe, možno preto ma v tvrdej hudbe slovenčina baví na „Svet žaluje“ a „Kríza vedomia“ (DAVOVÁ PSYCHÓZA), dobre to majú napísané ČAD, u pohanských HROMOVLAD rodná reč vlastne patrí k žánrovému bontónu a pár ďalších výnimiek by som možno ešte z pamäti vylovil. Dnes ale môžem povedať, že som skupine MAJSTER KAT krivdil. Niekedy v máji som ich videl na akcii s názvom Roxor Thrash Fest a tam ma naozaj príjemne prekvapili hudbou i nasadením. Až tak, že som si „doštudoval“ prvý album „Svätá zvrhlosť“ a recenzentsky sa ujal dvojky.

MAJSTER KAT sa netaja tým, že hrajú primárne pre slovenské a české publikum. To je v najväčšom poriadku a dovolím si povedať, že v kategórii „slovenský“ (= po slovensky spievaný) metal tu predstavujú elitu. Po hudobnej a zvukovej stránke ich tvorba so cťou obstojí v porovnaní s vyspelým zahraničím. Hrajú chytľavú, svojskú metalovú hudbu, ktorá si zaslúži pozornosť každého, kto ocení kvalitu aj mimo svojich favorizovaných žánrov.
 
„Memento“ delí od „Svätej zvrhlosti“ sedem rokov a vývoj naozaj počuť. Už dlhohrajúcim debutom z roku 2007 si skupina nastavila latku riadne vysoko, pretože bez ohľadu na to, že som ho prvýkrát počul pred pár mesiacmi, dokázal prekvapiť profesionálnym zvukovým kabátom a veľmi čerstvo znejúcim ostrým, nadupaným thrash metalom, bohatým na vydarené melódie, chytľavým, s dramatickou atmosférou, podtrhujúcou protivojnové témy, obrazy stredovekej krutosti, inkvizičného prenasledovania a podobne. Berúc do úvahy fakt, že svetová „nová vlna starého thrash metalu“ bola ešte len v rozbehu, možno povedať, že v Bratislave tak akosi po vlastnej osi dospeli k plnokrvnému thrashovaniu, na jednej strane vychádzajúcemu z klasiky, na strane druhej vyhrávajúcemu nad „novými veľkými menami“ vďaka nevtieravej dávke ľahkej progresivity.

„Memento“ po siedmich rokoch ukazuje MAJSTER KAT ako kvinteto tvoriace veľmi príjemnú zmes technického a melodického thrash metalu a epickejších, atmosférických a dramatických heavy/power elementov. Povedzme, že celkovo už nejde o taký nabrúsený, od začiatku do konca razantne uháňajúci nárez, skupina sa pustila cestou väčšej „výpravnosti“, navrstvenosti, skrátka ide o materiál stavajúci na náladách a každá skladba je po tejto stránke trochu iným príbehom. Ruka v ruke tu ide svižný, úderný metal a akustické orchestrácie, chytľavosť, hitovosť a atmosféry, občas balansujúce až na hranici melanchólie.

V podstate ide o svižné metalové pesničky, ktorých refrény môžete s kapelou spievať na koncertoch, ale zároveň si tu môžete vychutnávať precíznu, prepracovanú hru a súhru gitár a basgitary. S týmto sa MAJSTER KAT naozaj vyhrali a v kvalitnom, skôr staroškolskom zvuku, dbajúcom na vyznenie každého tónu a nástroja je radosť počúvať takéto hráčske a skladateľské umenie. Texty, písané s istou dávkou poetiky, sa opäť zaoberajú obľúbenými témami, na pretras však príde aj súčasné zlo, tuposť a tmárstvo medzi ľuďmi. Na niektoré polohy vokálu si treba zvyknúť, oproti prvému albumu, kde bol spev vyšší, podľa situácie agresívny a miestami svojrázne zaťahujúci, sa tu Slymák spustil viac do stredov a hĺbok a miestami znie možno trochu pridusene alebo silene, ako keby chcel poriadne od pľúc zrevať, len sa mu to nehodí do hudby. Inak bez pripomienok, snáď len toľko, že kiksy ako „smútočnú pieseň vlci Ti zavijú“ by sa fakt stávať nemali.

Z celkovo pestrého materiálu ešte o kúsok vyčnieva vyše sedemminútová epická, zľahka baladická kompozícia „Na smetisku civilizácie“ s hosťujúcim nestorom slovenského tvrdého rocku Mariánom Greksom, v podstate také malé metalové oratórium, kde ako keby sa na pár miestach stretli MANILLA ROAD a METALLICA z 80. rokov. Mojím favoritom je „Kto si bez viny“ a svojich fanúšikov si určite nájde aj záverečný utajený bonus.

Konštatujem, že skupina, od ktorej by som to ešte tak na jar ani nečakal, prišla s albumom, ktorý zabojuje v ankete o slovenskú metalovú nahrávku roku 2014. A jednoznačne odporúčam zohnať si ho v originálnom balení. Aj na tomto si MAJSTER KAT dali záležať, lakovaný drevený digipack, koža, kov, vypálený emblém, vyzerá to veľmi dobre, aj keď poštovné do zahraničia musí byť pálka.