Vidieť PEARL JAM naživo znamená zakaždým iný zážitok, nielen s odstupom rokov, ale často aj v rámci jedného turné. Nedávna viedenská zastávka európskej časti aktuálneho turné to potvrdila do poslednej minúty vystúpenia, pričom strhujúcu atmosféru nepokazil ani katastrofálny zvuk, ktorý mala na svedomí akustická konfigurácia viedenskej Stadthalle.

Kým posledné štúdiové počiny s pár lepšími kúskami, ktoré postupom času našli relatívne stabilné miesto aj koncertnom repertoári, sú už len akoby do počtu, naživo je všetko úplne inak. A hoci reakcie publika na punkovú hobľovačku „Mind Your Manners“ alebo baladu „Sirens“ boli výrazne vlažnejšie než nostalgiou živené skladby z prvých albumov, ich podanie z pódia bolo rovnako intenzívne ako v prípade zvyšku.

Nechýbali typické improvizácie v „Rearviewmirror“, „Even Flow“ či „Porch“, kedy sa celá kapela úplne trhá z reťazí a s publikom zdieľa široké úsmevy aj zásluhou Veddera, šplhajúceho na zavesenú retro lampu, azda symbolicky pripomínajúc jeho akrobatické výkony z dávnych časov.

Medzi prekvapenia možno zaradiť uvoľnený začiatok druhej časti koncertu, keď prišlo aj na krátku upútavku na vystúpenie Neila Younga, ktoré sa bude konať v tej istej hale takmer presne o mesiac, či cover verziu BEATLES „Rain“.

Celková nálada neupadala ani s ďalšími pribúdajúcimi minútami a aj takmer po troch hodinách celá hala zborovo spieva aj pri covere „Baba O’Riley“ od THE WHO. Vydýchnutie prichádza až s poslednou „Indifference“ a kapela sa aj napriek tomu ešte dlho lúči a len ťažko odchádza z pódia.

Radicalcut

V dobe, keď čoraz viac kapiel „túruje“ po svete s nemenným setlistom, nacvičeným do posledného detailu, sú dinosauri zo starej doby – prispôsobujúci repertoár každému konkrétnemu vystúpeniu – nesmierne príjemným oživením.

Prebehnutie setlist.fm v prípade PEARL JAM odhalí nanajvýš hrubú kostru setu: s kolegom sa zhodneme na hodnotení vlažne prijatých „povinných“ kusov z rozpačitého aktuálneho albumu, na Vedderovom hojdaní na lampách (v Sydney si to jedna odniesla) aj na gradácii koncertu, ktorý v oboch prípadoch končil tak, že sa nikomu nechcelo domov (a na hotel).

Z areálu sydneyského výstaviska Veddera a spol. nedostalo ani zažatie svetiel na štadióne: záverečné „Kick Out The Jams“ (na pódiu s pánmi s MUDHONEY) a Neil Youngova „Rockin’ In The Free World“ sa niesli v atmosfére alkoholovej párty, pričom prím hrali tentokrát hudobníci. (Už po štyroch skladbách z dve a trištvrte hodiny trvajúceho koncertu uviedol Vedder situáciu: „V mene skupiny sa priznám, že som mal zopár pív, tak ako vy. Ale s pivom som už skončil... takže prejdem na víno a užijeme si skvelý večer.“ A tak bolo, napriek tomu, že jeho typické prejavy na viac i menej vážne témy nie vždy končili zamýšľanou pointou.)

Najsilnejšie momenty si PEARL JAM ako skúsení koncertní a festivaloví matadori nechali na záver: štvorblok „Better Man“ (prevedená spôsobom, ktorý spôsobuje zimomriavky aj zo záznamu, mesiace po), „Jeremy“, „Black“ a „Alive“ nenechali nespokojného žiadneho pamätníka, a že ich pod pódiom bolo.

Napriek tomu sa nedá ubrániť dojmu, že PEARL JAM ako kapela má zenit za sebou: možno preto Vedder hrá čoraz viac sám s programom, ktorý sa s repertoárom domovskej formácie prekrýva pomenej.

Jeho sólo vystúpenie v prekrásnom State Theatre ponúklo presný opak štadiónového zážitku. Glen Hansard ako predskokan (a neskôr spoluhráč) nasadil latku vysoko a playlist zahŕňajúci covery BEATLES či Boba Dylana, miniatúry pre ukulele či menej hrané skladby PEARL JAM („Immortality“) umožnil intímny pohľad do Vedderovho vnútra, aký „veľké“ shows neumožnia.

Takže: ak nablízku hrajú PEARL JAM, chodťe. Ak Eddie Vedder, bežte.

Thorn

PEARL JAM – Wiener Stadthalle, Viedeň – 25. jún 2014
PEARL JAM – Big Day Out, Sydney Showgrounds, Sydney – 26. január 2014
Eddie Vedder – State Theatre, Sydney – 12. február 2014