OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Už roky sa na Metal Archives smejem, keď si občas pozriem zoznam slovenských metalových kapiel. Vcelku pekný, väčšina zásadných vecí nechýba, pár je prebytočných (slovami istého anonymného SME-trolla, hnať to stade „osratov metlov“), a ešte stále tam chýbajú ČAD. Napriek tomu sú pre priemerného Slováka, registrujúceho čosi o tom, že existuje nejaký metal a že sa hrá aj u nás, asi najznámejšou súčasnou metalovou bandou.
Beriem, ak sa niekto vie takto „predať“ a nemusí sa za to sám pred sebou hanbiť, ČAD nakoniec rozhodne nie sú nejakí protekční „mimoundergroundoví“ príživníci, naopak by som povedal, že princípov DIY sa tu držia ako málokto a to, že to u väčšiny metalovej populácie majú dobré, si vydobyli tvrdou prácou a hudbou, ktorú skrátka vymyslieť, zahrať a nahrať vedia. Dôkazom nech je ich aktuálny pekelnícky album „Čertova kovadlina“.
S novinkou fanúšik dostane takmer trištvrtehodinovú nádielku. Jedenásť úderov do kovadliny je nových, disk však ešte pokračuje štyrmi bonusmi. Najprv k jadru novinky, teda k aktuálnej tvorbe. Všetci už dávno viete, že čadský metal je poskladaný z hrubej, divokej, agresívnej a zároveň chytľavo hitovej zmesi punku, crustu, grindu a staroškolského thrash metalu, sprevádzanej Pištovým chrapľavým brechaným, často až zúriacim revom v textoch i skočných refrénoch. Nič komplikovaného, proste k veci a riadne zostra. A nebáť sa melódií – niekto tomu povie „vandalizácia ČADu“, ja si hovorím - môže byť, mňa tieto drsné „normálne pesničky“ bavia viac než ich starodávny grind, v tom žánri boli a sú u nás aj výraznejšie spolky.
Metaloví ČAD sa takisto vyvíjajú, nesekajú jeden za druhým „furt tie isté albumy“, a tak aj na novinke prekvapia tu „sabbathovskými“, inde temne post-coreovými riffmi v pochmúrnych, ťažkých pomalších pasážach. Punková bezprostrednosť a metalová tvrdosť stále hrajú prím a verím, že ani v budúcnosti sa neocitnú v menšine, svätojurskí sekerníci sa ale radi pohrávajú aj s inými vplyvmi a ide im to. Sú živlom, prívalom energie i agresivity, hrajú v zásade skôr jednoduchú a pritom vôbec nie primitívnu priamočiaru tvrdú hudbu. S veľmi dobrým profesionálnym zvukom zo Shaarku a floridských Mana Studios.
Veľkou devízou nahrávky sú už tradične aj texty v slovenčine, plné divokých poetických obratov na rôzne témy od takmer anarchistického buričstva - „Demolačná čata“, nasratosti a chuti účtovať – „Pomsta patrí mne“ cez prostú radosť z hudby – „Hromová muzika“, ponory do vlastného vnútra – valivá, temná „Démon samoty“ aj nadupný „Vyvrheľ“, až po historické témy – „Hroby našich predkov“ sú skvelou syntézou hudby a slova, toto sa fakt podarilo. A nájdete tam toho viac, vážim si, keď je kapela aj o textoch, a ČAD sú presne tento prípad.
A ešte tu máme bonusy. Tiež dobrá zbierka. „Horiaca obloha“ je vianočná koleda od autora, pre ktorého tá legenda znamená naozaj veľa, nečakajte preto nič také ako „Poďme bratia do Betléma“, text je proste napísaný dobre a skladba je silná. „Votrelec“ je prerábkou skladby gitarových pohodárov HEX, v tomto podaní ako odpálená punkovica, „O veciach neskutočných“ je pocta HC aj metalovej legende TESTIMONY a celé vydarené CD sa končí garážovou rachandou „Tourbus teror“. Ako fanúšik som s novinkou veľmi spokojný. Hlavne s tým, že napriek vyššie spomenutým charakteristikám tento album nevlezie do hlavy na prvý raz.
Ako fanúšik som s novinkou veľmi spokojný. Hlavne s tým, že napriek v článku spomenutým charakteristikám tento album nevlezie do hlavy na prvý raz.
8 / 10
1. Vyhňa pekiel
2. Čertova kovadlina
3. Hroby našich predkov
4. Vyvrheľ
5. V krku krv
[video]
6. Démon samoty
7. Demolačná čata
8. 333
9. Pomsta patrí mne
10. Hromová muzika
11. Dunaj
Medvede (2021)
Zabi ma (2019)
Bastard (2017)
Čertova kovadlina (2014)
Ťažký kov (2011)
Súkromná vojna (2009)
Psia krv (2006)
Deadnation (2000)
Na odstrel (1998)
Datum vydání: Úterý, 10. června 2014
Vydavatel: samovydanie
Stopáž: 43:25
Mám rád ČAD, nie pre nejakú ich iluzórnu hudobnú genialitu, ale preto, že sú to normálni ľudia, ktorí kombinujú obyčajný metalový nárez so skvelými textami. Nebyť naozaj skvelej slovenskej textovej zložky, tak by som o ich terajšiu a ani minulú tvorbu nemal až taký záujem. Ale aby nedošlo k omylu, texty a Pištov rev, ktorým ich posolstvo prednáša by nemali tú silu, ak by predsa len aj muzika nestála za povšimnutie. ČADom sa podarilo obe zložky skombinovať tak skvelým spôsobom, že žnú nielen úspechy, ale môžu žať aj svojich neprajníkov.
Po predchádzajúcom albume „Ťažký kov“ bolo sizyfovskou úlohou nahrať album, ktorý by prekonal jeho kvality. Nie som si celkom istý, či sa to ČADom aj podarilo. Miestami mám dojem, že určite, miestami, že ani nie. Ale ani v tých najpesimistickejších chvíľkach ma nenapadlo album pochovať. Minimálne ide o rovnako kvalitnú nahrávku, ako v prípade „Ťažkého kovu“, čo nie je na naše pomery málo. Na Slovensku vychádza len veľmi málo nahrávok, ktoré sa dokážu „Čertovej kovadline“ aspoň vyrovnať.
Všetko ostatné, čo by som ešte mohol povedať už vyjadril môj predrečník v hlavnej recenzii, takže mi ostáva už len informovať o zaujímavej hosťovačke na „Čertovej kovadline“. Na aktuálnom nosiči z dielne ČAD sa angažovali aj členovia a priatelia aggrometalovej legendy FLUSSOR.
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.