Na začiatok sa čitateľom MetalManie trochu predstavte, ako dlho hráte, akými zmenami kapela prešla...
Braňo: Základy Dysanchely boli položené niekedy v roku 1995, kedy sa dokopy dali Dodo, Mimo a Milan, to znamená, že kapela fungovala o dvoch gitaristoch a bubeníkovi. Potom sa postupne pridávali spevák Lojzo, speváčka Zuzka a ja sťaby basgitarista. Väčšina z nás predtým hrávala v iných kapelách, to však boli len také bezvýznamné pokusy. Zmeny prebehnem len v rýchlosti, nech sa čitatelia nenudia. Musím povedať, že zostava Dysanchely držala pokope veľmi dlho a jediné čo sa menilo boli speváčky. Najprv bola len Zuzka, potom sa k nej pridala Alena, Zuzka odišla, prišla Nela, odišla Alena a napokon odišla aj Nela. Príčiny boli rôzne, nebudeme to tu teraz rozoberať. Keď odišla Nela, padlo rozhodnutie, že v Dysanchely už žiadna speváčka nebude. Čo sa týka mužskej časti kapely, tá ostávala veľmi dlho nezmenená. Myslím, že to bolo hlavne preto, že sme boli predovšetkým dobrí kamaráti. Keby sme mali rozprávať, čo všetko sme spolu zažili, boli by sme tu týždeň. Takže zostava ostávala dlho nezmenená a ja som si vlastne ani nevedel predstaviť, že by sa raz zmeniť mohla. Ale potom Milan dospel k rozhodnutiu, že už ho hranie v kapele neláka a povedal, že končí. Potom sa ešte na určité obdobie vrátil, aby ju napokon definitívne opustil. No a na jeseň 2000 odišiel z kapely aj spevák Lojzo. Momentálna zostava teda je Mimo a Dodo ako gitaristi a Braňo – basgitara. Čo sa týka bubeníka, pár sme ich skúšali, ale každý jeden to po pár skúškach vzdal, takže sme na určitý čas skončili pri automate. Niekedy začiatkom roka 2002 sme začali spolupracovať so Shushkom, ktorý s nami nahral už aj nový materiál.
Dodo: Hráme strašne dlho na to ako sme neznámi a krátko na to podľa toho koľko sme toho vydali. Pomaly sme v dôchodkovom veku. Zo sedem člennej zostavy sme zostali traja. Ozaj, boh ochraňuj kapely od účinkovania žien v nich! Najnovšia zmena zostavy sa teda týka bubeníka, automat „Nalim“ vystriedal živý Shushka. Boh ochraňuj Shushku!

Významným medzníkom vo Vašej kariére bolo vydanie debutového albumu Tears v roku 1998 pod značkou Leviathan Records. Ako ovplyvnil debut smerovanie kapely, prípadne ako ste boli spokojní s vydavateľstvom?
Dodo: Významný v tom, že sme konečne mali čo dať ľuďom do ruky, ale že by sa firma nejako pričinila o reklamu alebo o to kde a s kým budeme hrať sa povedať nedá. Všetko od rozhovorov v rádiách až po koncerty sme si vybavovali sami. Firma spravila CD nosiče, booklet ( na ten sme si financovali grafika a fotografa sami) a stým s nami skončila. Od kedy sme dostali hotové CD som nikoho z Leviathanu už nevidel. Ale aj za to málo ďakujeme, bol to impulz do budúcna. Mali sme v ruke CD a to nás hnalo robiť niečo pre seba, aby sa z toho nestal len bezvýznamný kus umelej hmoty.

O čom pojednávajú texty, čím sa nechávate pri ich písaní inšpirovať?
Braňo: Všetky texty, ktoré sme použili do pesničiek na nový materiál, napísal náš manážér Mišo. Teda okrem jedného, ktorý som napísal ja, ten môj pojednáva o závislosti či už človeka na človeku alebo na „výdobytkoch“ našej uponáhľanej doby. Čo sa týka Mišových textov, tak tie pojednávajú o našom vzťahu k prírode, o tom ako sa k nej správame a o všetkých dôsledkoch nášho správania…

Ako často koncertujete, absolvovali ste aj nejaké festivaly? Čo hovoríte na slovenských fanúšikov metalu, som zvedavá na ich reakcie.
Braňo: Po personálnych zmenách, ktoré sme absolvovali sme odohrali pár koncertov s automatom a stretli sme sa s negatívnymi aj kladnými ohlasmi. Potom sme sa ale rozhodli, že musíme nájsť nového bubeníka. Takže, keď sme ho už našli tak sme potrebovali nacvičiť nový materiál a nahrať ho, tak v lete žiadne festivaly nehrozili, ale nejaké koncerty sa rysujú teraz na jeseň a samozrejme chceme niečo urobiť preto, aby sme už budúce leto hrali aj na nejakých festivaloch.
Dodo: Slovenskí fans? Ja osobne mám radšej ľudí, ktorí moc neskáču pod javiskom, ale počúvajú. Ja som tiež taký, bol som už na všetkom možnom od KISS, cez In Flames až po Pink Floyd, ale vždy si ten koncert radšej pozriem a vypočujem. Samozrejme máme z každého, či už počúvajúceho alebo šantiaceho fanúšika radosť. Ďakujeme im.

Prednedávnom ste nahrali nový materiál. Trochu ho charakterizujte, koľko skadieb na ňom bude, štýlové zameranie. Vyjde aj oficiálne? Pod akým vydavateľstvom?
Braňo: Nový materiál sme nahrávali v polovici augusta, nahrali sme osem skladieb, z toho 7 úplne nových a tou 8 je jedna naša staršia vec, ktorá vyšla na kazete u Oupiric productions, trochu sme ju prerobili, nahradili ženské spevy a... Ak ich môžem charakterizovať ja, tak sa jedná o melodický death metal .Čo sa týka oficiálneho vydania, tak by mal vo forme CD vyjsť u Metal Age Prod.

Nebolo by od veci skúsiť podľa vzoru Dementor skúsiť osloviť zahraničné labely. Texty máte v angličtine a v kvalite tiež nijako nezaostávate...
Braňo: Vieš, rozmýšľali sme aj nad tým, ale chceme aby ten materiál bol čo najskôr vonku a aj to bol dôvod prečo sme sa rozhodli pre domácu firmu a neoslovovali sme zahraničné labely. Ďalší dôvod bol ten, že poznáme prácu MAP a vieme, že spravia všetko čo sa týka promotion a vecí s tým spojenými. Poznáme sa aj s kapelami, ktoré u nich vydávajú (Wayd, Desecrated Dreams,..) a chalani sú tiež s ich prácou spokojní. No a radšej vydáme materiál u slovenskej firmy, keď vieme, že spraví všetko na 100%, ako u zahraničnej, kde nám nikto nezaručí aký by bol výsledok.

Chystáte sa nový materiál spropagovať aj naživo, plánujete turné?
Braňo: Čo sa týka koncertovania, tak nás čaká relatívne aktívna jeseň. Teraz v priebehu októbra a novembra odohráme asi 10 koncertov v rámci Crossover Tour 2002 spolu s Editor a Digitus In Recto. Jedná sa o koncerty vo väčších slovenských mestách od západu až po východ. Nie je to síce čisto metalová zostava, ale aspoň budeme mať možnosť predstaviť našu tvorbu aj inému typu publika a možno získame ďalších priaznivcov. Medzitým nás čaká účasť na Brainwashing fest act.8 v Jablonici .
No a na konci novembra a v priebehu celého decembra nás čakajú koncerty v rámci Metal Age Tour 2002 v spoločnosti Desecrated Dreams, Galadriel, Protest, Condemnation, Wayd, Nomenmortis. Jedná sa tiež o sériu koncertov, ktorá zahrňuje mestá od západu po východ. Presné termíny a miesta konania nie sú ešte upresnené, ale ja verím, že fanúšikovia metalu sa o nich včas dozvedia či už cez internet alebo z rádia.
Dodo: Smola je, že turné sú skôr ako je dátum vydania CD, takže počas koncertovania budeme rozdávať zadarmo promo CD s tromi skladbami ako preddavok.Na koncertoch často hrávate coververziu God Of Thunder od Kiss. Poňali ste ju veľmi originálnym spôsobom že by ju Gene s Paulom sotva spoznali. Nerozmýšľali ste ju zaradiť aj na album?
Dodo: Tento cover vyšiel predsa u Oupiric Prod. v Rusku na MC „Songs Of Sorrow“. /Moja nevedomosť- pozn. red./ Jej realizáciu sme poňali dosť zjednodušene. Máme tu skladbu radi a vlastne všetko, čo sa KISS týka.
Braňo: Vieš, my sme na ich hudbe vyrastali (teda poniektorí) a toto bola taká naša malá pocta tejto legende. Ich hudbu mám naozaj veľmi rád. aj keď v poslednej dobe ma celá tá situácia okolo nich serie, lebo je to len brutálna mašinéria na výrobu peňazí a my obyčajní fans sme až niekde na konci.

Čo Vás v poslednom čase oslovilo zo zahraničnej metalovej scény, respektíve čím trápite svoje CD playery vo všeobecnosti?
Braňo: Ja som osobne zaťažený ma švédsku metalovú scénu, takže momentálne trápim všetkých doma a aj v práci s novinkami od In Flames, Dark Tranquillity, Darkane, Centinex, Taetre, Terror 2000, Armageddon… Preto som sa aj rozhodol, že v roku 2003 sa určite vypravím do Švédska, aby som osobne spoznal krajinu, ľudí a v neposlednom rade by som chcel aj navštíviť nejaký ten koncert. Čo sa týka domácich kapiel tak v poslednej dobe ma dostalo album kapely Miscellane, nejedná sa o nejakú veľmi tvrdú vec, ale stojí to za to. Teším sa aj na nový album Wayd, Protest,…

Mohli by ste krátko zhodnotiť metalový underground na Slovensku, aké vzťahy panujú medzi jednotlivými kapelami, existuje podpora zo strany fanzinov?
Dodo: Samozrejme, že na Slovensku v rámci undergroundu existuje veľa dobrých kapiel a myslím, že vzťahy sú tiež v poriadku. My sme zatiaľ nemali problémy s nikým. Čo sa týka fanzinov, samozrejme tá podpora tu je, veď v nich si môžeš prečítať recenzie na demá, CD, koncerty, rozhovory … aj keď dnes už do toho všetkého vstupuje fenomén menom internet. Na druhú stranu je pravda, že u nás je to s tým prístupom a cenou na zamyslenie.

Na záver priestor pre Vás – odkaz pre čitateľov alebo niečo, na čo sme v rozhovore zabudli...
Braňo &Dodo: Slovo na záver, ďakujeme všetkým, ktorí si vôbec tento rozhovor prečítajú, ktorí niekedy navštívia náš koncert a bude sa im samozrejme páčiť a v neposlednom rade aj tým, ktorí si niekedy v minulosti kúpili a v budúcnosti kúpia nejakú našu nahrávku. Zdravíme všetkých….