Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V šírych krajoch na východ od nás to aj minulého roku solídne deathmetalovo kvasilo. Tu je v stručnosti popis niekoľkých nahrávok, ktoré ma zaujali.
INDETERMINABLE – Nameless And Dead (2014, More Hate Productions, 37:11)
Ide o troch mládencov z Čistopoľu v Tatarstane, ktorí sa dali dokopy v roku 2011 s úmyslom hrať brutálny death metal. Po deme, EP a dvoch singloch vydali 11. novembra debutový album. Ak z Ruska čakáte slam, v podstate sa ho dočkáte, po prvom vypočutí som fakt nemal náladu, ale dal som veci ešte šancu a nakoniec zaujala. V prvom rade tým, že INDETERMINABLE sa hudobne obracajú v prvopočiatkom (slam) brutal death metalu a ich skôr spoľahlivo valivý, nikam extra neuháňajúci rachot je vydareným pripomenutím newyorských BAPHOMET/BANISHED, s čím sa dnes zas tak často nestretávame.
A štýlový 90-kový hlboký brjudl vojs sa vyjadruje k vážnejším témam než je v žánri bežné. Slová (zrejme z nejakého filmu) v záverečnej veci vyznievajú príliš idealisticky, na druhej strane, buď toto, alebo sa navzájom v rámci „civilizácie“ pošleme do kompostu.
7/10
BACK DOOR TO ASYLUM – Cerberus Millenia (2014, Amputated Vein Records, 27:46)
Moskovčania tu po dvoch rokoch sú s druhým dlhohrajúcim albumom, podotýkam veľmi vydareným. Už prvotina „Akathisia“ bola na potlesk a deväťskladbová novinka z augusta je na tom rovnako. V porovnaní s minulosťou BDTA ešte pritlačili na pílu, stále sú vysoko technickí, ale viac sa ponorili do svojej BDM stránky – album je naozaj hutný a drvivý, mnoho rýchlych pasáží, trochu spomalení, dokonca aj slamu, ten tu však funguje ako vhodné korenie.
Celkovo o čosi viac zámoria, sem-tam pripomienka najzverskejších čias SUFFOCATION, kolekcia krutých vokálov, stále výrazná, kvalitná hra basgitary a v strede drsná psycho viac-menej inštrumentálka „Gravity Inverse“. V ruskom BDM kapela z tých hodnotnejších, odporúčam.
8/10
CEPHALIC IMPURITY – Eulogium For Incessancy (2014, Rising Nemesis Records, 29:20)
Pokiaľ by niekto chcel tip na poriadny šťavnatý brutálny death metal z východných krajov, ale s tým, že „v žiadnom prípade nech to nie je typizovaný slam!“, rozhodne by som mu odporučil tretí album CEPHALIC IMPURITY z Iževska v Udmurtii. Predošlé dve veci ma nejako vyslovene nezaujali, ale „Eulogy...“ je už to pravé orechové.
Andrej (bicie), Ivan (vokály), Nikolaj (basa) a Nikita (gitary) sa vyšvihli a urobili desať drvivých BDM jázd, prepracovaných, divokých a chytľavých, s dobrým, skôr klasickým, hlbokým a zúrivým zvukom, s priehrštím zlovestných harmónií a nemilosrdným ťahom. A aj vďaka vokálnemu prejavu možno konštatovať, že tu máme veľmi zdatných zveľaďovateľov odkazu BROKEN HOPE, čo poteší aj napriek tomu, že kult je opäť nažive a kope.
8/10
DRIFT OF GENES – Perverted Memories (2014, Ecclectic Productions, 35:54)
Dmitrij Kim (bicie) a Vjačeslav „Spasm“ Platonov (gitary, vokály, basgitara) sú z Debaľceva v Doneckej oblasti a ako DRIFT OF GENES pôsobia od roku 2009. Na konte majú tri dlhohrajúce nahrávky, preložené dvoma demami, a keďže na debute „Ultra Social Album“ (2009) je väčšina názvov skladieb v ruštine, tí, čo si ešte pamätajú azbuku z nej vyčítajú, že kedysi to DOG s textami brali asi dosť nevážne.
Ďalej je to už v angličtine a o inom, smrť, choroba, mučenie, skrátka brutálny death metal. „Perverted Memories“ z februára 2014 obsahuje desať skladieb slušne vydareného BDM, dosť ovplyvneného DYING FETUS, s prijateľnou porciou nekompromisného slamu, veľmi dobre striedaného náklepmi, proste drvivý tlak a temná surovosť, okorenená nejakým tým úderným grindovým námetom („Price Of Dismal Failure“). Kto chce vokálne zverstvá, tu sa zadarilo, sčasti ako miešačka narvaná hrubým štrkom, inde výlevka a nejaké tie klasickejšie polohy.
7,5/10
RELICS OF HUMANITY – Onimously Reigning Upon The Intangible (2014, Amputated Vein, 33:50)
U Amputated Vein Records sa po EXTERMINATION DISMEMBERMENT 12. júla 2014 zadarilo ďalším brutálnym Bielorusom. Svoj druhý album tu vydali minskí RELICS OF HUMANITY, ktorých aktuálnu zostavu tvoria popri Pavlovi Viličskom (bicie) a Sergejovi Ljachovi (gitary) od roku 2014 aj Pavel Lapkovskij (basa) a Vladimir Borodulin (vokály), bývalí členovia už nefunkčných STICKOXYDAL (vydávali ich českí Bizarre Leprous).
V záplave východného slamu sú RELICS OF HUMANITY príjemným prekvapením, hrajú zversky brutálny a ponurý death metal, v náklepoch zľahka škola DISGORGE a spol., v pomalých, zlovestných pasážach sa valia skôr staroškolsky, prípadne psycho, gitary miestami hrajú tak trochu „kanibalské“ riffy, atmosférou i textovou náplňou je tu bezbožné katastrofično a vokál je patrične dinosaurí. Bicie sú občas zosnímané príliš „moderne“, ale ako celok vydarený BDM, a nakoniec ani ten slam nepríde skrátka.
8/10
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.
Byli u rozmachu švédského melodického deathu a nahráli dvě alba. To druhé však nevydali, mezitím se rozutekli do jiných skupin. Po třiceti letech se dali znovu do kupy, a kromě nového materiálu vydávají i ono druhé album. Pěkná exkurze do devadesátých let
V rámci žánru celkem unikátní deska s výraznou basou, která k sobě váže epileptické rozervané screamo, epické post-hardcorové pasáže a syntezátorové linky. Italům z Ligurie se povedlo navázat na dřevní klasiku a přidat něco svého.
Přes veškerou maskovanou a krvavou image předvádí obrození MUSHROOMHEAD především tradičnější hardrock/metalovou klasiku. Občas se v riffech, řevu a osobité melodice objeví připomenutí, že skupina měla kdysi své specifické kouzlo, ale to už je dnes pryč.
Hudba téhle party z Manchesteru je ukázkou klasické stoner doom školy a jako posluchač balancuji na vážkách, zda už je to příliš klišé, nebo stále ještě dostatečně zajímavé. Ale odkazy na sabbatovské vlivy celkem fungují, takže snad dobrý.
Jak dí kolega Noisy. Velmi slušná deska, zdařile zlámaná skládanka ULCERATE a GORGUTS postavená však na tučnějších a brutálnějších základech. Těžký poslech, je to jako když chcete vylézt osmičkovou cestu a máte k dispozici tak třetinu použitelných chytů.
