Spolok z kalifornského San José svoj vznik datuje k roku 1992, funguje však na etapy, a v tej druhej, od roku 2001, vydal demo, EP, split a debutový album „Freakery“ (2006). Potom na nejaký čas išiel viac – menej k ľadu a členovia si riešili iné hudobné projekty či osobné záležitosti. V posledných dvoch rokoch však o CRETIN bolo opäť počuť o čosi viac a dnes už je jasné, že sú späť v plnej sile.

A takisto v mierne vynovenej, na kvarteto rozšírenej zostave, ktorú možno „uvedomelí“ pochvália aj za v súčasnosti uctievanú „genderovú vyváženosť“. V prvom rade je zásadná zmena na čelnom poste – frontmana, gitaristu a vokalistu Dana Martineza vystriedala Marissa tohože priezviska. (Ale odhadujem, že s prípadným nacvičením staršieho materiálu Marissa veľa času tráviť nemusela.)

Ďalšou babou u CRETIN je druhá gitaristka Elizabeth Schall, a na base a bicích máme známe firmy – Matt Widener (LIBERTEER, napr. aj ex-EXHUMED, ex-GENERAL SURGERY) a Col Jones (REPULSION, DEKAPITATOR, ex-EXHUMED). Najneskôr teraz aj laik začne tušiť, že CRETIN asi nebudú žiadna zasnená post-niečo pohodovka, ale nejaký rambajz. Správne, hukot, a to vyberaný. 

„Stranger“ pozostáva zo štrnástich kusov prvotriedneho zúrivého, agresívneho, chytľavého nárezu, ktorému popri nehranej surovosti nechýba ani vtip, istá ľahkosť a tu a tam svieža melodika, ktorá z diaľky pripomenie aj Mattov slávnostný, odhodlane znejúci LIBERTEER. A je tu kopa sól, ctiacich staré časy, celkom pochopiteľne, pretože CRETIN dávny vek metalového extrému pamätajú a vo svojej tvorbe naň odkazujú.

O čo ide – o zmes starého priamočiareho grind coru na spôsob RIGHTEOUS PIGS, UNSEEN TERROR a samozrejme REPULSION, pričom na mnohých miestach gitary v spojení s náklepmi vyznievajú, ako keby MOTÖRHEAD hrali grind. „Stranger“ má v tomto smere skvelý ťah a ide o šťavnatý, priamočiary a čitateľný extrém, v ktorom popri 80-kovom grindovaní do hry vstupuje aj deathmetalový pravek v podaní POSSESSED, SLAUGHTER, prípadne CARNAGE, MACABRE a AUTOPSY.  

Milovníci „novej“ extrémnej hudby toto asi môžu vynechať, keďže ide o „hold základom“, ale ten, kto si ich je vedomý, ocení aj kolekciu Marissiných veľmi neženských, zlostných, surových, až hulvátskych revov – miestami znie napr. ako Paul Speckmann – a prirodzený, drsný, útočný zvuk nahrávky. Bonusom je zaujímavý „umelecký“ obal a tak zľahka psycho texty. V rámci plus-mínus grind coru výdatné zakončenie roku 2014.