Dnešné pokračovanie si na mušku berie dve bandy z Anglicka, jednu severoírsku aj jednu írsku. Kto chce „modernistov“, užije si dvakrát, koho to baví osvedčene, podľa klasických postupov, dostane tu jednu šancu, a ten záver bude zrejme hlavne pre typy, ktoré hlboké podzemie ryjú takpovediac odjakživa.

ACRANIA – Totalitarian Dystopia (2014, Unique Leader Records, 36:42)

Sú z Londýna, vznikli v roku 2012, internet uvádza, že hrajú deathcore a ich debutový album dostal šancu vďaka tomu, že ho vydali Unique Leader, ktorí sa seknú málokedy, predpokladal som teda, že pri naberaní „modernistov“ tiež prejavia nejakú tú súdnosť. Predpoklad sa potvrdil, vydarená vec, aj keď podobne ako v prípade posledného albumu TRIGGER THE BLOODSHED je to viac brutal death metal ako deathcore, čiže u mňa dobré. Hudobne to vychádza prevažne z BDM typu DYING FETUS a PYREXIA, je tam aj dosť slamových pasáží, ale nie takých tých úplne tupých, deathcoristi si tam to svoje nutné nájdu tiež, mňa viac baví fakt, že v prípade ACRANIA „core“ znamená skôr riadne pritvrdené pasáže inšpirované klasickým HC. Má to fajn brutálne, škriekané i nasekané vokály, trochu toho prasaťa sa znesie, tlak, šťava a energia tu je.

Textovo je album o spoločnosti, manipulácii a úpadku, „Mr. Kreozot“ na obale s dystopickou scenériou dookola je správne ponurým námetom, a nahrávka poteší napríklad aj zvukom bicích. Kto chce, nazve si to deathcore, pre iného to môže byť aj „modern wave of British BDM“ (tam mám DYSCARNATE a spol.), hlavne že to baví. 

7,5/10

Metal Archives
FB

INGESTED – The Architect Of Extinction (2015, Century Media, 41:46)

Tento album by v „dozberovom“ článku vlastne nemal byť, vyšiel v januári tohto roku, ale keď už je tu tento ostrovný špeciál a chcem tam mať veci, ktoré mi pripadajú kvalitné, kam s tým inam. Manchesterských INGESTED si po dvoch albumoch u Siege Of Amida Records k sebe stiahli „giganti“ Century Media, z filantropie to neurobili celkom určite, tak snáď im deviaty rok fungujúce kvinteto niečo zarobí a nebude si musieť vydavateľa ďalšieho albumu hľadať niekde inde. Bola by to aj škoda, novinka „The Architect Of Extinction“ je vydareným kusom moderného brutálneho death metalu ostrovného typu, ten dôvetok „deathcore“ je tam asi hlavne preto, aby prilákal mládež, ktorá (brutal) death metal nemúdro pokladá za hudbu pre penzistov, ktorej počúvanie nie je dosť cool.

Ak som od INGESTED počul staršie albumy, tak som už na to zabudol, ale týchto desať skladieb má s deathcorom spoločný asi hlavne „DC modelkovský“ výzor 3/5 kapely, ktorá ich nahrala, čo je už dnes jedno. Hudobne ide o vysokotlakovú zmes úderného brutálneho death metalu so slušným a rozumne využitým podielom nelopaťáckeho slammingu a deathmetalovej verzie skočného surového HC. V hutnom, ostro kontúrovanom a zároveň kompaktnom zvuku popri nasekaných partoch vyniknú aj nečakané melodické pasáže ako od KATAKLYSM na prelome tej epochy, kedy ešte mali zmysel a tej, kedy sa z nich stali chlopi v roboce – inštrumentálka „Penance“ smer vetra určí jednoznačne. Vokálne je to v surových hĺbkach, ktorým kontruje vyšší rev, celkový hudobný dojem by mohol byť aj „trochu ako BENIGHTED, len uhladenejšie a príčetnejšie“.

8/10

Metal Archives
FB

PUTREFY – Knelt Before The Sarcophagus Of Humanity (2014, Sevared Records, 43:08)

S rokom vzniku 1992 sú PUTREFY zo severoírskeho Ballymoney už jednoznačne veteráni, a podľa toho znie aj ich hudba. Nedeste sa, nie je to žiadne lovenie v bahne deathmetalového praveku, „Knelt...“, v poradí len tretí album skupiny, je deväťskladbovou náložou poctivého, šťavnatého a drvivého BDM. Nečakajte ale nejaké moderné trilky a podobné ozdoby, po nejaké orgie technických predvádzačiek si budete tiež musieť zájsť inde. Toto je o podstate žánru – surovo, pochmúrne, rýchlo a zdrvujúco, ale PUTREFY vedia poslucháča drviť aj v pomalých, ponurých úsekoch s hutnými riffmi.

Hrajú priamočiaro, útočne, ich klasické gitarové harmónie dosť vychádzajú z floridskej školy, zahrané sú však o level zverskejšie, a celkovým podaním majú blízko k mixu 90-kovej Ameriky a na priamočiarosti postavenej deathmetalovej Európy. Povedzme niekde medzi MASSACRE, CANNIBAL CORPSE a VOMITORY, OBSCENITY, DERANGED alebo EMBEDDED. V podstate k poslucháčovi ústretový, ale napriek tomu nemilosrdný, klasikou odkojený BDM, korunovaný niekoľkými šikovnými sólami, kratučkými basovými vyhrávkami a veľmi dobrým hlbokým, tu a tam kloktajúcim growlom.

7,5/10

Metal Archives
FB

OGRE – Bastards Of Death (2014, samovydanie, 61:15)

Na záver si dáme poriadne hlboký írsky underground. Trúfam si povedať, že dublinských OGRE si tu pamätá málokto, prvý album vydali v roku 1994 a ten ďalší až o 20 rokov, na takéto niečo už treba „šťastíčko a srdiečko“, a tiež 13-ročnú pauzu v aktívnom hraní. Debut „Dark Filth“ bol absolútny chaotický bordel, mixujúci grind core a black metal, kde najvýnimočnejšími skladbami boli fóry ako „Banquet Of The Pigs“ alebo „Leg Cutter“. Po 20 rokoch sú Chewed Giblet (basgitara, vokály), John De Baptiste (bicie, efekty), Forthron the Evil (gitary, vokály) a St. Francis of Haitus (klávesy, efekty) stále pri chuti robiť zbesilý rachot, aj keď teraz to už predsa len celé dostalo hudobnejšiu a zaujímavejšiu formu. Bez toho, aby sa OGRE vzdali extrému, ten je u nich teraz hádam ešte výraznejší.

Z 19 skladieb je osem inštrumentálnych, plných kadejakých apokalyptických zvukov, a ten zvyšok je zmesou brutálneho grind coru, staroškolského death a black metalu, sludgeu a industrialu. Možno tento popis vyznieva ako nesúrodá zmes, nie je to však tak, zvlášť v dlhších skladbách („Vadge Of The Ogre“ má 8:38) skrátka prevažujú ponuré záhrobnosti, „Dark Lords Of Doom“ je zas nihilistickou black/grind/crustovou jazdou medzi FUKPIG a starými ANAAL NATHRAKH, a tak celkovo hudba OGRE môže osloviť fanúšikov vecí ako BLOOD, BENÜMB, BESTIAL WARLUST, BEHERIT a podobne. Celkom prekvapenie, čakal som bohapustý brajgel a nakoniec je to hudba, hoci rovnako bohapusto extrémna.

7/10 

Metal Archives
Ogre.ie