Niežeby v Česku už pred mnohými rokmi neboli deathmetalové skupiny snažiace sa svojou tvorbou odpovedať na to, čo robili klasické, povedzme kultové spolky zo Švédska, a prípadne sa im vyrovnať, dlhé roky však toto dianie neprekročilo rámec viac či menej vydarených pokusov, často aj s nejakým tým až priveľmi lokálnym vyznením.

Švédske „retro“ už niekoľko rokov letí na európskej aj americkej scény a nejednej skupine sa ducha slávnej scény darí uchopiť výborne, na druhej strane je tých bánd už len v samotnom Švédsku toľko, že sa ani nesnažím to nejako extra mapovať, efekt „toto som počul už pred 20 a viac rokmi“ tam proste je príliš často. Na druhej strane kto vie ten vie, a u susedov tento špeciálny typ kovu smrti zatiaľ najdokonalejšie zvládajú plus-mínus pražskí BRUTALLY DECEASED (MORBIDER s vynikajúcim albumom „When Darkness Returns“ z roku 2009 možno už roky do českej scény radiť tuším skôr len s veľkou rezervou.)

BRUTALLY DECEASED s debutom „Dead Lovers’ Guide“ (2010) veľmi jasne ukázali o čo im ide, tá nahrávka je „švédska“ do špiku kostí, žiadna napodobenina, ale Štokholm rokov 1988 – 1995. Pripomenuli sa splitom so švédskymi INTERMENT (2013) a v marci minulého roku zaútočili s dlhohrajúcou dvojkou „Black Infernal Vortex“. U tohto ansámblu treba pristúpiť na jednu vec – nejde odkrývať nové hudobné obzory či vnášať do už viac – menej ustáteho žánru nejaké nové, originálne, prípadne „originálne“ prvky. Ide tu o klasický švédsky death metal, do istej miery možno o poctu klasikom, a tiež o hranie toho, čo je srdciam piatich muzikantov zjavne veľmi blízke.

Je to proste takto - BRUTALLY DECEASED sa za nič neskrývajú a tak každý, kto o death metale má aspoň priemerný pojem, bude počuť, že ich najzásadnejšími inšpiračnými vzormi sú v prvom rade DISMEMBER a potom GRAVE a ENTOMBED (do „Clandestine“, potom už nie). Harmónie, melódie, energia, tempá a zvuk sú presne v tomto duchu, možno s tým rozdielom, že ten „Sunlight sound“ je urobený s možnosťami súčasnosti a preto znie plnokrvne, šťavnato, nie nejako zbytočne archaicky. A takisto sa v rýchlych tempách klepe viac, než to bolo zvykom v časoch, kedy švédsky death metal vysielali aj na MTV.

Ďalším rozdielom, zvlášť v porovnaní s hlavným vzorom DISMEMBER, je vokál. Pamätáme si, že Matti Kärki bol skôr „krikľúň“, ktorý občas zlobne vrčal, občas zaškriekal až na hranici lindbergovských nepríčetností, v porovnaní napríklad so starými GRAVE sa však v žiadnych veľkých hĺbkach nepohyboval. V BRUTALLY DECEASED sa ale používa v prvom rade hlboký, zrozumiteľne nafrázovaný ťažký growl v niekoľkých mierne sa líšiacich polohách, a len v pozadí sa tu a tam ozvú momenty, aké mali DISMEMBER a ENTOMBED v kričaných, tak trochu „psycho“ pasážach. Celkovo dávajú Česi na frak aj nejednej švédskej záležitosti, ktorá hrá podľa „praotcov“, a po stránke hudobníckych výkonov, autentickosti a chytľavosti by pred 20 rokmi tento album bol za plný počet.