Tak, a lotyšskí bojovníci/historici SKYFORGER oslavujú dvadsaťročnicu. Za ten čas sa stihli stať jedným z pilierov nielen pobaltského pohanského a dávnym folklórom ošľahnutého metalu, ktorý fanúšikovia berú aj mimo európskeho kontinentu. Ono keď je v tom kus srdca a hlavne má vec hlavu a pätu, vie osloviť dokonca na miestach, kde to metalový fanúšik má bližšie k Copacabane než k Baltu. Oplatí sa tiež pripomenúť, že doma v Lotyšsku sú SKYFORGER všeobecne uznávaným hudobným spolkom, získavajúcim hudobné ceny v rámci celej domácej hudobnej scény.

Toto všetko – nie je toho málo – sa podarilo skupine, ktorá nikdy nevykročila na plne profesionálnu dráhu, páni sa radšej držia svojich „normálnych“ zamestnaní, SKYFORGER pestujú ako záľubu, nie nejakú „robotu“, sami vedia zvážiť, koľko na ňu majú času a nikam sa neplašia. Asi aj preto sa stalo to, že po trojke „Pērkoņkalve“ z roku 2003 vydali ďalší metalový album „Kurbads“ až po siedmich rokoch, v medziobdobí stvorili vydarený folklórny kúsok „Zobena dziesma“ a po tejto „Piesni meča“ im v reedícii vyšlo demo z roku 1997, obohatené o štyri nové skladby, tvoriace koncepčné EP „Asinlauks“.

SKYFORGER vo svojej tvorbe zhudobňujú domácu históriu naprieč časmi, a tak na deme a prvom albume sledujeme boj lotyšských Zemgalov s nemeckým rytierskym rádom, ktorý sa rozhodol týchto pohanov pokrstiť, aj keby ich to všetkých malo stáť život (samozrejme nemám na mysli život rádových rytierov a knechtov). Druhý album sa venuje osudom vojakov lotyšského streleckého pluku v 1. svetovej vojne a po nej, myšlienkovou náplňou tretieho je dávna mytológia a ľudové tradície, pričom tieto témy sa na folklórnej štvorke striedajú s historickými témami.

Album „Kurbads“ spred piatich rokov je koncepčným príbehom mýtického hrdinu, a na novinke sme sa dočkali toho, čo mi v rozhovore Peter spomenul pred skoro desiatimi rokmi. „Senprūsija“, staré alebo dávne Prusko, je príbehom po Lotyšoch a Litovcoch tretieho baltského národa, ktorý mal to „šťastie“, že v rámci severných krížových výprav a Drang nach Osten bol prvý na rane. Snahám o pokresťančenie, resp. hlavne uvrhnutie do cudzieho područia odolával húževnato, nie raz ich strestal „mocným trestom a divokým hnevom“, lenže ako to chodí, nec Hercules contra plures, a tak poslední ľudia hovoriaci pruským jazykom zomreli okolo polovice 18. storočia v dobe, ktorá bola už celkom iná. Tam, kde kedysi starí Prusi orali svoje polia a pásli svoje stáda, je dnes prevažne Kaliningradská oblasť, a tam ak sa chcete dohovoriť, musíte z pruštiny škrtnúť to prvé písmeno, ale to už je zase celkom iná, nie veľmi dávna história.

Zbieranie materiálu na texty bol vcelku tvrdý oriešok, keďže obal albumu dosť presne ukazuje, čo sa zo starých Prusov zachovalo, písomných pamiatok je pomenej, jazyk sa našťastie rekonštruovať dá, sú aj snahy o jeho „spojazdnenie“, ale to je beh na dlhú trať. Tak či onak lotyštinu v textoch oživuje niekoľko veršov v pruskej reči, ktorá zvlášť napísaná pôsobí mýticky starobylým dojmom – najviac je toho v rituálne pôsobiacej skladbe „Rāmava“. Texty spracovávajú historické udalosti, napríklad veľké pruské povstanie v 60. rokoch 13. storočia – „Tagad vai nekad“ (Teraz alebo nikdy), a jeho hlavné postavy – „Herkus Monte“, a takisto bežný život a duchovný svet dávneho Pruska.

Pokiaľ ide o hudbu, SKYFORGER boli veľkorysí, dvanásť skladieb zaberie skoro hodinu. Stvorila ju trojka Peter(is) a dvaja Edgar(s)ovia, ktorí sú spolu už od začiatku, a štvrtým do partie je nový gitarista Alvis z tiež historických, folklórnych, metalových a lotyšských GREEN NOVICE. Skladateľsky to ale počuteľne je hlavne vec „rady starších“, a tej sa veľmi opláca prístup nikam sa neplašiť a nechrliť albumy každý druhý rok. Takto majú SKYFORGER vyrovnanú, silnú diskografiu a priestor na rozvíjanie vlastného štýlu. Pretože jednoznačne tvoria hudbu takú bohatú na vlastné špecifické elementy, že si ju s inou skrátka nespletiete.

V podstate možno povedať, že títo Lotyši kombinujú klasický, hutný heavy metal s náložami thrash, death a black metalu. Typická je pre nich údernosť, hrmotná, duniaca valivosť s drsnou, vážnou atmosférou, v ktorej sa strieda zadumaná nálada vojska mašírujúceho do bitky s neistým výsledkom a výbušná divokosť boja. Na novinke takisto výrazne do popredia vystupuje pocit „je to ťažké, ale vydržíme, odoláme, nedáme sa“. SKYFORGER hrajú drsnú, tak trochu neuhladenú hudbu s „chlapáckym“, často bojovo kričiacim vokálom, v ktorej na jednej strane vynikne výborný, buldozérovo drvivý zvuk basy, na druhej strane sa nad metalovým bojovým poľom vznášajú originálne melódie a harmónie, v ktorých sa odrážajú studené vlny Baltu, mraky, ale aj slnečný jas nad lúkami a lesmi Pruska, Lotyšska i Litvy, na ktorú si v záverečnej „Zem lietuvas karogiem“ (Pod litovskými zástavami) spomenú aj v druhej polovici textu, ktorý je po litovsky a malo by ísť o výpožičku od folkloristov KULGRINDA.

V porovnaní s minulosťou sa dosť do úzadia dostali folklórne nástroje, výraznejšie sa k slovu dostávajú asi len v skladbách „Rāmava“ a „Nekas nav aizmirsts“. Téma si naopak vyžiadala viac agresívnych dramatických náklepových pasáží ako z čias „streleckého“ albumu, a takisto nejeden part plný vznešenej tragickosti. Treba dodať aj to, že pri všetkej priamočiarosti nejde o album na pár použití, tento materiál skôr kladie isté nároky na počúvanie a treba mu venovať čas a pozornosť. Určite však za to všetko stojí.