Bolo by trestuhodným ignorantstvom nevenovať sa aspoň stručne aj novým albumom zaslúžilých deathmetalových umelcov. Dajme tomu, že takí CRIMINAL ELEMENT nie sú vyslovene stará kapela, ale stačí sa pozrieť na zostavu a sme doma. A ostatní dnešní účastníci majú odohraté viac ako dosť. Pozrieme si teda aj jeden vydarený návrat na scénu, dva príklady toho, ako môže ísť karta aj po rokoch, a tiež veľké meno, ktoré ale v studni nových nápadov už niekoľko sezón rýpe vedrom po dne.

JUNGLE ROT – Order Shall Prevail (2015, Victory Records, 36:29)

U kedysi hardcoreovo zameraných Victory Records vydali koncom júna svoj pre nich tretí a celkovo ôsmy album vojnoví komentátori z Kenoshe vo Wisconsine. Reč je o v podzemí uznávaných udržiavateľoch plameňa starej deathmetalovej školy JUNGLE ROT. Už pomerne klasickú zostavu Dave Matrise (vokály, gitary), James Genenz (basgitara), Geoff Bubb (gitary) doplnil na novinke bubeník Joey Muha a inak v podstate platí to, čo je v recenzii na predošlý album (https://www.metalopolis.net/art_reviews.asp?id=6808). „Džungľová hniloba“, tematicky tak trochu americká odpoveď na BOLT THROWER naďalej produkuje drvivý, ťažkotonážny klasický americký death metal, miestami upomínajúci až na vplyv CELTIC FROST, sprostredkovaný cez OBITUARY, ktorý ale dokáže aj energicky uháňať, tu a tam v klepačkovom tempe. Občas načrie aj do iných žánrov – stopy klasického thrash metalu tu nájdete rovnako ako nejaké tie groovy pasáže. Počíta sa tu hlavne energia, chytľavosť, veľa dobrých nápadov v gitarách, zrozumiteľný hlbší growl s občasným zúrivým zrevaním a takisto oddanosť zvolenému štýlu a vydarený zvuk bez umelých príchutí. V skladbe „Fight Where You Stand“ si ako vokalista zahosťoval Max Cavalera a ak by som chcel byť ironický, povedal by som, že je to za dlhé roky jeho najlepší hudobnícky výkon.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Jungle_Rot/1094
http://www.jungle-rot.com/
https://www.facebook.com/igotjunglerot

CRIMINAL ELEMENT – Criminal Crime Time (2015, Metal Age Productions, 30:57)

U slovenského vydavateľstva vyšla kapela, v ktorej hrajú Terrance Hobbs a Derek Boyer, teda gitara a basa ultramocných SUFFOCATION, tomu už sa povie prekvapenie. Inak je v CRIMINAL ELEMENT pochopiteľne zakladateľ, vokalista Vince Matthews, nový gitarista Maliq Emanuel a kto to nabubnoval ťažko povedať, aktuálne ale za bicími podľa FB funguje istý Chris Yuastella. Tretie dlhohrajúce pokračovanie príbehov z kriminálneho podsvetia má osem kapitol a skoro31 minút. Kto má rád ten veľmi dobre poskladaný agresívny mix death metalu, grind coru, nejakých thrashovín a trochy hard coru, bude opäť spokojný. „Criminal Crime Time“ je nadupaný, energický materiál v typickom newyorskom duchu, teda jazda sčasti v štýle PYREXIA alebo INTERNAL BLEEDING, akurát svojím spôsobom „ľahšia“, skôr útočná než vyslovene zdrvujúca, aj keď ťažké pomalšie party tam sú. Poznávacím znamením sú tu Hobbsove sóla a Matthewsove vokály, zvyšok si možno dohľadať v recenzii na minulý album, zas toľko sa tam nezmenilo, aj keď pár menej tradičných nápadov vaše ucho zachytí.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Criminal_Element/58388
http://www.criminalelement.net/
https://www.facebook.com/CriminalElementDC

MORGOTH – Ungod (2015, Century Media, 46:23)

Hoci z pôvodnej zostavy zostali len dvaja členovia – Harald Busse, gitara, a Sebastian Swart, ktorý od base ku gitare prešiel v roku 2010, s novými členmi Sotiriosom Kelekidisom (basgitara) a Marcom „Speedym“ Reignom (bicie) starý duch žije ďalej aj napriek veľmi riskantnej zmene na veľmi dôležitom poste. Viete, že Marc Grewe bol veľmi originálnym vokalistom a jeho drsný, škrekľavý rev bol jedným z veľkých špecifík MORGOTH. Karsten „Jagger“ Jäger, pôvodne z DISBELIEF, ktorý ho nahradil rovno pred začiatkom štúdiových prác, tu urobil pekelne dobrý kus roboty, keďže sa vybral cestou Marcovho vokálneho prejavu. Niektorí vravia „kurník, toto je celkom ako Martin van Drunen!“, fajn, chlapi, počuli ste vy vôbec starý MORGOTH? Asi veľmi nie...

Pokiaľ ide o hudbu, nový materiál je veľmi dobrý. Je to ako aktuálna verzia ich death metalu, ktorý vyrástol na pôde pripravenej DEATH, OBITUARY, PESTILENCE, CELTIC FROST a inými, tie skladby by mohli vzniknúť niekedy v období medzi „Cursed“ a „Odium“, len zvuk je moderný, ale stále štýlový, a prístup je tu rozhodne deathmetalovejší než na „Odium“. MORGOTH boli vždy veľmi silní vo svojich typických valivých stredných pasážach so šťavnatými riffmi, temnou, ponurou atmosférou a s čistými melodickými a harmonickými štruktúrami. Máme tu takisto agresívne, drviace rýchlejšie party, ale niektoré dramatické, majestátne a pomalšie momenty pripomenú dokonca BOLT THROWER (dobrý príklad je „Snakestate“). Celkovo tu máme veľmi dobre urobený návrat kapely v prvoligovej forme, podľa môjho názoru lepší než vo všeobecnosti vôbec nie zlé novinky od CARCASS a AT THE GATES.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Morgoth/811
http://www.morgoth-band.org/
https://www.facebook.com/MorgothOfficial

KATAKLYSM – Of Ghosts And Gods (2015, Nuclear Blast, 45:56)

„Chuck Norris je už desať rokov mŕtvy, len sa mu to boja povedať.“ To isté sa dá povedať o tvorbe KATAKLYSM po roku 2004, na tie albumy proste musíte mať náladu, alebo si radšej nerobiť násilie. Ak ju nemáte, možno si budete klásť otázku (ako sa to mne stalo niekoľkokrát) – do čerta, počúvam nejakú metalcoreovú či melodickú deathcoreovú bandu alebo čo? tak som bohom a duchom dal nejakú šancu a tu sú výsledky - opäť nič nového, ale album nie je ani horší, ani lepší od predošlého. Povedal by som, že je to rutinná nahrávka pre fanúšikov a ľudí zaujímajúcich sa o nadpriemerne surovú formu melodického metal vo všeobecnosti. Priamočiare skladby s mnohými náklepovými pasážami a s tou vznosnou, ale takou akousi bojovnou atmosférou, ktorá kapelu charakterizuje po roku 2000.

Po hudobnej stránke ide viac či menej o recyklovanie starých a zjavne dobre fungujúcich – KATAKLYSM sú bez akýchkoľvek pochybností veľkým deathmetalovým menom - vzorcov. Väčšinou predvídateľné veci s pár stále nadpriemerne chytľavými melódiami. Všetci členovia sú dobrí hudobníci, možno skôr remeselníci, pokiaľ ide o ich schopnosť stvoriť niečo, čo od nich fanúšikovia chcú. Dagenaisovo, Barbeho a Beaudoinovo hranie je dobré aj na pomery takejto typicky rutinnej práce, skladby majú nejaké tie nálady a dramatickosť, Maurizio Iacono je proste ten pravý spevák pre túto éru kapely, jeho vokály sú silné, zrozumiteľné, a keď sa to tak vezme, spolok si stále drží svoju vlastnú, aj keď čím ďalej tým unavenejšiu tvár. Zvuk je urobený dobre a páčia sa mi bicie znejúce ako naozajstná súprava obsluhovaná ozajstným človekom, nemá ten odpadový plastický zvuk, ktorý zamoril veľkú časť extrémnej scény.

Zhrnutie – najlepšie časy sú dávno preč, nevrátia sa, KATAKLYSM sú viac „chlapi v robote“ než skupina, ktorá by v súčasnosti mala skutočný tvorivý potenciál, a toto je len priemerný, hoci dobre urobený materiál. Našťastie sú naživo stále vo forme, ako možno súdiť z bonusových kusov na digipakovej verzii.

6/10

http://www.metal-archives.com/bands/Kataklysm/887
http://kataklysm.ca/

KRISIUN – Forged In Fury (2015, Century Media, 59:59)

Pokiaľ ide o ich nový, v poradí už desiaty album „Forged In Fury“, mám ten istý problém ako pri predošlom materiáli. Ten istý pocit „už skoro hodinu počúvam nový KRISIUN, potom pozriem na tracklist a ľaľa – hrá len nejaká šiesta skladba.“ Fajn, ak to porovnám s „The Great Execution“, tu je skladieb dvanásť (vrátane coveru „Electric Funeral“ od BLACK SABBATH, slušnej pocte praotcom), znamená to teda, že sú o niečo kratšie, aj tak si však myslím, že by bolo lepšie, ak by materiál ubehol za trištvrte hodiny, nie za celú, keďže mám pocit, že tu nie je vždy dosť nápadov na to, aby boli skladby také dlhé, v death metale sú väčšinou najlepšie skladby pod päť minút. Čo je tu veľkým plusom je zvuk, takto má klasický death metal znieť. Mocné, plné, hlboké, ale čisto znejúce gitary, hlasná a výborná basa a dobrý, veľmi prirodzený zvuk bicích.

Pokiaľ ide o hudbu, KRISIUN sú presne tam, kde ostatní zaslúžilí kováči smrti s ich novými nahrávkami – nie je tu nič extra nového, ale väčšina skladieb na „Forged...“ je dosť chytľavá. Možno tu nie sú hymny ako napríklad „Refusal“ na „Assassination“ a podobne, ale čo sa tu počíta je ich veľmi svojská gitarová hra, plná agresivity rovnako ako akéhosi špecifického temného temperamentu, bohaté sóla, nejaké tie akustické vsuvky a skvelá hra basy. Brazílske trio Kolesne/Kolesne/Camargo je vo svojej práci dobré a pre death metal stále má veľké srdce. Podobne ako na ich predošlej veci je aj tu mnoho strednotempových pasáží, ktoré neboli bežné v časoch, keď zúrivosť a ultrarýchle tempá boli najvyššími zákonmi, ale KRISIUN drvia aj vtedy, keď hrajú „pomaly“. A sú tu takisto Alexove vokály, ďalšie poznávacie znamenie skupiny – vlastne sú veľmi „civilné“, zrozumiteľné, ale aj tak naozaj dramatické, temné a nemilosrdné.
Ak aj mám nejaké pripomienky, môj celkový pohľad na nový album je pozitívny, toto je hudba, akú nám táto banda ponúka ruky a my ju zrejme takto chceme. A súdiac podľa ich živých vystúpení budú nové skladby na pódiu drviť.

7,5/10

http://www.metal-archives.com/bands/Krisiun/197
http://www.krisiun.com.br/