PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kanadskí sympaťáci CANCER BATS sa opäť blížia do našich končín. Spevák Liam si našiel čas na krátky rozhovor o všetkom možnom – od špinavých tričiek, cez motorky až po lásku k vlasti. Keď prídete na ich koncert, určite sa s ním porozprávajte. Jeho smiech je neuveriteľne nákazlivý, málokedy stretnete takto pozitívneho človeka. Ale to vlastne platí pre všetkých členov tejto skvelej kapely.
Ako sa vám darí na aktuálnom turné?
Všetko ide úplne fantasticky. Práve sme dokončili tri týždne v Británii, všetky koncerty boli úplne šialené, skvelá zábava. A teraz práve začíname prvý týždeň v Európe. Zatiaľ to ide naozaj skvele.
Čo ťa najviac baví na koncertnej šnúre?
Užívam si úplne všetko. Teraz sme práve v Štrasburgu, prechádzame sa v centre mesta a je to prekrásne. Takto to máme aj s ďalšími zastávkami na turné, kde sme napríklad ešte nikdy neboli. Rád objavujem nové miesta. Takže vlastne o toto presne ide. Super koncerty, zábava s fanúšikmi, prechádzky po pekných miestach – toto máme radi (smiech).
Liam, veľmi sa mi páči tvoj prístup k fanúšikom. Si vždy taký otvorený a komunikatívny. V roku 2011 počas vašej zastávky v Bratislave som vošiel do klubu, ty si uvidel moje tričko THE DILLINGER ESCAPE PLAN z prechádzajúceho turné s vami a bez váhania si ma pozdravil. Veľmi príjemne ma to prekvapilo. Rovnako milý si bol minulý rok vo Viedni, prepokladám teda, že je to pre teba niečo úplne prirodzené.
(smiech) Presne tak. Veľmi rád sa rozprávam s našimi fanúšikmi. Je to naozaj veľmi dôležitá súčasť nášho koncertu. Nechcem sedieť v zákulisí na internete, to by som sa veľmi nudil. Radšej sa stretnem s ľuďmi, ktorí sa na nás prišli pozrieť, poďakujem sa im, hodíme reč. Príde mi to oveľa zmysluplnejšie ako sedieť nad počítačom, mám rád skutočnú interakciu s ľuďmi.
Veľmi dobrý prístup. Aké sú vlastne tvoje hlavné zásady správania sa na turné? Myslím tým čokoľvek od čistých tričiek až po hudbu v tourbuse.
Nič také ako pravidlá vlastne ani nemáme. Naozaj nie. A čisté tričká, to je skutočne tá posledná vec, na ktorú počas turné myslím (smiech). Vieme byť veru riadni humusáci, zvlášť v prípade, že turné je nepretržité ako teraz. Prezliekaš sa vlastne až v momente, keď ti niekto povie, že smrdíš a fakt by si si mal obliecť nové tričko (smiech).
Čo sa týka hudby, je naozaj zaujímavé, že na koncertných šnúrach v posledných rokoch sme sa tak intenzívne rozprávali a stretávali s novými ľuďmi, že sme hudbu vlastne ani nepočúvali. Ide o to, že na turné nás vždy sprevádzajú kamoši, ktorých sme dlho nevideli. Napríklad náš tour manažér Stanley je z Anglicka, nevidel som ho pekných pár mesiacov, takže si naozaj máme čo povedať. To isté náš chalan od tričiek Ryan, tiež Angličan, s ním zdieľam lásku k motorkám. Celú britskú časť turné sme prekecali vpredu v tourbuse. Tešili sme sa na všetky obchody s motorkami, ktoré v Anglicku navštívime.
Takže áno, v podstate ide najmä o socializáciu. Rovnaké to bude teraz na európskej časti turné s naším kamarátom Robertom z Prahy, toho sme nevideli už celú večnosť, bude to super.
Keď už spomínaš tie motorky, viem o tebe, že si vášnivý motorkár, možno poznáš knihy od Neila Pearta z RUSH, ktoré súvisia s touto problematikou. Je nejaká šanca, že by si v budúcnosti napríklad ty písal niečo podobné?
Tak to naozaj neviem, či by sa mi niečo také podarilo. Jeho knihy mám však naozaj veľmi rád. A rád by som jazdil presne tak, ako to on opisuje vo svojich príbehoch. To je napríklad tiež veľmi príjemná časť turné a stretávania sa s fanúšikmi. Z času na čas sa môžem povoziť na ich motorkách na veľmi zaujímavých miestach (smiech).
Keď už hovoríme o RUSH, aký je to vlastne v súčasnosti pocit byť Kanaďan? Váš premiér je celosvetovo veľmi obľúbený. Si hrdý na svoju krajinu, alebo to vôbec neriešiš?
Je naozaj skvelé, keď dostávaš takú pozitívnu spätnú väzbu na to, odkiaľ si. Z krajiny, ktorú ľudia po celom svete vnímajú v dobrom svetle a majú radi. Sme šťastní, že sme z Kanady.
Ako hodnotíš aktuálne veľmi horúcu tému Phil Anselmo? DOWN kvôli jeho správaniu dostali stopku na niektorých festivaloch...
Je veľmi dôležité, že sa o tom hovorí. Antifašizmus a antirazimus boli vždy dôležitou súčasťou scény, najmä v rámci žánrov ako punk rock a hardcore, v ktorých sme vyrastali. Snáď to teraz viac prenikne aj do hlavného prúdu v metale, je naozaj super, že vznikol tento dialóg. Rasizmus sem jednoducho nepatrí, nemá tu miesto.
Liam, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor.
Ja ďakujem. Tešíme sa do Bratislavy, máme veľmi radi Randal. Vidíme sa v utorok pri tričkách! (smiech)
fotografie: www.facebook.com/cancerbats
Searching For Zero (2015)
Dead Set On Living (2012)
Bears, Mayors, Scraps & Bones (2010)
Hail Destroyer (2008)
Birthing The Giant (2006)
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.