Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Floridskí BRUTALITY boli aj napriek takým deathmetalovým klenotom a míľnikom ako „Screams Of Anguish, „When The Sky Turns Black“ a „In Mourning“ skupinou, ktorej tak trochu chýbalo šťastie, čosi ako BROKEN HOPE v 90. rokoch – nedostali to, čo si zaslúžili, napriek faktu, že hudobne urobili všetko pre to, aby sa stali pojmom. Tieto nahrávky ani po 20 a viac rokoch neznejú zastarano alebo „staroškolsky“, fungujú ako dokonalé príklady death metalu v jeho čistej, kryštalickej forme. Tak či tak mali vždy zapálených fanúšikov, ktorí ich počúvali vyše dve dekády a nemohli sa dočkať výsledku najnovšej, v skutočnosti tretej inkarnácie.
Od roku 2012 sú BRUTALITY opäť medzi nami, v zostave s Jeffom Acressom (basgitara, vokály), Jayom Fernandezom (gitary), Scottom Reigelom (vokály), a všetci traja tu sú prinajmenšom od „Screams...“, a s Rustonom Grossem za bicími, ktorý nahradil pôvodného bubeníka Jima Cokera. Prvou nahrávkou po reunione bolo EP „Ruins Of Humans“, na ktorom bol Jim a ako druhý gitarista aj Don Gates. Potom prebehli vyššie spomenuté zmeny v obsadení, ale EP bolo dosť sľubným náznakom toho, čo môže prísť nabudúce, keďže v týchto dvoch skladbách (titulná je dosť dlhá, takmer „deathmetalový epos“) bola esencia starých zlatých čias viac – menej späť, hoci s istými pochybnosťami o Jimových bubeníckych schopnostiach do budúcnosti. Tie nakoniec vyriešilo jeho nahradenie a od 22. januára 2016 tu máme nový album BRUTALITY po takmer 20 rokoch („In Mourning“ vyšiel 2. augusta 1996).
Aj keď je na CD osem skladieb, „Nové zmŕtvychvstanie“ prichádza len v siedmich dejstvách, keďže tu máme aj cover, bez ktorého by album ako taký bol dosť krátky. Na druhej strane, je to pravdepodobne lepší nápad než nanovo nahrať veci z EP alebo ešte trochu počkať, to je dnes na takrečeno premnoženej deathmetalovej scéne celkom riziko. Aj tak je tento materiál príliš dobrý na to, aby bol ignorovaný, obzvlášť ak vás baví americký death metal v duchu najlepšej tradície, ktorý zároveň znie sviežo a vyspelo. Pretože tu máme všetko, čo na tejto bande máme radi, a „legenda“ svojho ducha oživila na maximum. V prvom rade je tu výborná atmosféra, temná, dramatická, s ťažobou otrávených mrakov nad apokalypsou bičovanou Zemou. Vyjadruje ju ťažké znenie, typické pre deathmetalovú scénu 90. rokov, plné potemneného priestoru a bez nejakých rušiacich plastových pachutí.
BRUTALITY sú zvukovou búrkou v najlepšom floridskom duchu, kde všetko od gitár cez vokály a basgitaru až po prácu bicích znie na úrovni. Pokiaľ ide o hudbu, znie death metal plný variabilných temp, od náklepov po veľmi náladové pasáže, BRUTALITY hrajú mix tradičného, brutálneho i atmosférického kovu smrti, posilnený vynikajúcimi gitarovými harmóniami a sólami „nie z tohto sveta“, vďaka ktorým bola kapela vždy cenená. Skladby sú veľmi pestré a dobre zložené, ak ste vyrastali na death metale zo „Zlatého veku“, vaša spokojnosť je zaručená. Scott má stále úžasné hrdlo, jeho vokály sú dostatočne hlboké – hlbšie než kedysi –, silné a zrozumiteľné, je deathmetalovým vokalistom, schopným zafarbiť svoj hlas hnevom, agresivitou, temnotou a hocičím iným, čo potrebuje akákoľvek nálada v hociktorej pasáži skladby.
Ďalšou „pridanou hodnotou“ je prítomnosť mnohých polo-inštrumentálnych úsekov, postavených na silných melódiách, a to všetko dokopy dáva veľmi dobrý album aj bez prevzatej skladby. Tu však máme „Shores In Flames“ od BATHORY a osobne si myslím, že Quorthon by bol potešený a možno prekvapený, ako dobre môže túto veľmi epickú a „do kosti vikingskú“ skladbu zahrať a pochopiť americká deathmetalová skupina. Hudobne to celkovo fakt nie je žiadne „vráťte sa do hrobu“, nech BRUTALITY chuť do „boja“ vydrží čo najdlhšie.
1. Sea Of Ignorance
2. 48 to 52
3. Fatal Cure
4. Tribute
5. Perpetual Resolution
6. Barbarically Beheaded
7. Shores In Flames (Bathory cover)
8. End Of Days
Diskografie
Sea Of Ignorance (2016) Ruins Of Humans EP (2013) In Mourning (1996) When The Sky Turns Black (1994) Screams Of Anguish (1993)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2016 Vydavatel: Repulsive Echo Records Stopáž: 39:41
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.
Objev na první poslech srovnatelný s Nory MEER, Dánové ISBJÖRG uchvacují podobně hravým a progresí provoněným poprockem. Ty melodie, klavír a vzletné aranže včetně sebevědomých vokálů mě napoprvé prostě dostaly do kolen. Uvidíme, zda první dojem vydrží.
Rogga Johansson nepolevuje. PAGANIZER jsou jednou z jeho hlavních kapel a samozřejmě doručují švédskou deathmetalovou klasiku. Rychlejší kousky jsou standardem bez překvapení, osvěžení naopak přinášejí ty pomalejší. Nejlepší skladba je ta úplně poslední.
SENTIENT HORROR narukovali k mrtvým do služby a v novém zaměstnání se jim daří náramně. Lásku k (převážně) švédskému death metalu nezapřou, hlavně pak k prvotnímu chrastění v režii ENTOMBED. Živelná OSDM deska s lehkou thrashovou patinou. Šlape to skvěle.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.