OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Od začiatku roku povychádzalo rozhodne viac BDM nahrávok než o koľkých si tu teraz prečítate, ale osobne ma v rámci menej skloňovaných spolkov práve tieto zaujali až tak, že sa mi chcelo dať dokopy pár viet na ich adresu. Na samostatné články to vidím u WORMED, KATALEPSY, ABNORMALITY a ďalej sa uvidí. Ako to tak sledujem, s výnimkou Austrálie je tento článok cesta okolo sveta. Premiérovo tu mám jedno vylepšenie, keďže nikto by nemal mať problém pochopiť písaný text a podľa neho sa rozhodnúť, či si tú – ktorú nahrávku niekde vypočuje.
INBREEDING SICK – Sickness And Plagues
(2016, Sevared Records, 34:49)
Cartagena, Valle Del Cauca, Colombia, takže poďme na to. INBREEDING SICK existujú od roku 2004 a v súčasnosti kapelu tvoria Rolando (basgitara, vokály, programovanie bicích), Harold Sick (gitary) a Engelbert (vokály). Aktuálny druhý album vyšiel v marci tohto roku, dlhohrajúci debut „Sodomized And Gutted“ v roku 2009. Novinka obsahuje 8+2 skladieb naklepaného, zdrvujúceho a ponurého typicky kolumbijského BDM s počuteľnou dávkou slamového valcovania. Poteší hutný zvuk zlovestných gitarových harmónií a barbarských zaťahovaní v paľbe tónov, typický kolumbijský vokálny brutál a celkovo pôsobivá hudba. Nepoteší umelý, neprirodzený zvuk programovaných bicích (naozaj nemám pochopenie pre to, že takéto zvuky si dnes nastavujú aj mnohí živí bubeníci), v neposlednom rade preto, že inak solídne vystavaným, veľmi útočným skladbám dodávajú nevhodný dojem repetitívnosti. Inak fajn.
http://www.metal-archives.com/bands/Inbreeding_Sick/50604
https://www.facebook.com/inbreedingsick?fref=ts
BLEEDING SPAWN – Pathogenic Mechanized Abomination
(2016, samovydanie, 32:40)
Brutálnu deathmetalovú scénu má aj Juhoafrická republika, síce nie veľmi početnú, ale úroveň tam je. Dobre našliapnuté mali už nefunkční BILE OF MAN z Pretorie, tí, pre ktorých je denným chlebom slamming, si dosť chvália spolky ako NERVECTOMY a VULVODYNIA (Durban), a v Middelburgu si niekoľko členov tamojších od roku 2001 fungujúcich BDM harcovníkov DISPLEASED DISFIGUREMENT v roku 2009 postavilo ešte aj BLEEDING SPAWN. Ich debut vyšiel na vlastné triko teraz koncom januára a verím, že nabudúce Dominicovi Vorsterovi (basa, vokály), Dominicovi Bulmerovi (bicie), Garymu Parkinovi a Dariusovi Wilkenovi (gitary) a Mitchovi Wilkenovi (vokály) pomôže nejaké slušné vydavateľstvo, pretože už tento deväťskladbový debut je kvalita. Počuť, že ľudia majú odohraté a rástli na deväťdesiatkových US klasikách, keďže miestami znejú ako namakaná Florida v poriadne brutálnej verzii, prepracované gitarové linky s viacerými zaujímavými vyhrávkami, hutný, ťažký, mohutný zvuk, klasický naozaj hlboký growl, ktorému občas kontruje extrémny kanál a trochu zlovestného škreku, temná, odľudštená atmosféra, útočné, razantné tempá, kvalitné klepačky, v podstate je tam všetko. A zaujímavým momentom je, že BS v „strojových“ pasážach vedia znieť aj ako BDM verzia FEAR FACTORY.
http://www.metal-archives.com/bands/Bleeding_Spawn/3540406065
http://bleedingspawn.bandcamp.com/
DRAIN OF IMPURITY – The Seventh Planet Of The Infected Cygnus System (2016, More Hate Productions, 36:04)
Batu Çetin, jedna z vedúcich figúr tureckej BDM scény, sa popri domovských CENOTAPH venuje viacerým iným projektom, z ktorých najstarší a aj najznámejší je DRAIN OF IMPURITY. Stará sa v ňom o všetko a popri niekoľkých splitoch, EP a deme vydal aj tri dlhohrajúce albumy. Aktuálny „The Seventh Planet...“ je vonku od 2. marca a jeho vydanie opäť zrealizovali volgogradskí MHP. Nájdeme tu desať kusov gore rúbačiek zo svetov mimo našej slnečnej sústavy a ak chcete ťažký, hutný, podladený a chladne ponurý BDM s istými šľahmi chorej sci-fi atmosféry, tak tu sa zadarilo veľmi dobre. Zlovestný priamočiary naklepaný hukot s hustými slamujúcimi pasážami a zverským vokálom, novátorské to nie je, ráta sa však celkový zničujúci dojem a momenty, kedy máte pocit, že vás vtiahli do laboratória na nejakej materskej lodi a budú vám robiť niečo škaredé bez toho, aby záležalo na vašom prežití. Klokotajúce harmónie, strojovo presné slamené drvenie (automat v tomto prípade neruší, nie je príliš plochý, tenký a umelý a istá strojovosť tu na škodu nie je), v najextrémnejších pasážach sa Batu priblížil aj ukrutnostiam typu PUSTULATED alebo ANIMALS KILLING PEOPLE.
http://www.metal-archives.com/bands/Drain_of_Impurity/3282
http://drainofimpurity.bandcamp.com/
IN DEMISE - ...Behold, A Pale Sky
(2016, Kings Of Decay, 35:38)
Títo Berlínčania nedávno otvárali Slamtastic Party v Collosseu a zapôsobili rozhodne pozitívne, keďže nejde o kapelu, akých je dvanásť do tucta. Existujú od roku 2005 a „...Behold, A Pale Sky“ je ich druhým albumom. Obsahuje jedenásť skladieb zaujímavého brutálneho death metalu, dokonca si myslím, že znesie aj prívlastok „svojím spôsobom progresívny“. Chváliť možno veľa vecí, v prvom rade to, že nejde o nejakú dvojzložkovú slamovú chrochtačku z pásovej výroby, slamy tu nejaké sú, ale dosť často vyznievajú skôr rachotivo industriálne. Koniec – koncov už v úvode albumu sa na poslucháča vyvalia postupy typické skôr pre GODFLESH a spol., ale veľmi rýchlo sa prelejú do zaujímavo skomponovaného BDM, niekedy drviaco nasekaného, inokedy uháňajúceho v náklepoch, s výraznou basou a technickými gitarami, ktoré sa vedia vybúriť aj v harmonických a melodických riffoch. Atmosféra hudby je dramatická, IN DEMISE hrajú útočne a energicky, viacpolohový vokál využíva v prvom rade hĺbky, v ktorých takmer absentuje slamBDM chrochtanie a naopak sa k slovu dostávajú v podstate zrozumiteľné growly. Plusom je aj príčetný zvuk bicích a celkovo túto skôr nenápadnú bandu odporúčam, „klasiku“ a „boj so stereotypnosťou“ kombinuje veľmi dobre.
http://www.metal-archives.com/bands/In_Demise/102925
http://indemise.de/
INHERIT DISEASE – Ephemeral
(2016, Unique Leader Records, 39:24)
S rokom vzniku 2001 patrí kvinteto z Ventury v Kalifornii už vlastne medzi veteránov tamojšej BDM scény, aj keď až v cca druhej generácii, každopádne však ide o skúsených muzikantov. „Ephemeral“ z apríla tohto roku je ich tretím albumom, a dobre na ňom počuť, že Josh Welling (basa), Obie Flett (vokály, čerstvo posilnil aj rady obludných INIQUITOUS DEEDS https://www.metalopolis.net/art_mini.asp?id=7920 ) sa učili u takých kapacít monštruózne brutálneho a zároveň technického death metalu ako DISGORGE a DEEDS OF FLESH. Práve títo dnes už legendárni priekopníci sa na ich tvorbe podpísali najviac, počujete to v celkovej vysokej brutalite tohto väčšinou uháňajúceho či metodicky drviaceho smrtiaceho rachotu aj v povedomých gitarových harmóniách a poriadne zhubnej atmosfére. V jedenástich skladbách prináša ponuré posolstvá z končín sci-fi technológií dokonale extrémny neľudský hlboký kloktavý, grúliaci a grgajúci výsmech do tváre „normálnemu ľudskému hlasu“, zvuk je hlboký, nezmrzačený plastovou umelinou, v tomto smere je ten odkaz 90-ok naozaj vítaný. Originalitu sa tu veľmi hľadať neoplatí, oceniť možno skôr žánrovú čistotu.
http://www.metal-archives.com/bands/Inherit_Disease/49828
https://www.facebook.com/InheritDisease
NO ONE GETS OUT ALIVE – Sewere Cold
(2016, Rotten Roll Rex, 39:47)
Dnešný výber ukončíme materiálom, ktorý fakt prekvapil, dalo by sa povedať, že ma až nadchol. NO ONE GETS OUT ALIVE tvorí Andreas Schüßler, a ten popri pôsobení v rôznych metal- a deathcoreových a deathmetalových kapelách hrá aj na bendžo a steel gitaru v country kapele THE HENHOUSE RAMBLERS. S NOGOA od roku 2008 stvoril pomerne rozsiahlu diskografiu, dlhohrajúcich albumov zatiaľ vyrobil šesť, a už pri štvorke „Widowmaker“ mu klasický SBDM začal byť tesný a tak so slamom a bendžom sám vyrazil do rázovitých končín juhu Spojených štátov. To je vždy vďačná téma pre vtipy o „stereotypoch“, exploity, slashery, „redneck zombies“ horory a podobne. „Sewere Cold“ je v poradí tretí zásek, na ktorom Andreas produkuje „slam BDM/bluegrass“, a je to výborných trinásť kusov mimoriadne ponurého, temného brutálneho death metalu, ktorý je zároveň chytľavý a skladateľsky prepracovaný. Priaznivci neľudských hlbokých kloktavých growlov a grgačiek zatlieskajú, pokiaľ ide o slamming, nehrá tu hlavnú úlohu, tú prebrali popri náklepoch pomalé a stredné party, v ktorých vyniknú nečakane silné gitarové melódie a dramatické harmónie. Bicie sú naprogramované, ale znejú lepšie, než kopa súčasných BDM „plastových čarostrelcov“, a od prípadných nedostatkov aj tak spoľahlivo odvrátia pozornosť pasáže, v ktorých nad drviacim brutálnym death metalom znie – občas dosť zlovestne – bendžo. Najlepšie na tom je, že na to, aby tieto skladby zaujali, by tam vlastne ani byť nemuselo, Andreas je ako skladateľ a gitarista celkom talent. Ortodoxov, ktorých tento nápad odradí, možno odkázať na „predbendžovú“ tvorbu NOGOA, hlavne gitary v rýchlych pasážach sú tam na úrovni. (P.S. skladba „LxGxOx“ je skoro „rádiová hitovka“.)
http://www.metal-archives.com/bands/No_One_Gets_Out_Alive/3540273799
https://www.facebook.com/No-One-Gets-Out-Alive-158076510902663/
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.