Nový, v poradí druhý album bratislavských 0N0 je pekelne ťažký materiál, ak sa do neho chcete dostať, vychádza totiž síce z tradičných extrémne metalových žánrov, ale láme a opäť ich skladá tak, že jeho absorbovanie chce svoj čas. A nie je ľahké ani niečo o ňom napísať, v každom prípade som za túto nahrávku rád, lebo nielen na slovenskú scénu prináša niečo, čo znie „inak“, nadžánrovo a súčasne.

Je to aj prvá vec, ktorú od tejto skupiny počujem, preto sa nebudem zaoberať minulosťou a napíšem, o čo ide na „Reconstruction And Synthesis“. Na CD je šesť kompozícií v časovom rozpätí od 6:07 po 12:23, čo v dnešnej dobe, kedy sa rozsiahlym skladbám venuje hneď niekoľko žánrov od doom (drone, funeral), sludge, industrial alebo aj black metalu až po všeličo post-metalové a post-rockové, nenapovie vôbec nič, ale v podstate tu máme syntézu viacerých viac či menej príbuzných žánrov.

Povedzme že hrubá stavba je z doom a death metalu, vytvrdeného industriálnym vyznením. Nečakajte nejaké pôsobivé melódie, melancholickú atmosféru či príjemne posmutnené harmónie. Tuto nič také nie je, až na niekoľko melodických zasnených pasáží v skôr post-rockovo/metalovom duchu (tzn. disharmonické drvenie občas prežiari éterický záblesk ako od ALCEST). Death metal je tu technický, stavia na hlavu harmonické štruktúry, mne to pripomína povedzme GORGUTS v tomto tisícročí.

Doom metal pre zmenu nie je žiadne slastné smútenie s MY DYING BRIDE a ostatnými, tu sú nervné, výbušné plochy ako od MINDROT, ktorí na ľúbivú nôtu hrať asi ani nechceli. Rozorvanosť, psychonálady, halucinácie a ťaživá zhubnosť na viacerých miestach vybuchnú do sludgeových osudových zhubností, na ktoré sú odborníci NEUROSIS, a tipnem si, že týchto klasikov a veteránov 0N0 celkom určite počúvajú. Navyše si nevystačia len s pomalými, valivými, maximálne v strednom tempe sa valiacimi motívmi, naopak, niekoľko plus-mínus tech-grindových zbesilostí aj vďaka vokálnemu podaniu pripomenie coloradských experimentátorov CEPHALIC CARNAGE.

V rámci ovplyvnenia surovým, extrémnym death/doom metalom tu osobne počujem aj motívy a nálady, ktoré mi pripomínajú dávny austrálsky kult DISEMBOWELMENT a ich „pohrobkov“ INVERLOCH. A pokiaľ ide o vyspelosť kompozícií, celkové spracovanie a náladu, ktorá z novinky 0N0 lezie, nebojím sa napísať, že trio experimentátorov z hlavného mesta sa aktuálnym žánrovo blízkym veciam od INVERLOCH alebo holandských GGU:LL vyrovná bez rozdielu triedy. Je to náročné dielo, ťažšie uchopiteľné, ale kompaktné a zaujímavé.