Nádhera. Veľké letné dobrodružstvo. Opakované zvukové ochladenie počas horúcich dní – album, ktorý chcete počúvať stále dokola. A najmä nahrávka, na ktorú si s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote spomeniem vždy, keď sa raz v mysli vrátim do roku 2016.
Áno, presne tak - „Magma“ bude to isté, čo napríklad „Blackwater Park“ alebo „Lateralus“ v roku 2001, „Monotheist“ v roku 2006, „Dead Heart In A Dead World“ v roku 2000, také isté vodné osvieženie ako „Biomech“ od OCEAN MACHINE v lete roku 1997 a tak ďalej, a tak ďalej – jednoducho nadčasové, moderné metalové dielo, ktoré bude hýčkané v zbierkach znalcov po celom svete.
„Magma“ je o silnej atmosfére, pohlcujúcej melanchólii, o smútku zo smrti a súčasne radosti zo života. Bratia Duplantierovci si stavali svoje vlastné nahrávacie štúdiu v New Yorku, keď ich zastihla správa o smrti ich matky. Pocit straty blízkeho a veľmi dôležitého človeka je nosným motívom nového albumu – GOJIRA preniesli do aranžmánov a zvuku smútok múdrych a kreatívnych umelcov, ich pradávne death- a thrashmetalové korene sú iba tušené, v konečnom dôsledku to však nijako nevadí.
Nedá sa totiž povedať, že by Francúzi vymäkli. Tento spôsob tvorby bol u nich badateľný už v minulosti - veď si spomeňte na kompozície ako „Born In Winter“ či „Flying Whales“. Na novom albume je to však markantnejšie, hypnotické post-rockové pasáže a postupné budovanie skladby v zdanlivo jednoduchých motívoch sú tu základom všetkého. Explózie agresivity prichádzajú v pravý čas ako vyvrcholenie pesničky – áno, GOJIRA sú v roku 2016 pesničkoví ako nikdy predtým.
Hoci sa v súvislosti s nimi píše o fenoménoch ako VOIVOD či dokonca PINK FLOYD, Duplantierovci aj na novom albume potvrdzujú, že sú v prvom rade sami sebou, okamžite rozpoznateľní v záplave ostatných metalových kapiel, majú naozaj jedinečný zvuk. Ich metal je ako taká godzira, ktorá zjedla všetky pnutia v modernej tvrdej muzike za ostatných 20 rokov. Čokoľvek z extrémnej gitarovej hudby je v tvorbe týchto Francúzov vypátrateľné a počuteľné, zároveň je ale úplne zrejmé, že nikoho nenapodobňujú, idú si svojou vlastnou cestou.
Ak by som mal z ich novinky vybrať jeden jediný song, ktorý ich súčasnú tvár najlepšie reprezentuje, tak je to bez debaty „Low Lands“. Od úvodných tichých, ako vždy precíznych bicích Maria Duplantiera, cez precítený spev a pomalú, premyslenú gradáciu až po riffovú búrku na začiatku piatej minúty – je tam jednoducho všetko, čím táto kapela v súčasnosti disponuje a čím nám ešte môže urobiť radosť v budúcnosti.
Všimli ste si, ako sa sympaticky prihlásili k súčasnej renesancii vinylových platní? Krátka medzihra „Yellow Stone“ ako záver strany A, titulná kompozícia ako začiatok strany B. A takýchto maličkostí je na ich novinke ešte viac, stále je čo objavovať, vždy prekvapí niečo nové, čím sa dá kochať. Ako som spomínal v úvode, album, ktorý chcete počúvať stále dokola. Na júnovom festivale Rock In Vienna nesklamali, na Brutal Assaulte sú však ako doma – už od čias, keď ich vystúpenie stálo organizátorov 600 eur. Veľmi sa teším na tú explóziu na budúci týždeň. „Magma“ je za prvých sedem mesiacov jednoznačný album roka.