Dve dekády najhviezdnejší metalový zjav z krajiny na juhozápadnom konci Európy mal do Collossea namierené aj pred pár rokmi, lenže vtedy to MOONSPELL nakoniec nevyšlo kvôli problémom s dopravou. Od roku 1992 fungujúca dnes už legenda však v utorok 11. októbra v košickom klube fanúšikov viac než len odškodnila. Ja sám som od nej naposledy počul album „The Butterfly Effect“ z roku 1999, v novšej tvorbe sa orientujem naozaj len zbežne, som ale rád, že príležitosť vidieť Fernanda a jeho kúzelníkov naživo som neprepásol.

Publikum, ktoré klub nakoniec zaplnilo celkom príjemne, mali do nálady dostať dve predkapely. Prvou boli švédski ELEINE, pôsobiaci na scéne piaty rok a ich polhodinový program pozostával z materiálu na minuloročnom debutovom albume „Eleine“. Tak polovážne možno povedať, že ponúkli najlepší vizuálny dojem zo všetkých účinkujúcich. To vďaka vábivo poloodenej zvodne sa krútiacej speváčke Eleine, popri spevu sa venujúcej aj modelingu. Jej éterickým vokálom z času na čas drsnejšími polohami kontroval gitarista Rikard Ekberg a celkovo to po hudobnej stránke bolo príjemné, symfonický metal s hojným podielom vznosných klávesových liniek. Rikardove hecovanie publika sa až tak nehodilo, chytalo taký papundeklový manowarovský ráz komiksového bojovníctva, ale aspoň pobavilo.

Švédov na pódiu vystriedala šestica Rimanov, ktorí si hovoria THE FORESHADOWING. V rámci gothic/doom metalu ide o pomerne uznávanú skupina, existujúcu od roku 2005 a so štyrmi albumami na konte. Jadro jej setu tvoril aktuálny tohtoročný „Seven Heads Ten Horns“, prekladaný staršími vecami. Klub sa ponoril skôr do introvertnej metalovej melanchólie väčšinou pomalých, ťahavých atmosférických skladieb naplnených emóciami a kadejakými neveselými príbehmi a víziami. Nie je to vyslovene moja parketa, ale naživo pôsobivé, hudobne trochu ako britskí PARADISE LOST zjemnení klávesmi.

Posledná hodina a pol patrila MOONSPELL a Fernando Ribeiro (vokály) so spoluhráčmi Miguelom Gasparom, Pedrom Paixãom, Ricardom Amorimom a Airesom Pereirom ju využili naplno. Do kariet im hral výborný zvuk, v ktorom vokály, gitara, basa, bicie i klávesy zneli famózne, a nasadenie celej skupiny, ktorá pri všetkej profesionalite nezabúda svoju hudbu aj naozaj prežívať. Pódium i publikum ovládol v prvom rade veľmi charizmatický a výborne spievajúci Fernando, istý tak vo vznosných čistých vokáloch, ako aj v drsnejších, niekedy priam blackmetalových polohách. Portugalci koniec koncov začínali práve v „čiernom kove“ a nikdy naň úplne nezanevreli, hoci novšia, rôzne žánre miešajúca tvorba niekedy vyznie aj ako gothic/metalová odpoveď na DEPECHE MODE.

Naživo ale MOONSPELL aj v novších skladbách vyznievajú rozhodne metalovo a bavia, naživo som ich zažil prvýkrát a dám si povedať aj nabudúce. Počas výbornej pódiovej show, plnej svetiel a chrlenia dymu, v ktorom ste klávesáka našli až na niekoľký pokus, MOONSPELL popri albumovej novinke „Extinct“ z minulého roku prebehli aj staršiu tvorbu a keďže som prišiel hlavne na skladby ako „Opium“, „Full Moon Madness“, „Alma Mater“ a podobne, bol som veľmi spokojný. Kým budú hrať aj veci z „Wolfheart“, „Irreligious“ a „Sin/Pecado“, fanúšikovia z dávnych čias ich uvítajú vždy. Vydareným spestrením bolo hosťovanie speváčky Eleine ku koncu setu MOONSPELL a myslím, že keď sa o desiatej táto oslava skončila, nespokojného fanúšika by ste v Collosseu nestretli.

Foto: Laci Schürger