Martinských RAMCHAT som prvýkrát videl i počul, keď u nás hrali s GALADRIEL na úvodnom koncerte turné NEGURĂ BUNGET, na ktorý sa Rumunom nakoniec nepodarilo prísť. Toto prvé stretnutie nedopadlo dobre, mal som pocit, že sledujem slabo zohratú skupinu zo začiatkov death metalu na Slovensku, trpiacu veľmi nevyváženým pomerom ambícií, snahy o „posolstvo“ a nápadov. Duchovného otca ansámblu Hiraxa možno zaiste vnímať v rôznych rovinách jeho existencie, ale napríklad ako metalový hudobník určite babrák nie je, LUNATIC GODS hlavne v 90. rokoch napísali dosť zaujímavú kapitolu slovenskej metalovej histórie. O nahrávky som sa po živom zážitku ani nezaujímal.

Zhruba dva roky potom, na ďalšom koncerte, už našťastie veľa vecí znelo dosť výrazne inak, albumu „Atrana“ som sa teda ujal bez obáv o tom, že ho budem musieť zatratiť. Deviatka skladieb na tomto CD má k prúseru ďaleko, skôr tipujem, že u fanúšikov tu a tam naozaj majestátne melodického extrémneho metalu, ktorému nechýba náladovosť, atmosféra a zároveň divokosť a agresivita, to celé doplnené väčšinou mysticky a legendárne ladenou pohanskou, slovanskou, prípadne historickou tematikou, solídne zaboduje. Kvalitný zvuk od Rolanda Grapowa, ktorý si na nahrávke aj zahosťoval, pekné digipackové balenie, všetko ako sa patrí.

Hudobne ide o veľmi slušný death/black metal, počuteľne inšpirovaný hlavne 90. rokmi. Pochopiteľne počuť Hiraxov rukopis známy z LUNATIC GODS, a to tak v gitarových riffoch, ako aj v oblasti kompozície, budovania atmosféry a príklonu k výbušnej dramatickosti. Harmónie a melódie často znejú takpovediac „slovansky“ či „východne“, poznáte tieto skôr zádumčivejšie, trochu zasmušilo pôsobiace záležitosti. Na druhej strane sa v najdivokejších náklepových pasážach – a udrie s tým hneď úvodná skladba – neviem ubrániť dojmu, že mi to znie podobne ako KATAKLYSM cca po roku 2005. Bude to aj vokálmi, Walki (PORFYRIA) je v brutálnych registroch naozaj dobre disponovaný, v hĺbkach niekedy znie až „houdeovsky“, inokedy „iaconovsky“, občas takto vznikajú zaujímavé „duety“.

Tento dojem sa netratí ani v linkách odrevaných vyšším, zúrivejším, skôr blackmetalovým štýlom. Popri tom sa v jemnejších atmosférickejších pasážach pracuje aj s recitáciou či rozhodným, zlostným vrčaním („Sila ducha“) a hosťujúci čistý vokál je tu pôsobivým kontrastom. Vokálne je album v podstate skôr v extrémoch, na druhej strane je tu presne toľko spestrení, aby nahrávka znela zaujímavo, nie gýčovito. Skladby ako také majú po hudobnej stránke čím zapôsobiť, sú chytľavé, vášnivé, nájdu sa v nich celkom silné melodické motívy a v porovnaní s poslednými Hiraxovými vecami u LUNATIC GODS, ktoré často pôsobia dojmom „menej by bolo viac“, je materiál vyváženejší.

Spieva sa tu po slovensky, čo je vzhľadom na myšlienkový základ RAMCHAT pochopiteľné a pokiaľ ide o záležitosti ako frázovanie a podobne, znie to vydarene, skôr mäkká a nie veľmi ohybná rodná reč tu nie je handicapom. Problém ale mám s niektorými textami. Pokiaľ sa autor drží mytologických slovanských tém a obrazov starých čias, bohov, legiend a podobne, je to celkom fajn, texty sú celkom šikovne napísané. Autor sa tu snaží ponúknuť aj nejaký odkaz pre súčasnosť, je na poslucháčovi, či ho bude hľadať. Z témy sa dá vyťažiť kadečo, pohanské motívy v metale majú na Slovensku svoju premiéru za sebou už nejaké roky, dosť vkusne to robili napr. stropkovskí RUGEVÍT (hudobne taká tunajšia odpoveď na AMON AMARTH, ale bavilo, ktovie, čo je s nimi).   

„Atrana“ však obsahuje aj pár takých, kedy si hovorím, že keď sa metaloví hudobníci v textoch púšťajú do analýzy či kritiky (svetovej) politiky a spoločenských pomerov, dopadá to často dosť tragicky. Tak sa tu nájde aj výbušná kombinácia hľadania vinníka za všetky zlá súčasného sveta len na jednej strane, prehnaná idealizácia dávnych, najlepšie mýtických a „mýtických“ čias a Slovanov v ich „výnimočnosti“, ilúzie nejakého všeslovanského bratstva, ktoré ešte všetkým ukáže a podobne. Proti gustu žiadny dišputát, na mňa však toto nefunguje, pôsobí to tak „(mas)turboslovansky“. Celkom to zadupáva napríklad myšlienku toho, že človek by si mal byť vedomý toho, kto je, kde sú jeho korene, a aj toho, že nie je pánom sveta a nemal by sa ani vyžívať v utláčaní iných. Hudobne „Atrana“ prekvapila dosť príjemne, textovo až tak nie.