Na prvú novembrovú stredu tohto roku návštevníci Collossea určite nezabudnú. Nemeckí titani progresívneho technického death metalu OBSCURA sa tu zastavili už druhýkrát počas niekoľkých mesiacov, teraz ako headlineri samostatného turné, na ktoré si pozvali skutočnú smotánku súčasného sofistikovaného podania najdrsnejšieho metalového žánru spoza Atlantiku.

Koncert, ktorý už tradične vynikal po každej stránke profesionálnou organizáciou, otvorili o šiestej pennsylvánski RIVERS OF NIHIL. Kvinteto existujúce od roku 2009 svoj program postavilo na minuloročnom albume „Monarchy“ a odznelo aj niečo z debutu „The Conscious Seed Of Light“ (2013). Hneď na úvod prvá trieda, s energickým nasadením znel technicky vypracovaný a zároveň naozaj úderný a agresívny death metal v hutných stredných tempách, obohatených o občasné náklepové tornádo. Hudbe popri drvivosti nechýbali ani mnohé atmosférické momenty a na razantnosti jej pridával ťažký hrdelný vokál Jakea Dieffenbacha. Návštevníci, ktorí vedeli, na čo v ten večer prišli, boli vo vare už od začiatku koncertu.

Na v poradí druhých účinkujúcich, montrealských BEYOND CREATION, bol v ten večer zvedavý nejeden fanúšik. Ak zo začiatku pre niekoho mohla byť sklamaním neprítomnosť fenomenálneho basgitaristu Dominica Lapointa, dlho mu to nevydržalo, jeho nástupca Hugo Doyon-Karout je podobná trieda – „síce vzerá ako z Kool And The Gang, ale hrá ako pánboh“ (výrok fanúšika). Naživo boli Kanaďania neuveriteľným zážitkom, občas „nie z tohto sveta“, padli aj názory „doteraz som nič až také technické nevidel“. Bez ohľadu na to, že prinajmenšom debutový album „Aura“ z roku 2011 ma veľmi neoslovil, profesorská technickosť „vyšinutých progresívnych konzervatoristov“ pôsobila chladným dojmom bezobsažnej exhibície, na pódiu pred davom ľudí sa zrazu vynorila aj silná atmosférická zložka, náladovosť a farebnosť. Na jednej strane drsný death metal, na tej druhej éterické finesy a k tomu štvorica hudobníkov, príjemne prekvapená búrlivým prijatím u publika. Tento večer nebol o skákaní z pódia, a aj tak bol divoký, ako sa na takýto koncert patrí.

O návrat do Spojených štátov sa postaralo nasledujúce kvarteto, bostonskí REVOCATION. Vznikli pred desiatimi rokmi, do bohatej diskografie si zapísali už šesť dlhohrajúcich albumov a dalo by sa povedať, že išlo o najklasickejšiu či najpriamočiarejšie metalovú záležitosť koncertu. Z toho, čo som mal v ten večer vidieť v premiére, ma zaujímali najviac, nakoniec, aj najnovší album je výborný, hoci škoda toho príliš umelého zvuku. Napriek tomu stále technicky prešpekulovaná mašinéria na pomedzí progresívneho thrash a death metalu, s veľkou dávkou melódií, kvantami košatých sól a „vyšívania“ po strunách, skrátka chytľavá, aranžérsky bohatá hudba, vychádzajúca z klasikov 90. rokov. V o niečo väčšej miere tu popri drsných vokáloch došlo aj na relatívne melodickejšie, jedno i druhé si podelili gitaristi David Davidson a Dan Gargiulo. Štyridsaťminútový set, poskladaný zo skladieb z novinky „Great Is Our Sin „ a z predošlých „Deathless“ a „Revocation“ bol veľmi dobrý, škoda trochu občas presolených bicích. Zachytil som aj čosi o „zemiakoch“, neviem potvrdiť, REVOCATION som sledoval z výšky a tam to bolo ok.

Mníchovskí OBSCURA tu pred vyše pol rokom ako hostia na turné Death D.T.A. sľúbili, že sa čoskoro vrátia. Podarilo sa im to vo veľkom štýle, Steffan Kummerer (gitara a vokál), Linus Klausenitzer (bezpražcová basa), Sebastian Lanser (bicie) a Rafael Trujillo (gitara) ukázali, že pozícia hlavnej kapely turné nie je nič, čo by nezvládali. Šnúra má názov podľa ich najnovšieho albumu, z ktorého bola aj veľká časť playlistu. Vracali sa však aj do starších čias, až k dvojke „Cosmogenesis“ z roku 2009. Naživo ich progresívny technický death metal, vychádzajúci hlavne z nesmrteľných Death, ale aj Cynic, Atheist alebo Gorguts znel o dosť divokejšie a zdrvujúcejšie ako na nahrávkach, mnohé Steffanove vokály boli až nečakane hlboké, „veľké umenie“ tu dokonale splynulo s metalovou živelnosťou. Coververzia „Lack Of Comprehension“ bola venovaná nie len v pokoji odpočívajúcemu velikánovi Chuckovi, ale aj košickému publiku, ktoré ešte dlho po koncerte nešetrilo chválami na vydarenú akciu. V podstate za plný počet, hoci takí VEKTOR by to tiež vcelku korunovali, aj keď časovo by sa tam už tak či tak nevošli, hlavne nie s tými epopejami, čo majú na novinke. Teraz v stredu nás čaká BDM mäsostroj, táto jeseň sa mi naozaj páči.

Foto: Laci Schürger