Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Krvilačníci z východoflámskeho Beverenu sú tu od roku1995, a od debutu „Purity Of Perversion“, solídneho, ale nie extra výnimočného mixu death metalu a grindu s typickými gore textovými nápadmi urobili ohromný pokrok. To bolo v roku 1999 a odvtedy chlapi vypustili veľa nahrávok, vrátane ďalších ôsmich albumov. Stali sa veľkým menom nielen na európske pomery a hudobne nikdy nestagnovali, hoci ich „Strychnine.213“ považujem za krok vedľa, za album, ktorý dopadol ako akási obeť deathcoreového a metalcoreového trendu. V podstate nie vyslovene zlé, len to nie je „ozajstný ABORTED“, možno trochu ako „King“ od CRYPTOPSY, ktorý nakoniec nijakým kráľom nie je. Bolo to pred ôsmimi rokmi a troma albumami a dnes nám ABORTED dávajú to, čo od nich radi dostávame.
„Retrogore“, vydaný v apríli 2016, obsahuje 12 skladieb, ak máte klasickú verziu, alebo19, ak máte rozšírenú na 2 CD, jednom s albumom a dvoma bonusmi a s EP „Terminal Redux“ na druhom disku. To je vyše 66 minút dobre skomponovaného a dobre vyprodukovaného extrémneho metalu, rozhodne teda možno povedať, že toto za kúpu stojí. Hudba bola nahraná, zmixovaná a zmasterovaná v nemeckom Kohlekeller Studio a tamojší zvukári vedia, ako urobiť moderný, ostrý, ale ťažký, agresívny zvuk bez plastovej pachuti a s dosť ponurou atmosférou.
Pokiaľ ide o hudbu, máme tu rýchly, besniaci, priamočiary a trhajúci death metal európskeho typu, jasne inklinujúci k neľútostnej brutalite na strane jednej, avšak k technickému prístupu a sofistikovanému skladaniu na strane druhej. Skladby sú veľmi chytľavé, ale „rovno do ksichtu“, s mnohými zmenami tempa bez ohľadu na to, že celý album je z tých rýchlejších. Mnoho gitarových riffov nepoprie inšpiráciu z éry Steer/Amott v CARCASS, lenže ABORTED ich už veľmi dlhý čas uchopujú po svojom. To samozrejme ide ruka v ruke s farbistými, často melodickými hlavnými linkami a sólami, a takisto s harmóniami, dodávajúcimi týmto kusom drsnej nekompromisnej krutosti dosť silnú atmosféru. Aj niektoré náladovejšie, poloakustické alebo inštrumentálne pasáže sú veľmi občerstvujúce.
Ďalším výnimočným prvkom je tu Sven de Caluwé a jeho hrdlo, schopné úctyhodného duálneho vokálneho útoku hlbokého deathmetalového growlingu, striedaného s vyššími zúrivými polohami. Sú takisto veľmi efektívne vtedy, keď fungujú spolu a aj tento duet „monštra a beštie“ je vypestovaný zo štýlu vymysleného ranými CARCASS a ostatnými, a jeho výsledok je smrtiaci. Vydarené hudobné dielo je korunované obalom, ktorého autormi sú Cooki Greenway a Christopher Lowell (o grafiku bookletu sa postaral sám vokalista), a ja som rád, že môžem povedať, že ABORTED s hosťami Travisom Ryanom z CATTLE DECAPITATION), Julienom Truchanom z BENIGHTED (obaja vokály, skladba č. 7, resp. č. 5) a Alexom Karlinskym s klávesmi a samplami opäť urobili dobrú krvavú prácu.
1. Dellamorte Dellamore
2. Retrogore
3. Cadaverous Banquet
4. Whoremageddon
5. Termination Redux
6. Bit By Bit
7. Divine Impediment
8. Coven Of Ignorance
9. The Mephitic Conundrum
10. Forged For Decrepitude
11. From Beyond (The Grave)
12. In Avernus
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.