Disconsolate vznikli ku koncu roku 2008 ako projekt dnes už bývalých členov CONTEMPT Borisa (gitara), Ďodiho (bicie) a s nimi Pribinu (gitara, predtým BLOODRAGE). Zostavu doplnili basgitarista Marko, vokalista Števo a z projektu sa za nedlhý čas stala regulárna skupina. Po sérii vydarených vystúpení prišiel v roku 2011 čas zrealizovať nejakú tú nahrávku. V popradskom štúdiu Martina Barlu bol nahratý desaťskladbový debut, vyše štyri roky dostupný len ako samovydanie, ale v prevedení, ktoré by stačilo na to, aby si hociktoré z povedzme domácich vydavateľstiev na obal vycapilo svoje logo, postaralo sa o oficiálny náklad a na konte by malo najlepší debut, aký v poslednom čase vydalo.

Po dlhom čase nakoniec do kariet zahrala náhoda – Petr, metalový „srdciar“ zo Support Underground do éteru pustil, že by rád vydával aj kvalitný death metal, a pred Vianocami 2016 bol na svete vkusný digipack, v ktorom sa podarilo vychytať i niektoré nedostatky z 1. vydania. (Viď pôvodná recenzia: Jediným miestom, kde je istá rezerva, sú texty. Námetovo sú v poriadku, ide však o to, že pomerne často by bolo dobre vylepšiť gramatiku a vyhádzať preklepy či nadmieru a nie vždy logicky používané čiarky. V kontraste so solídnou výslovnosťou angličtiny to totiž pôsobí ako dosť zbytočná chyba.) 

Námet na obale je od Deathera, booklet a grafika v tmavých tónoch má štýlovú i umeleckú úroveň, zvuk nahrávky je kvalitný – hoci je trochu škoda, že bezpražcového čarostrelca Marka nepočuť viac –, a v neposlednom rade hovorí v prospech košického spolku jeho hudba. DISCONSOLATE hrajú death metal, a ako vlastne každá KEDM banda ho hrajú po svojom. Stavili na jeho melodickejšiu a zároveň technicky prepracovanú, miestami temnú, atmosférickú, inde energickú a agresívnu formu a celok neznie len ako prekopávanie vzorov z 90. rokov, sú tu i na pomery roku 2011 dosť súčasné momenty. Melodika a harmonická skladba ich hudby často ukazuje na inšpiráciu Škandináviou, ale povedal by som, že na rozdiel od klasikov žánru sa tu používajú vrstvenejšie vyhrávky, viac a kontrastnejších zmien rytmov a technickosť je akási akcentovanejšia. Vyniká tak v agresívnych, náklepových pasážach, ako aj v množstve rozviatych melodických švihov či pomalších, náladových riffoch.

Vyzdvihnúť sa patrí aj kvalitné sóla, ktorými sa tu naozaj nešetrí. Osobne si tu fakt cením spôsob, akým je tu vyvážený „nárezový“, „náladový“ a „umelecký“ faktor, štýl, akým sa tu k death metalu pristupuje, mi pripomína stretnutie nabrúseného melodického besnenia švédskych „otcov“ a precízneho, „premýšľavého“ hrania neskoršej fázy Schuldinerových DEATH. Nasadenie by sa dalo prirovnať povedzme aj k HEAVEN SHALL BURN vo vrcholných časoch, ale na „Behind The Doors Of Perception“ sa od začiatku do konca hrá death metal, ktorý netreba vydávať za „metalcore“. Obzvlášť silnou stránkou sú tu aj vokály, urobené veľmi nápadito, zaujímavo a presvedčivo. Vokalista používa dve základné polohy – hlboký rev a growl, a niekoľko polôh stredového a vyššieho revu, občas prechádzajúceho do jedovatého syčania. Vyhral sa s bohatým vrstvením vokálnych liniek i s kontrastmi a prechodmi v pasážach, v jeho prejave je miesto pre surovosť, agresivitu aj nejaké to vyjadrenie emócií, to všetko bez toho, aby si pomáhal barličkami melodických vokálov.

Tento debut nielen s ohľadom na fakt, že ide o vôbec prvú nahrávku DISCONSOLATE, predstavuje po každej stránke „hotovú“ a hudobne zaujímavú a hodnotnú skupinu, ktorá v rámci viac – menej klasickejšieho podania smrtiaceho žánru má čo povedať aj s vyše päť rokov starým materiálom. Je dobre, že sa dočkala oficiálnej emisie u kompetentného vydavateľstva, a nebude mať problém podporiť ju kvalitným živým vystúpením – DISCONSOLATE „z formy“ som ešte na pódiu nevidel. Pracuje sa na nových veciach, druhý album by možno mohol byť len otázkou mesiacov, a vo vynovenej zostave, v ktorej sa basy ujal Borisov brat Dalibor a za bicími sedí Robo Kuzma (INFER, MACHINA BAPHOMETA, ex-CONTEMPT a NOMENMORTIS), možno očakávať veľa.