Neveľa skupinám sa stane, že si na vydanie debutového albumu počkajú 26 rokov od vzniku, ale po príklad najnovšie nemusíme chodiť ďaleko. Je to totiž prípad košických MORDUM, existujúcich od roku 1991. Prvýkrát som ich „live“ videl rok nato a bol som príjemne prekvapený, kov smrti bol na Slovensku novou vecou a jedna z jeho prvých košických lastovičiek mala čo-to do seba aj v amatérskych  domácich podmienkach a s vekovým priemerom 16 – 17 rokov. V lokálnych pomeroch zjavenie, ak vás zaujíma, ako to bolo inde a čo vlastne znamenalo hrať v MORDUM, najlepší zdroj informácií nájdete v knihe Please No Disco Tonight.

Prvé nahrávky „Psychic Dissection“ a „Spiritual Necropsy“ vznikli v skúšobni, nahrávané naživo na kazeťák a ktovie, či sa vôbec zachovali, v roku 1995 sa však MORDUM vypravili do leopoldovského Exponentu, kde stvorili debutové demo „Systems“ vydané ako profi MC. Hudobne malo všetky predpoklady na to, aby skupinu dostalo medzi popredné mená čs. extrémnej scény, technický death metal, vyspelý po hudobnej i zvukovej stránke a hlavne nezaostávajúci za dianím vo „veľkom svete“. K naozajstnému prelomu na scénu však nestihlo dôjsť, keďže MORDUM kvôli rozdielnym názorom i prístupu pomenili zostavu a po ďalšej nahrávke „Destroy Future“ to zabalili. Zdalo sa, že navždy a že sľubný príspevok k nielen čs. deathmetalovej scéne skončil ako hlavne na domácom poli uctievaný kult.

V januári 2013 však ako blesk z jasného neba udrelo prakticky nečakané zmŕtvychvstanie v pôvodnej zostave zo „Systems“, teda najlepší možný reunion. „Pôvodnosť“ ale vydržala len niekoľko mesiacov a skupina sa ocitla na mŕtvom bode, z ktorého sa pohla vpred výmenou frontmana za skúseného a naozaj aktívnemu hraniu nakloneného Ľuba Lokšu (CONTEMPT). Po usilovnom cvičení a tvorbe nových skladieb prišli prvé koncerty, na ktorých sme videli, že „je to tam“ minimálne ako za mlada, a debutový album bol už len otázkou času. V domácom štúdiu sa na ňom pracovalo na dvakrát, keďže prvú verziu „zostrelili“ vrtochy moderných technológií.

Od 22. februára 2017 je však „And What Is The Truth“ na svete ako druhý deathmetalový album v portfóliu metalového nadšenca Koníka a jeho vydavateľstva Support Underground a konštatujem, že mám radosť, oplatilo sa mať očakávania a je tu debut, na aký môžu byť hrdí MORDUM, fanúšikovia i domáca deathmetalová scéna. Sme bohatší o vyše štyridsaťminútový kotúč duniaci takým vyzretým kovom smrti, aký vedia dodať ľudia, hrajúci ho prakticky od jeho začiatkov u nás vyše štvrťstoročie vkuse, alebo takí, ktorí preň cit nikdy nestratili a metal ako taký sledovať neprestali, bárs sa aj roky miesto hrania radšej/nanešťastie venovali iným veciam.

Veľmi dobré ponuré intro uvedie desiatku skladieb, štýlovo balansujúcich medzi klasickým a brutálnym death metalom. Oproti „Systems“ ide o výrazne extrémnejšie podanie žánru, mixujúce technický a atmosférický prístup tejto nahrávky s vysokou dávkou temnej agresivity, ponurosti, zlovestného vyznenia a s dôrazom na rýchle, drviace klepačkové útoky. Ukážkovým spojením týchto dvoch tvorivých prístupov je napríklad záverečná „Darkness Of Altars“ s až nedeathmetalovo vyznievajúcou vyhrávkou, vystriedanou nemilosrdnou paľbou. Bez toho, aby hudba stratila čokoľvek na technickosti – ako by aj mohla, za 20 rokov všetci zúčastnení mali čas ešte vyrásť ako hudobníci a skladatelia –, teraz strháva hlavne divokosťou a energiou.

Od hudobníkov s vekovým priemerom okolo štyridsiatky nečakajte nejakú modernu, tu sa pracuje s vplyvmi vstrebanými hlavne z death metalu rokov 1990 – 2005. MORDUM nechali všetko na prirodzené cítenie, spracovali to, čo sa naučili od DEATH, ATHEIST, PESTILENCE a takisto od MORBID ANGEL, HATE ETERNAL, NILE a CANNIBAL CORPSE, pričom spod týchto vrstiev na vás miestami preblysnú ešte aj SLAYER spred tridsiatich rokov, zabalili to do hutného, na tú akurátnu hrubosť zrna vybrúseného zvuku, nárezové kompozície okorenili zaujímavými vyhrávkami, klasicky vystavanými sólami, náladovými melodickými momentmi, dosamplovali pár hrozivých zvukov a výsledok je veľmi dobrý.

Texty, zaoberajúce sa predovšetkým neradostnými stránkami súčasného sveta, vojnovými konfliktami, zarábaním na ľudskom utrpení, manipuláciou a podobne, prednáša pre MORDUM nový typ vokálu. Kedysi boli pre skupinu typické vyššie, revané polohy niekde v línii Schuldiner-Van Drunen-Cavalera, dnes sa v ešte zúrivejšom podaní ozvú len ako občasný sprievod k hlbokému growlingu, ktorý miestami pripomína Barnesa, inde Sandersa. Dobrá voľba sfarbenia, s hudbou si sadlo presne. Album zaujme aj po grafickej stránke, na jednej strane hneď vidíte, že MORDUM rozhodne hrajú voľačo extrémne, na strane druhej je tu pár detailov, ktoré booklet ťahajú nad stereotyp bežných žánrových grafík. Po každej stránke debut ako sa patrí, o to väčšie sú očakávania do budúcnosti.