Plzenskí LAID TO WASTE sú tu po dvoch rokoch s druhým dlhohrajúcim albumom a je to vcelku tvrdý orech. Nie preto, že by to bol nejaký divný, nestráviteľný či nevydarený materiál, akurát že po tom, čo som napísal o ich debute „Counterattack“, je vcelku problém vymyslieť niečo nového o aktuálnej nahrávke česko-americkej štvorky. Skladby – je ich osem, vrátane inštrumentálky „Bell Of Return“ – sú pochopiteľne nové, LTW sa držia svojho zvuku i grafických nápadov z dielne Profikomiks, je teda jasné, že svoju tvár našli a držia sa jej.

To isté po hudobnej stránke, žiadne veľké zmeny, a vlastne načo, čo bavilo na debute, baví aj tu. LAID TO WASTE hrajú hudbu, aká u mňa pred takými tridsiatimi rokmi bodovala naozaj vysoko a ako sa zdá, jej odkaz úspešne žije dodnes. Skupina okázalo neberie na vedomie beh času a obracia sa do 80. rokov, v ktorých by mala veľkú šancu zažiariť, ak by vtedy vyrukovala na tej hráčskej a zvukovej úrovni, akú predvádza dnes. LTW nehrajú moderne, objavne, nechcú tvoriť nový žáner či nebodaj dejiny, „iba“ hrajú dobre a štýlovo vybrúsene.

Na „Mental Decay“ znie osemdesiatkový speed/thrash metal, nabitý energiou, chytľavými melódiami i dramatickými harmóniami. Do osemdesiatych rokov vás vrátia podobne autenticky ako ACID FORCE, ocitnete sa v dobe, kedy za oceánom burácali NUCLEAR ASSAULT, HIRAX a tak z diaľky možno aj MANILLA ROAD, a v Európe – konkrétne v NEMECKU – svoj vlastný útočný ksicht predvádzali LIVING DEATH, DEATHROW či PARADOX. LAID TO WASTE stavajú skôr na svižných, rýchlych tempách, ale v porovnaní s KREATOR, SODOM alebo SLAYER nie sú takí tvrdí a drviaci.

Väčší dôraz kladú na chytľavosť, pesničkovosť a melódie – tu vyniká napr. v poradí šiesta vec „The Strangler“, v ktorej sa rýchlovky striedajú so skoro zádumčivými melodickými pasážami. Agresívne nárezy tak trochu rozjasňujú či zušľachťujú bohato využívané Blackwildove melodické sóla a celkovo hudba zaimponuje skladateľskou istotou a vybrúsenosťou síce nie zložitých, komplikovaných a navrstvených, ale zato úderných a účinných riffov. Pre žáner typický vykričaný, jedovato zaťahujúci vokál sa tu a tam úspešne pustí aj do „heavy“ výšok a sádže texty plné vojny, násilia, bolesti tela i ducha a deštrukcie. Ako celok táto nahrávka iste pohne srdcom každému, kto ešte stále kdesi „archivuje“ svoju prastarú riflovku z čias metalovej mladosti.