Týždeň po tejto akcii bolo treba opäť vyraziť do Colla, lebo ponuka bola kvalitná, a dúfať, že to tentokrát dopadne lepšie. Ale veď dnes večer death metal na programe nie je, mohlo by to klapnúť. Organizátor pre istotu už kedysi popoludní vyvesil foto, že ROTTING CHRIST sú na mieste, potom aj ďalšie zo zvukovej skúšky, nech vieme, že aspoň zatiaľ je všetko v poriadku a koncert nemá čo ohroziť. Nuž, okolo siedmej som sa trochu začal obávať o návštevnosť, búrka, čo sa spustila, bola možno u vyššej moci vysomrovaná niekým, kto nerozchodil názov gréckej legendy. Odhodlanému človeku však stačí relatívne nepremokavá bunda a aj v daždi a hromobití doputuje do cieľa.

O pol ôsmej bolo v klube dajme tomu niekoľko desiatok ľudí, iste menej, než koľko organizátori potrebovali, ťažko povedať, či milovníci black metalu v ten večer cúvli pred počasím, alebo ich odradilo, že je utorok. Jedno i druhé sa dalo riešiť, koncert bol vo finále pred desiatou. Ale povedzme, že akcie sú naozaj nahusto, dva dni predtým aj preto mali americkí GHOST BATH 15 ľudí. Popol si na hlavu nesypem, depresívne žánre ma neberú a na všetko sa chodiť nedá. (Aj keď, vraj je kdesi v Prahe chlapík, ktorý to stíha, tomu už sa povie svätec metalu.) Málokto má čas na to, stepovať každý druhý večer kdesi v klube a zachraňovať návštevnosť. Ak niekto chodí na hudbu, aká ho baví, úplne to stačí.

Na programe boli dve skupiny, čo je sympatické, nikto tu nenasypal obligátne nutné zlo, teda zopár spolkov väčšinou zo žánru „zaplatili si za hranie“. Bol black metal, svetovo legendárny, a na úvod pomerne zánovný domáci. Netuším, akú pozíciu majú mikulášski DARKTIMES medzi „arbitrami jemností blackmetalovej scény“, mňa ale celkom bavili. Imidžovo dotiahnuté, na pódiu lebky, svietniky s horiacimi sviečkami – ako dobre, že nikomu spred pódia nehúkla vrtuľa plameňom –, corpsepainty, ostne, zlobné výrazy v tvárach, dym a zakuklený frontman v čiernej kutni. Chlad, odstup, nulový kontakt s publikom, vždy len odškreknutý názov skladby a ďalší kus Severom nasiaknutého blacku, väčšinou nárezového, ale aj dosť melodického a s nejakými tými atmosférickejšími úsekmi. Pódiovka zvládnutá s citom pre detail, hudba tiež slušná. Pred koncertom som si ich nepúšťal, reku prekvapte ma, a zrejme presvedčili, veď som si ich album „Triumph Ov Chaos“ vypočul na starom dobrom Youtube niekoľkokrát aj po koncerte. Publikum čierna pätica bavila tiež, takže fajn začiatok.

Ubehlo vyše šesť rokov odvtedy, čo u nás ROTTING CHRIST mali premiéru, a tak sa pripravovali trochu dlhšie. Niet sa čomu čudovať, grécka black-, dark- a vôbec temnometalová legenda čoskoro oslavuje tridsiate výročie založenia a tak sa patrí, aby všetko prebiehalo na úrovni. Aténčania „vnadili“ či navodzovali atmosféru ponurým introm, ktoré mi pripadalo až príliš naťahované. Nakoniec sme sa však dočkali a do divokých svetiel reflektorov nastúpili bratia – veteráni Sakis Tolis (gitary, hlavný vokál) a Themis Tolis (bicie) a takmer nováčikovia Van Ace (basgitara) a George Emmanuel (gitara). Obaja sú okrem iného spoľahlivou Sakisovou vokálnou podporou a aj ich pričinením bol koncert taký, aký bol – vynikajúci. Nie som skalným fanúšikom ROTTING CHRIST, ani nemám do detailu napočúvanú ich bohatú diskografiu, naživo ma však strhli úplne. Bol to koncert, oslava, a bol to aj rituál naplnený helénskym duchom i odkazmi na pohanské kulty z celého sveta.

A takisto sa dostalo na tú správnu dávku rúhania, program bol totiž prierezom celej tvorby s dôrazom na starú blackmetalovú i novú, komplexnejšiu tvár, zosobnenú v temnej, atmosférickej zmesi extrémnych metalových žánrov. Bolo to majestátne, melodické, nabité harmóniami, emóciami i vzdorom. Väčšinou strednotempový, ale i rýchlejšie uháňajúci klasický black so stopami thrash, death metalu, gotiky, s mohutným, dravým Sakisovým vokálom i údernými zbormi jeho spolubojovníkov. A bol to prílev nefalšovanej metalovej energie, doplnený podmazmi plnými dávnovekých i temných nálad, ktoré si podmanili nie veľký, ale zato hustý, možno stočlenný dav. Sakis bol odozvou nehrane nadšený, v jednej zo starých, hrubých a divokých blackmetalových skladieb sa rozbehol aj veľmi slušný circle pit. Samozrejme sa to neobišlo bez prídavkov, neviem už, či „Non fucking Serviam!“ zaznela až medzi nimi, alebo ešte predtým, ale patrila medzi vrcholy večera, ktorý bol vrcholom aj sám osebe, ohlasy na to, čo za zhruba hodinu a pol predviedli ROTTING CHRIST, boli totiž naozaj nadšené. Oprávnene.