To sú také veselé historky, ako že IMMOLATION mali už dvakrát prísť do Košíc a dvakrát bol koncert nakoniec zrušený. Naposledy na jar, keď pod Tatry padla snehová kalamita level apokalypsa a bolo po radosti. Že náhrada bude už v jeseni sme ani nečakali, a keď niekoľko dní pred koncertom prišla správa, že kvalitne obsadený špektákel sa prekladá do Humenného, už som len skonštatoval „to je sen toto...“ Ponuka odviezť sa tam aj späť sa zjavila skoro obratom, samozrejme som neodmietol, IMMOLATION proste bližšie nebudú a v Humennom som aj tak nebol už veľa rokov.

 

 

Trafiť sme trafili bez blúdenia upršaným večerným mestom a pokiaľ ide o miesto, kam bola akcia preložená, tak fakt žiadne námietky, Nostalgia Music Pub je skutočne útulný podnik na úrovni, kedysi veľmi metalové Humenné má dôstojné miesto na konanie hudobných ukrutností. Stihli sme asi tri skladby od bukurešťského kvinteta SINCARNATE, otvárajúceho večer. Skôr pomalý rozjazd, Rumuni hrali väčšinou nikam neuháňajúci klasický death-doom s nejakými temnými atmosférickými podmazmi, dekel mi z toho neuletel, ale kategória „nutné zlo na úvod“ to nebola. Nehrali ani pred poloprázdnym podnikom, väčšina z cca 120+ platiacich návštevníkov už bola v podniku.

 

 

AZARATH z poľského Tczewa sú na scéne od roku 1998, ja som ich videl teraz prvýkrát a keď nastúpili na pódium, bolo to ako „čo sú toto za štyria otcovia, to bude ešte jedna predkapela?“ Oproti zostave z „In Extremis“ prekopané všetko, zakladateľ Inferno (BEHEMOTH) zrejme niekde inde s hlavným úväzkom, za bicími miesto neho Adam z LOST SOUL, basák asi z ANIMA DAMNATA, gitara možno Bart a na mieste frontmana gitarista a vokalista s klingónskym čelom Skullripper. Bez ohľadu na toto prekvapenie jazda peklom, dokonalé nasadenie, poľské dramatickej čiernote zasvätené srdce v akcii. Trištvrte hodiny s diabolsky páleným death/black metalom, ktorý tak zhruba možno prirovnať k beštiálnejšie podanému štýlu GOD DETHRONED, bez milosti a bez odpočinku. Rady pod nevysokým pódiom zhustli a keď Poliaci skončili, nebolo v klube človeka, ktorý by si nepochvaľoval. Ak sa opäť zjavia niekde nablízku, rád si nájdem čas.

 

 

Pôvodom jeruzalemskí MELECHESH sú veľkou legendou temne ladeného extrémneho metalu aj vďaka tomu, že ho hrajú s oživením blízkovýchodnými hudobnými motívmi, dodávajúcimi ich tvorbe starobylú atmosféru podobne, ako to v brutálnom death metale robia americkí NILE. Aj textovo sa zaoberajú témami dávnych blízkovýchodných mýtov a kultúr, blízkych frontmanovi a zakladateľovi Ashmedinu. Babylon, Sumer, Asýria a podobné končiny i ich duchovia na hodinu ožili v príjemnom klube na východe Slovenska, ktorý sa otriasal pod hromobitím dravého i majestátneho black/death metalu, špecifického nielen starými postupmi hranými na nových nástrojoch, ale aj orientálnymi vsuvkami. Playlist bol zostavený veľmi dobre, od zatiaľ posledného albumu „Enki“ tuším až po debut spred 21 rokov a temperamentná hudba zo srdca asýrsko-arménskeho vodcu púštnych džinov a horských duchov v dobrom zvuku vyznela presne tak, ako mala. MELECHESH som takisto naživo zažil prvýkrát a klobúk dolu.

 

 

Zlatým klincom programu bolo vystúpenie NYDM legendy IMMOLATION, moje tretie v poradí. Prvýkrát Liptovský Mikuláš 2003 s MARDUK a MALEVOLENT CREATION, druhýkrát Brutal Assault 2007, do tretice teraz a „skoro doma“. A vždy to bol obraz nezničiteľnej dokonalosti. Povedzme, že nie každému pripadá Steve Shalaty ako naživo úplne dokonalý bubeník, bývajú výhrady k nohám, ale nestarnúci ťahúni Ross Dolan (basa, vokál) a mozog kapely Bob Vigna (gitara) sú istota a gitarový nováčik Steve Bouks je nováčikom len u poslov pekla z Yonkers, odohraté má s nejednou legendou. Na koncerte boli „IMMO“ dokonalá skaza a každému ukázali, že za titanov „US peklo death metalu“ ich nepovažujú z nejakej protekcie. Čo skladba, to monumentálny náklad v klepaniciach i voľnejších atmosférických pasážach, s mohutným hlbokým vokálom Rossa, ktorý sa nebránil úsmevu, aj s Bobovými grimasami a rozviatymi pohybmi s gitarou. V kotle bolo husto a divoko, až treba obdivovať odvahu smartfónových filmárov a fotografov, že sa neboja o nie úplne lacné inštrumenty. 

 

 

Set bol zostavený veľmi dobre. Niečo z novinky „Atonement“, a k tomu „výber najväčších hitov“. Teda obraz legendy v komplexnejších i strohejšie volených hudobných farbách. Obzvlášť k záveru sa otváral portál k ceste časom, pri „Into Everlasting Fire“ som sa ocitol vo veku, kedy som si myslel, že ľudia môjho súčasného veku by ani nemali kafrať do brutálneho metalu. Dnes sú jeho legendami chlapíci starší odo mňa a kto vie, ten skrátka vie. Skvelá akcia, ak by sa nabudúce niečo podobného tu u nás nedalo usporiadať inde než v Humennom, nad výletom váhať iste nebudem.

P.S. Trochu škoda, že mi nevyšiel čas na koncert, ktorý bol v Košiciach nasledujúci deň, ABSTRACT tu mali zastávku miniturné s rumunskými asi symfo/blackermi SYN ZE SASE TRI, ktorí tých cca štyroch platiacich návštevníkov prekvapili veľmi príjemne, a ďalšími Rumunmi MALPRAXIS, čo je veľmi súci brutálny death metal. Nedeľné metalové koncerty tu u nás, to je čo do návštevnosti skoro vždy tragédia. V utorok 3. októbra pozývam na Cassovia Death Fest vol. 2, nachystaná je najlepšia tohtoročná akcia v rámci BDM.