V dobe renesancie vinylov na plaste, čiernom, farebnom, priesvitnom a kadejakom inom nevychádzajú iba nové nahrávky a reedície albumov, kedysi vydaných na CD-čkách. Dnes si každý, kto naozaj chce a je ochotný vraziť do veci istú sumu, ktorá sa mu ani nemusí vrátiť, vydá na vlastné triko na „asfalte“ dokonca demo. A vydavateľstvá oprašujú aj staré nahrávky, ktoré možno chcú pripomenúť novej generácii a priblížiť jej atmosféru dávnych metalových čias. Alebo skôr ide o „fajnšmekrovskú“ sériu pre pamätníkov, ktovie.

Českí vinyloví nadšenci z Library Of Hellfire Gods Productions sa aktuálne rozhodli na platni oživiť „Matache Chavala“, EP plzenských SORATH, vydané v roku 1996 najprv na kazete u Barbarudových Pussy God Records, kde o pár mesiacov na to vyšlo aj na split CD s nahrávkou „Tam kdesi v hlubinách“ od UNCLEAN, priekopníkov black metalu druhej generácie v Česku, svojho času považovaných za dôstojných pokračovateľov odkazu MASTER’S HAMMER.

K priekopníkom „novodobého“ black metalu v tej dobe patrili aj SORATH, existujúci od roku 1993. So svojimi demami, splitmi (na vinyle sa ocitli už pred 20 rokmi u Epidemie Records na spoločnom EP s vtedy ešte blackmetalovými ISACAARUM) a troma albumami mi obzvlášť retrospektívne pripadajú ako banda stojaca trochu v úzadí v porovnaní so skloňovanejšími menami vtedajšej i súčasnej českej čiernokovovej scény, netuším, či za tým boli kadejaké situácie, ktoré kapelu brzdili, alebo skôr to, že SORATH sa vždy koncentrovali skôr na hudbu než na robenie kadejakého imidžového rozruchu.

Prinajmenšom raz som ich naživo zažil v 2. polovici 90. rokov na jednom z festivalov a dostávali sa ku mne aj ich neskoršie albumy, dva vydané u Leviathan Records, tretí u Metal Breath. Poslednou nahrávkou bol vinylový split s TROLLECH v roku 2005 a potom akoby sa nad SORATH zavreli vlny, ocitli sa v hlbokej hibernácii a až pred pár rokmi začali presakovať zmienky o ich chystanom návrate. Hádam sa podarí naplno, tie tri albumy boli v duchu vydareného melodického black metalu, neskôr s miernym vplyvom kovu smrti, je teda na čo nadviazať.

Hudba na „Matache Chavala“ je z trochu iného súdka. Sedem tunajších kusov sa nesie v duchu ortodoxného black metalu, rýchleho, rozzúreného, až besniaceho, úvodná a titulná skladba je priam delirickou invokáciou a víchrom zo zamrznutého pekla. V podobnom duchu pokračujú ostatné kompozície, ktoré zaujmú tak pôsobivými, žánrovo až „predpisovými“ chladnými harmóniami v náklepoch, ako aj melodikou v nekompromisných stredných maršoch, nad ktorými zúri jedovato brechajúci a syčiaci vokál. SORATH sa v rámci black metalu a doby zaujímavo hrajú s kompozíciou, skladby sú kvalitne zložené a hudba má v sebe akúsi neľútostne majestátnu atmosféru.

Hudobnícke výkony tu aj po vyše dvadsiatich rokoch ukážu, že už v tej dobe mladí nadšenci temnoty predstavovali v rámci vtedajšej scény nadpriemer, zvládli hrať rýchlo a divoko, síce priamočiaro, ale vôbec nie nejako primitívne, podarilo sa zakomponovať aj nejednu zaujímavú vyhrávku, napríklad basa tu dostala na viacerých miestach dostatok priestoru na to, aby sa predviedla. Takisto zvuk je úplne v poriadku, klasický 90-kový black metalový hvízdajúci orkán, ktorý má hlavu a pätu, drží pokope a zároveň z neho netreba jednotlivé nástroje loviť.

Grafická stránka v podstate rešpektuje ducha pôvodného vydania, pôvodne čierno-biely námet oživil ešte tretí farebný odtieň symbolu v pozadí. Vnútro tvorí jeden čierny list s textami na jednej a nahrávacími údajmi a fotkou skupiny na druhej strane. Oproti pôvodnému vydaniu sa to nové inak ničím nelíši, je tam tých istých sedem skladieb, žiadne bonusy. Zaujímavosťou je, že ide o jednostranný vinyl, všetko vám zahrá „playing side“, na „empty side“ asi ihlu ani spúšťať netreba. Celkovo platňa vyzerá a hrá dobre, udeľovať nejaké body 21 rokov po premiére sa mi nechce, ale tá hudba je aj v roku 2017 rovnako pôsobivá ako v roku 1996. Kto má rád black metal na vinyle, nech neotáľa, náklad u Library nezvykne byť viac ako 150 kusov.